Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 2CoE/478/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111230264 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6111230264.1
Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Hattalova 12/C, 831 03 Bratislava, IČO: 45 869 464, zast. Lexpert s.r.o., so sídlom Robotnícka 6, 974 01 Banská Bystrica proti povinnej: F. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, XXX XX R. o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1 190,33 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnou exekútorkou JUDr. Eleonórou Noskovou, Exekútorský úrad so sídlom Robotnícka 4, 974 01 Banská Bystrica pod sp. zn. EX 876/11, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 4Er/3163/2011-9 zo dňa 03. januára 2012 jednohlasne takto
r o z h o d o l :
Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 4Er/3163/2011-9 zo dňa 03. januára 2012 p o t v r d z u j e.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „exekučný súd“) napadnutým uznesením č.k. 4Er/3163/2011-9 zo dňa 03. januára 2012 zamietol žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Rozhodol tak po zistení, že exekučný titul - rozhodcovský rozsudok vydaný JUDr. Jánom Huňadym, Mgr. Štefanom Jakabom a JUDr. Marcelom Hudákom ako rozhodcami Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., so sídlom Trnavská cesta 7, 831 04 Bratislava, IČO: 35 862 882 (ďalej len „rozhodcovský súd“) sp. zn. IBA 0910023 zo dňa 31. augusta 2011 bol vydaný v rozpore so zákonom. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že exekučný súd považoval Zmluvu o úvere uzatvorenú dňa 19. júna 2006 medzi povinnou a právnym predchodcom oprávneného (Poštová banka, a.s.) za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa a § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a ako taká nesmie obsahovať neprijateľné podmienky (§ 53 ods. 1, 2 OZ). Exekučný súd skúmal rozhodcovskú doložku, ktorej znenie, tak ako je uvedené v bode 9.2 uzatvorenej Zmluvy o úvere, citoval, berúc do úvahy kritériá, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky, a teda, či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ). Poukázal na to, že prípadná klauzula o aplikácii Obchodného zákonníka nie je žiadnou prekážkou na aplikáciu všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka (OZ) medzi ktoré patria aj § 52 a nasl. týkajúce sa ochrany spotrebiteľa vychádzajúc zo subsidiarity OZ a Zákona o ochrane spotrebiteľa. Exekučný súd ďalej uviedol, že pokiaľ je zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Už túto skutočnosť je potrebné podľa exekučného súdu považovať za neprijateľnú podmienku v neprospech spotrebiteľa. Exekučný súd ďalej uviedol, že rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým Obchodným podmienkam pre úver, a teda aj rozhodcovskému
konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ. Súčasťou predpokladov pre vykonateľnosť exekučného titulu je, aby bol vydaný orgánom na vydanie takéhoto rozhodnutia príslušným. Ak rozhodnutie vydal orgán nepríslušný, ide o právny akt nulitný, ktorý v exekučnom konaní nie je možné vykonať, nakoľko nejde o akt štátnej správy, resp. verejnej moci. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa na neho, akoby neexistoval (3 M Cdo 20/2008 z 22.04.2009). V záujme rešpektovania medzinárodnej zmluvy (čl. 7 ods. 2 Ústavy SR) a naplnenie cieľa Európskej únie vylúčiť zo života spotrebiteľov nekalé podmienky v spotrebiteľských vzťahoch, s poukazom na Smernicu rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 5. apríla 1993, ktorá bola do slovenského právneho poriadku prebratá zákonom č. 150/2004 Z. z. s účinnosťou od 1. apríla 2004, ktorý novelizoval Občiansky zákonník, vyvodil exekučný súd po preskúmaní veci záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a vzdať sa ústavného práva na spravodlivý proces pred nezávislým súdom. Konštatoval, že mu dáva za pravdu aj neskôr prijatá novela Občianskeho zákonníka zákonom č. 568/2007 účinným od 1.1.2008, ktorá podľa § 53 ods. 4 písm. r/ považuje za neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v predmetnej veci sa neprijateľná doložka prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, teda boli splnené podmienky na zamietnutie žiadosti súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“).
Proti predmetnému rozhodnutiu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom namietal, že exekučný súd nebol oprávnený pri rozhodovaní o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie posudzovať platnosť rozhodcovskej doložky ako časti úverovej zmluvy - právneho titulu nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom. Ide o hmotnoprávne posúdenie právneho titulu vo veci samej, na ktoré exekučný súd nemá zákonné oprávnenie. Exekučný súd svojím postupom neopodstatnene nahrádza aktivitu , ktorá mala vychádzať zo strany povinnej. Exekučný súd prekročil svoje zákonné oprávnenie, keď skúmal platnosť rozhodcovskej doložky, pričom konal ako súd vyššej inštancie rozhodujúci o opravnom prostriedku voči rozhodcovskému rozsudku. Oprávnenie exekučného súdu skúmať platnosť rozhodcovskej doložky nemožno vyvodiť ani z judikatúry ESD. Podľa oprávneného nesprávnym výkladom ustanovení Exekučného poriadku exekučný súd porušil právo oprávneného na súdnu ochranu, ktorého integrálnou súčasťou je v zmysle konštantnej judikatúry ÚS SR aj právo na nútený výkon súdnych rozhodnutí a ostatných zákonom ustanovených exekučných titulov. Ako ďalší dôvod odvolania uviedol, že exekučný súd nesprávne právne posúdil rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Súd aplikoval právny predpis, ktorý nesprávne vyložil. Rozhodcovská doložka nespĺňa pojmové znaky generálnej klauzuly nekalej/neprijateľnej podmienky podľa čl. 3 ods. 1 Smernice ani § 53 ods. 1 OZ, lebo nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ďalej odvolateľ vyčítal exekučnému súdu, že sa nezaoberal § 93b zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ktorý ukladal bankám povinnosť ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona. Oprávnený zároveň poukázal na pasivitu povinnej pred začatím rozhodcovského konania, ako aj v rámci rozhodcovského konania. Poukázal tiež na to, že právny predchodca oprávneného bol bankou, ktorá je pod stálym dohľadom Národnej banky Slovenska. Ďalej videl nesprávnosť prvostupňového rozhodnutia v tom, že skutočnosti uvedené v odôvodnení rozhodnutia ako keby smerovali k záveru, že rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách je potrebné paušálne považovať za neprijateľné zmluvné podmienky. Ďalej odvolateľ argumentoval tým, že exekučný súd by mal ku každej veci pristupovať individuálne, pričom ochranu je povinný poskytnúť nielen spotrebiteľovi, ale aj oprávnenému. Oprávnený poskytol povinnej finančné prostriedky riadne a včas a táto si nesplnila povinnosti zo Zmluvy o úvere a počas celého procesu vymáhania a rozhodcovského konania nemala snahu uzatvoriť dohodu a vec vyriešiť zmierom. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že vydá poverenie, alebo aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu podaného odvolania podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté uznesenie exekučného súdu podľa § 219 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súdna exekútorka požiadala o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku rozhodcov Mgr. Štefana Jakaba, JUDr. Jána Huňadyho a JUDr. Marcela Hudáka ako rozhodcov Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s., Bratislava, ktorým bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému 1 190,33 Eur s príslušenstvom. Rozsudok bol vydaný pod sp. zn. IBA0910023 zo dňa 31. augusta 2011, pričom mal vyznačenú právoplatnosť 26. septembra 2011 a vykonateľnosť 30. septembra 2011. Podľa odôvodnenia rozhodcovského rozsudku rozhodcovská doložka bola dohodnutá medzi zmluvnými stranami v Zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX. Podľa Obchodných podmienok pre úver (verzia 2/2005), ktoré sú súčasťou Zmluvy o úvere uzatvorenej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnou dňa 19. júna 2006, sa zmluvné strany v bode 9.2 dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo Zmluvy o úvere a OP, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody klient prijíma návrh PB na riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich s ZoÚ a OP, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik Zmluvy o úvere a OP, v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom zriadenom pri spoločnosti Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. (RAM) podľa jeho vnútorných predpisov. Strany sporového konania sa rozhodnutiu RAM podriadia s tým, že toto rozhodnutie bude pre nich konečné a záväzné. Miestom rozhodcovského konania je Bratislava.
Po preskúmaní rozhodných skutočností zistených z predloženého spisu sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvého stupňa v tom, že Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorú uzavrel dňa 19. júna 2006 právny predchodca oprávneného (Poštová banka, a.s., Bratislava) ako veriteľ a povinná ako dlžník a predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 60 000,- Sk, je zmluvou o spotrebiteľskom úvere (§ 2 zák.č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy). Exekučný súd preto postupoval správne, keď rozhodcovskú doložku ako súčasť zmluvy o spotrebiteľskom úvere posudzoval aj z hľadiska jej primeranosti s poukazom na § 52 a nasl. OZ a s poukazom na Smernicu Rady č. 93/13/EHS.
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
S poukazom na § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúmava ex offo aj exekučný titul. Pokiaľ je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, zisťuje tiež, či medzi zmluvnými stranami bola platne uzavretá rozhodcovská zmluva, a to či už vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky v zmluve (§ 3 a § 4 ZRK).
Odvolací súd sa stotožnil so záverom exekučného súdu, že vyššie uvedeným spôsobom dohodnutá rozhodcovská doložka, ktorá určuje výlučnú príslušnosť Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s., Bratislava na rozhodovanie sporov z uzavretej zmluvy, spĺňa všetky podmienky z pohľadu ust. § 53 a nasl. OZ, ako aj Smernice Rady č. 93/13/EHS na to, aby bola súdom hodnotená ako neprijateľná podmienka, ktorá je v zmysle § 53 ods. 4 OZ v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy neplatná. Rozhodcovská doložka nebola v predmetnej veci dohodnutá individuálne, vyplýva zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, je zahrnutá v Obchodných podmienkach pre úver (OP). Spotrebiteľ mal možnosť len úver odmietnuť, alebo prijať vrátane všetkých OP, t.j. vrátane rozhodcovskej doložky.
Rozhodcovská doložka ako nekalá zmluvná podmienka a možnosti jej posúdenia v exekučnom konaní už bola predmetom posudzovania zo strany Súdneho dvora EÚ, ktorý v rozsudku C-40/08 Asturcom uviedol, že Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom stave, posúdiť aj bez návrhu neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve, uzatvorenej s predávajúcim alebo poskytovateľom na jednej strane a spotrebiteľom na strane druhej. Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že spotrebiteľ nebude takouto doložkou viazaný.
Rozhodcovská doložka uvedená v OP, ktoré tvoria súčasť Zmluvy o úvere a ktorá od spotrebiteľa vyžaduje, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, je neprijateľnou podmienkou, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých z tejto zmluvy, a to v neprospech spotrebiteľa. Cieľom Smernice Rady č. 93/13/EHS je totiž zabezpečiť, aby nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách nezaväzovali spotrebiteľov. Rozhodcovská doložka v tomto prípade nebola individuálne dohodnutá, spotrebiteľ nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami a znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, preto námietky oprávneného uvedené v odvolaní, že rozhodcovská doložka zabezpečuje rovnakú úroveň ochrany práv sporových strán, neobstoja. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Odvolací súd poukazuje aj na Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola prevzatá aj do § 53 OZ, keď podľa ods. 1 cit. ustanovenia OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V § 53 ods. 3 OZ sú príkladmo uvedené neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách, pričom podľa § 53 ods. 4 OZ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd stotožnil so záverom exekučného súdu v tom, že neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť základom právomoci rozhodcovského súdu a rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky nie je možné považovať za spôsobilý exekučný titul.
Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.