Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 2CoE/50/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111216670 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6111216670.1 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. so sídlom Astrová 2/A, 821 01 Bratislava, IČO: 36 432 105, zast. ADVOKÁTI s.r.o. so sídlom Klariská 7, 811 03 Bratislava, IČO: 36 715 368 proti povinnému: Z. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, XXX XX L. L. o vymoženie pohľadávky vo výške 988,39 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, so sídlom Exekútorský úrad Rimavská Sobota, Kálmana Mikszátha 268, 979 01 Rimavská Sobota pod sp. zn. EX 1651/11, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu v Banskej Bystrici č.k. 4Er/1633/2011-10 zo dňa 29. júla 2011 takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu v Banskej Bystrici č.k. 4Er/1633/2011-10 zo dňa 29. júla 2011 p o t v r d z u j e. Oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „exekučný súd“) napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor predložil exekučnému súdu dňa 25.07.2011 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného proti povinnému spolu s exekučným titulom - rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s., Bratislava sp. zn. BB 0210096 zo dňa 08.02.2011. Predmetným rozhodcovským rozsudkom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť právnemu predchodcovi oprávneného sumu 988,39 Eur s príslušenstvom. Predmetom rozhodcovského konania bolo uplatnenie nároku žalobcu zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.09.2007 uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným. Exekučný súd podľa § 44 ods. 2 zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) ex offo preskúmal žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie aj exekučný titul, pričom vzhľadom na to, že zmluvu o úvere uzavretú medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným dňa 10.09.2007 považoval za spotrebiteľskú zmluvu s poukazom na ust. § 23a ods. 1 zák.č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa“), posúdil tento právny vzťah aj podľa zákonných ustanovení upravujúcich spotrebiteľské zmluvy a to § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (OZ). Exekučný súd uviedol, že uvedená zmluva je zmluvou, ktorú uzatvára dodávateľ vo viacerých prípadoch a voči vopred neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňujú, všeobecné zmluvné podmienky sú vopred pripravené bez možnosti ich modifikácie. Úprava Zákona o ochrane spotrebiteľa rozšírila definíciu spotrebiteľských zmlúv podľa OZ aj na zmluvy priamo v OZ neupravené. Zmluvnými stranami spotrebiteľskej typovej zmluvy sú dodávateľ (právny predchodca oprávneného, ktorého predmetom činnosti bolo aj poskytovanie úverov), ktorý konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľom je subjekt, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Ani prípadná klauzula o aplikácii OZ nie je podľa exekučného súdu prekážkou na aplikáciu všeobecných ustanovení OZ (§ 52 a nasl.) týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa vychádzajúc zo subsidiarity OZ a ustanovení Zákona o ochrane spotrebiteľa. Exekučný súd prihliadol aj k príslušným ustanoveniam Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách s tým, že ako súd rozhodujúci o návrhu na vykonanie exekúcie vyplývajúceho z rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského vzťahu, ex offo preskúmal aj povahu rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky v uvedenej zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom. V predmetnej veci bola rozhodcovská doložka upravená v čl. 11.2 Obchodných podmienok, v ktorom článku sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody, klient prijíma návrh banky na riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich so zmluvou o úvere a obchodnými podmienkami, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik zmluvy o úvere alebo obchodných podmienok, v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., Bratislava podľa jeho vnútorných predpisov. Strany sporového konania sa rozhodnutiu Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s. podradia s tým, že toto rozhodnutie bude pre nich konečné a záväzné. Miestom rozhodcovského konania je Bratislava. Po preskúmaní rozhodcovskej doložky exekučný súd dospel k záveru, že dojednaná rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa, a teda ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná, spotrebiteľ nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami, mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým Obchodným podmienkam, teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ. Rozhodcovská doložka teda núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a vzdať sa ústavného práva na spravodlivý proces pred nezávislým súdom. Exekučný súd ďalej poukázal na to, že oprávnenie rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť spor medzi účastníkmi sa zakladá práve rozhodcovskou zmluvou (doložkou). Ak súd v exekučnom konaní skúma platnosť rozhodcovskej doložky, zaoberá sa tým, či exekučný titul vydal orgán na to oprávnený, rovnako ako by to skúmal v prípadoch iných exekučných titulov uvedených v 41 Exekučného poriadku. Predpokladom na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia po materiálnej i formálnej stránke. K týmto predpokladom súd prihliada z úradnej povinnosti. Súčasťou predpokladu na vykonateľnosť exekučného titulu je, že exekučný titul bol vydaný orgánom na vydanie takéhoto rozhodnutia príslušným. Ak rozhodnutie vydal nepríslušný orgán, ide o právny akt nulitný, ktorý v exekučnom konaní nie je možné vykonať, nakoľko nejde o akt štátnej správy, resp. verejnej moci. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa na neho, akoby neexistoval (3NCdo 20/2008 z 22.04.2009). Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci bola podľa exekučného súdu založená na absolútne neplatnom právnom úkone, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k názoru, že je vydaný v rozpore so zákonom, a preto návrh na vykonanie exekúcie s poukazom na § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol. Proti predmetnému rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený podaním zo dňa 26.09.2011, v ktorom namietal, že napadnuté rozhodnutie exekučného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého ust. čl. 9 ods. 2 Obchodných podmienok pre úver obsahuje neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 OZ. Poukázal na znenie ust. § 54 ods. 4 písm. e/ OZ v znení účinnom od 01.01.2008, ako aj na znenie dôvodovej správy k cit. ustanoveniu, podľa ktorej by rozhodcovská doložka, podľa ktorej by bola založená výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, bola neprijateľná, čo však nemá za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Odvolateľ ďalej namietal záver exekučného súdu o neprijateľnosti (neplatnosti) rozhodcovskej doložky uvedenej v čl. 9 ods. 2 Obchodných podmienok pre úver s odvolaním sa na Smernicu Rady č. 93/13/EHS a jej Prílohu č. 1 písm. q/. Odvolateľ poukázal na znenie rôznych jazykových verzií relevantných ustanovení cit. Prílohy. Súčasne poukázal na ust. § 35 zák.č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZRK“), v zmysle ktorého má oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu a predstavuje prekážku res iudicata. Z ust. § 45 ods. 1 písm. c/ ZRK ďalej vyplýva, že exekučný súd je oprávnený skúmať výlučne súlad plnenia, na ktoré povinného zaviazal rozhodcovský súd, so zákonom, resp. dobrými mravmi, pričom nedovolenosť plnenia by sa mala skúmať z hľadiska predmetu záväzku a nie z hľadiska platnosti alebo neprijateľnosti jednotlivých ustanovení zmluvy o úvere. Odvolateľ poukázal na rozsudok Súdneho dvora ES vo veci C-40/08 vo veci Asturcom. Exekučný súd je teda oprávnený skúmať ex offo iba súlad exekučného titulu so zákonom, t.j. formálnu a materiálnu stránku vykonateľnosti tohto titulu, nie však vecnú správnosť (skutkové a právne závery) exekučného titulu. Exekučný súd tak nie je oprávnený v exekučnom konaní skúmať povahu rozhodcovskej doložky vzhľadom na právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Odvolateľ napokon namietal, že exekučný súd napadnutým rozhodnutím de facto znemožnil oprávnenému uplatniť si svoje veriteľské práva v exekučnom konaní. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že poverí súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Súčasne si uplatnil právo na náhradu trov odvolacieho konania. Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu podaného odvolania podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté uznesenie exekučného súdu podľa § 219 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Po preskúmaní rozhodných skutočností zistených z predloženého spisu sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvého stupňa v tom, že Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorú uzavrel dňa 10.09.2007 právny predchodca oprávneného (Poštová banka, a.s., Bratislava) ako veriteľ a povinný ako dlžník a predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 30 000,- Sk (995,82 Eur) s príslušenstvom, je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 23a ods. 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Táto skutočnosť medzi účastníkmi nebola sporná. Exekučný súd preto postupoval správne, keď rozhodcovskú doložku, ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy posudzoval aj z hľadiska jej primeranosti s poukazom na § 52 a nasl. OZ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy a s poukazom na Smernicu Rady č. 93/13/EHS. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosť písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. S poukazom na § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúmava ex offo aj exekučný titul. Pokiaľ je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, zisťuje tiež, či medzi zmluvnými stranami bola platne uzavretá rozhodcovská zmluva, a to či už vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky v zmluve (§ 3 a § 4 ZRK). V čl. 11.2 Obchodných podmienok pre úver (verzia 1/2007), ktorá bola súčasťou úverovej zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným je obsiahnutá nasledovná dohoda: „Zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere a obchodných podmienok, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody, klient prijíma návrh banky na riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich so zmluvou o úvere a obchodnými podmienkami, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik zmluvy o úvere alebo obchodných podmienok, v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom zriadenom pri spoločnosti Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., Bratislava (ďalej „RAM“) podľa jej vnútorných predpisov. Strany sporového konania sa rozhodnutiam RAM podriadia s tým, že toto rozhodnutie bude pre nich konečné a záväzné. Miestom rozhodcovského konania je Bratislava“. Odvolací súd sa stotožnil so záverom exekučného súdu, že vyššie uvedeným spôsobom dohodnutá rozhodcovská doložka, ktorá určuje výlučnú príslušnosť rozhodcovského súdu na rozhodovanie sporov z uzavretej zmluvy, spĺňa všetky podmienky z pohľadu ust. § 53 a nasl. OZ, ako aj Smernice Rady č. 93/13/EHS na to, aby bola súdom hodnotená ako neprijateľná podmienka, ktorá je v zmysle § 53 ods. 4 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy neplatná. Rozhodcovská doložka nebola v predmetnej veci dohodnutá so spotrebiteľom individuálne, vyplýva zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, túto si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami, mohol zmluvu len ako celok odmietnuť, alebo sa podrobiť všetkým Obchodným podmienkami, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Konkrétny rozhodcovský súd je paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. Takto dojednaná rozhodcovská doložka umožňuje prijať záver o jej neprijateľnosti, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa, t.j. ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka ako nekalá zmluvná podmienka a možnosti jej posúdenia v exekučnom konaní už bola predmetom posudzovania zo strany Súdneho dvora EÚ, ktorý v rozsudku C-40/08 Asturcom uviedol, že Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom stave, posúdiť aj bez návrhu neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej s predávajúcim, alebo poskytovateľom na jednej strane a spotrebiteľom na strane druhej. Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že spotrebiteľ nebude takouto doložkou viazaný. Z vyššie uvedeného vyplýva, že exekučný súd bol oprávnený ex offo skúmať povahu rozhodcovskej doložky, pričom po jej preskúmaní dospel k správnemu záveru, že rozhodcovská doložka dojednaná v predmetnej zmluve spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom a ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Podľa § 53 ods. 4 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Pokiaľ odvolateľ vo svojom odvolaní uviedol, že exekučný súd nesprávne právne posúdil vec, keď v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na neprijateľnosť zmluvnej podmienky v zmysle § 53 OZ, odvolací súd považoval túto námietku za nedôvodnú. Odvolateľ navyše v odvolaní nesprávne odkázal na obsah čl. 9.2 Obchodných podmienok pre úver, pretože rozhodcovská doložka bola dohodnutá v čl. 11.2 Obchodných podmienok. Rozhodcovskú doložku uvedenú v predmetnej zmluve o úvere uzavretej medzi povinným a oprávneným považoval exekučný súd správne za neprijateľnú, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti ho podrobiť sa v prípade vzniku sporu rozhodcovskému konaniu. Podstatnou skutočnosťou z hľadiska vyslovenia neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dohodnutá, čo vyplýva z jej zaradenia do Obchodných podmienok vopred pripravenej zmluvy a spotrebiteľ tak celkom zjavne nemal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Takto vnútená podmienka netýkajúca sa priamo predmetu zmluvy a ktorá zvyšuje nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, je neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 1 OZ, na základe ktorého je potrebné túto rozhodcovskú doložku vyhodnotiť ako neprijateľnú podmienku zmluvy, a teda je v zmysle § 53 ods. 4 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy absolútne neplatným právnym úkonom. Odvolací súd k tomu dodáva, že v tomto prípade je nepochybné, že rozhodcovská zmluva bola spotrebiteľovi vnútená tak, že bola ako doložka zapracovaná do Obchodných podmienok. Ak chcel teda spotrebiteľ od dodávateľa získať predmet zmluvy, kvôli ktorému zmluvu uzatváral, nemal inú možnosť, než túto podmienku prijať. Nemohol ani ovplyvniť výber rozhodcovského súdu uvedeného v predtlači zmluvy. Už táto skutočnosť zvyšuje nerovnováhu vo vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Oprávnený nijakým spôsobom povinného neupozornil, že je možné uzavrieť predmetnú spotrebiteľskú zmluvu aj bez dohody o rozhodcovskej doložke. Povinnosť ponúknuť klientovi riešenie vzájomných sporov prostredníctvom rozhodcu, ktorú v čase uzatvárania zmlúv banke ukladal vtedy platný zákon o bankách č. 483/2001 Z.z. neznamená, že banka bola povinná túto rozhodcovskú doložku klientovi vnútiť. Napokon rozhodcovské konanie je založené práve na tom, že zmluvné strany sa spoločne dohodnú na výbere osôb (súdu), ktorých objektívnosti a úsudku dôverujú. Naopak, ak dodávateľ vnucuje rozhodovanie sporu jednostranne určeným rozhodcom, resp. rozhodcovských súdom, tak ako to vyplýva z formulára predtlače Obchodných podmienok svojim spotrebiteľom, spôsobuje tým značnú nerovnováhu vo vzájomných vzťahoch medzi ním a konkrétnym spotrebiteľom. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že exekučný súd vec správne právne posúdil, keď žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nevyhovel z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky a tento preto nie je možné považovať za spôsobilý exekučný titul. Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie s poukazom na § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Odvolateľovmu návrhu na náhradu trov odvolacieho konania pre jeho procesný neúspech nebolo možné vyhovieť. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.