Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17CoPr/6/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112201642 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Trubanová, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6112201642.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa STD DONIVO, a. s., so sídlom Mlynská 1346, Vranov nad Topľou, IČO: 31 678 343, v konaní právne zastúpeného AK NOVIKMEC, s. r. o., Advokátska kancelária so sídlom Rázusova 125, Vranov nad Topľou, proti odporcovi G. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M. XXXX/XX, Z. Z., v konaní právne zastúpenému splnomocnenou advokátkou JUDr. Renátou Matejovou, Advokátska kancelária so sídlom Voljanského 1368/14, Zvolen, IČO: 37 956 612, adresa na doručovanie: Advokátska kancelária so sídlom ČSA 25, Banská Bystrica, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 20Cpr/1/2012-56 zo dňa 03. 05. 2012, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým rozsudkom návrh navrhovateľa zamietol a uložil mu nahradiť odporcovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 257,65 EUR, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom vo veci samej domáhal, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru odporcom, doručené navrhovateľovi dňa 21. 11. 2011 je neplatné a priznal navrhovateľovi náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že s odporcom dňa 06. 06. 2011 uzatvoril pracovnú zmluvu na dobu neurčitú, na základe ktorej sa odporca zaviazal vykonávať pre navrhovateľa pracovnú činnosť vodiča kamiónovej dopravy. Prílohu pracovnej zmluvy tvorí aj doklad o zdravotnej a psychickej spôsobilosti vodiča na vedenie motorových vozidiel. Dňa 27. 10. 2011 bola navrhovateľovi doručená lekárska správa W.. X. B., podľa ktorej je práca vodiča kamiónu pre zdravotný stav odporcu z dôvodu dlhodobej liečby gastroenterológom nevhodná a jeho ďalším zamestnávaním by mohlo dôjsť k ďalšiemu poškodeniu zdravia odporcu. Následne navrhovateľ požiadal ústne odporcu na dostavenie sa k zamestnávateľovi (navrhovateľovi) a na uzatvorenie dohody o ďalšom pokračovaní pracovného pomeru alebo na jeho ukončení. Dňa 21. 11. 2011 bolo navrhovateľovi doručené okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnancom v zmysle § 69 ods. 1 písm. a/ zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce (ďalej aj „Zákonník práce"). Odporca tak postupoval na základe správy ošetrujúceho lekára a na základe toho, že ho navrhovateľ do 15 dní odo dňa predloženia lekárskej správy nepreložil na inú vhodnú prácu. Správu ošetrujúceho lekára W.. B. však navrhovateľ nepovažuje za lekársky posudok, ale len za lekársku správu, ktorá nemá znaky posudku a navyše jej obsah je neurčitý. Predpokladom okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa § 69 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce je totiž len taký lekársky posudok, ktorý nepripúšťa iný odborný záver ako ten, že zamestnanec nemôže prácu vykonávať bez vážneho ohrozenia zdravia. Z lekárskej správy predloženej odporcom však vyplýva len, že by mohlo dôjsť k ďalšiemu zhoršeniu zdravotného stavu odporcu. Navyše uvedená lekárska správa a konštatovanie v nej obsiahnuté o chronickom ochorení odporcu je v rozpore s dokladom o zdravotnej spôsobilosti odporcu, ktorý predložil pri nástupe do práce pred dňom 06. 06. 2011 vydaným W.. B.. Pochybnosť o existencii dôvodu na okamžité skončenie pracovného pomeru vyvoláva aj komunikácia medzi odporcom a navrhovateľom, keď dňa 07. 10. 2011 bola p. G. M., zamestnancovi navrhovateľa, doručená krátka textová správa (SMS), v ktorej odporca uvádza, že vzhľadom na svoj psychický stav nemôže vykonávať prácu vodiča medzinárodnej kamiónovej dopravy a dožadoval sa výkonu práce vo dvojici. Vzhľadom na uvedené navrhovateľovi nevznikla povinnosť preložiť odporcu na výkon inej práce a odporcovi z dôvodu nepreloženia nevzniklo právo okamžite skončiť pracovný pomer. Okresný súd však návrh navrhovateľa nepovažoval za dôvodný. Mal za preukázané že dňa 27. 10. 2011 doručil odporca navrhovateľovi lekársku správu W.. X. B.. Z uvedenej bolo zistené, že odporca je v dlhodobej liečbe gastroenterológa pre chronické onemocnenie žalúdka a dvanástornika. Liečba tohto zdĺhavého ochorenia vyžaduje diétne stravovanie, žiaden stres, pravidelný režim dňa a pravidelné užívanie liekov. Z tohto dôvodu je práca vodiča kamiónu toho času a zrejme aj do budúcna pre odporcu nevhodná. Pri zotrvaní v zamestnaní by mohlo dôjsť k ďalšiemu poškodeniu zdravotného stavu, ale aj k autonehode z dôvodu náhlej nevoľnosti. Poukázal na to, že Zákonník práce a ani iné predpisy neupravujú. kto je oprávnený vydávať lekárske posudky pre účely pracovnoprávnych vzťahov. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/150/2005 však možno vyvodiť, že pre vydávanie lekárskych posudkov o zdravotnej spôsobilosti zamestnanca na prácu sú kompetentní ošetrujúci lekári zamestnanca. Vyslovil záver, že odporcom predložená lekárska správa je zákonom vyžadovaným lekárskym posudkom, v ktorom je výslovne deklarovaná nemožnosť odporcu vykonávať doterajšiu prácu bez vážneho ohrozenia zdravia. Preto po predložení tejto správy vznikla navrhovateľovi do 15 dní povinnosť preradenia odporcu na inú vhodnú prácu. Pokiaľ tak navrhovateľ neurobil, vzniklo na strane odporcu oprávnene s takýmto zamestnávateľom okamžite ukončiť pracovný pomer, čo aj urobil. Preto bolo potrebné návrh navrhovateľa na určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zamietnuť. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a plne úspešnému odporcovi priznal náhradu účelne vynaložených trov konania. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. Uviedol, že odporcom predložená lekárska správa neobsahovala žiadne tvrdenia o nemožnosti výkonu práce bez vážneho ohrozenia zdravia a už vôbec nespĺňala zákonné podmienky lekárskeho posudku. Podľa rozsudku, ktorý pri svojom rozhodovaní použil okresný súd, t.j. rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/150/2005, je predpokladom platného okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa § 69 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce len taký lekársky posudok, ktorý nepripúšťa iný odborný záver ako ten, že zamestnanec nemôže vykonávať prácu „bez vážneho ohrozenia zdravia". Podľa uvedeného rozsudku nepostačuje ani odporučenie lekára k zmene druhu vykonávanej práce odôvodnené nevhodnosťou doterajšej práce z hľadiska zdravotného stavu. Práve takéto znenie má však lekárska správa predložená odporcom. Závery v lekárskej správe všeobecný lekár odôvodnil gastroenterologickým onemocnením, bez bližšej špecifikácie, t. j. bez určenia diagnózy. V predmetnej lekárskej správe všeobecný lekár odporučil odporcovi diétne stravovanie, žiaden stres, pravidelný režim dňa, pravidelné lekárske kontroly a užívanie liekov. Dodržiavanie uvedených odporúčaní je však možné aj pri výkone práce vodiča kamiónu a tieto odporúčania netvoria prekážku výkonu tohto zamestnania. Jedná sa o všeobecné odporúčania, ktoré by odporučila väčšina lekárov každému v produktívnom veku. Nedôvodnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru odporcom podporuje aj skutočnosť, že ešte dňa 6. 6.2011 bol podľa lekárskej správy rovnakého všeobecného lekára odporca úplne zdravý a dňa 27.10.2011 už ten istý lekár konštatoval chronické a dlhodobé bližšie neurčené onemocnenie žalúdka. Aj z komunikácie medzi odporcom a povereným zamestnancom navrhovateľa formou krátkych textových správ vyplýva, že odporca sa ešte dňa 7. 10. 2011 dožadoval preradenia na inú prácu (jazdy vo dvojici) z dôvodu psychických problémov a nie z dôvodu žalúdočných problémov. Odvolateľ ďalej poukázal na skutočnosť, že k vystaveniu lekárskeho posudku na základe uvedeného onemocnenie je príslušný iba špecializovaný lekár gastroenterológ - ošetrujúci lekár odporcu. Na základe uvedeného, nakoľko odporcom predloženú lekársku správu nepovažoval za lekársky posudok v zmysle § 69 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce, odvolateľ navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie alebo zmeniť, návrhu navrhovateľa vyhovieť a priznať mu náhradu trov konania. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu podotkol, že z obsahu predmetného rozsudku Najvyššieho súdu SR vyplýva, že posudok o zdravotnej spôsobilosti vydáva ošetrujúci lekár zamestnanca. Podľa § 16 ods. 2 zákona č. 576/2004 z. z. o zdravotnej starostlivosti lekársky posudok vydáva poskytovateľ a posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na výkon konkrétnej činnosti vykonáva poskytovateľom určený lekár - t. j. W. B., ktorý pri jeho vyhotovovaní vychádzal z odborných vyšetrení a prijatých záverov lekára s príslušnou špecializáciou. Obsah posudzovaného lekárskeho posudku navyše bezpečne deklaruje stav, že odporca nemôže ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia zdravia, keď sa v ňom uvádza, že ak by odporca naďalej vykonával doterajšiu prácu, mohlo by dôjsť k vážnemu ohrozeniu jeho zdravia. Odporcovi mohlo kedykoľvek (teda aj počas vedenia motorového vozidla) prísť nevoľno a prípadné silné kŕče v žalúdku by mohli navodiť stav jeho nesústredenosti, ktorý by mohol viesť aj k vzniku kolízie. V tejto súvislosti odporca poukázal na čl. 8 základných zásad Zákonníka práce, v zmysle ktorého je zamestnávateľ povinný robiť opatrenia v záujme ochrany života a zdravia zamestnanca pri práci a zodpovedá podľa tohto zákona za škody spôsobené zamestnancovi pracovným úrazom alebo chorobou z povolania. Navrhovateľ bol povinný v danej veci postupovať v zmysle § 78 ods. 1 Zákonníka práce, na základe čoho mal odporcovi oznámiť, že trvá na tom, aby u neho odporca naďalej prácu vykonával (na základe čoho nedochádza k skončeniu pracovného pomeru), prípadne mu mal oznámiť, že skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné. V danom prípade však navrhovateľ odporcovi vôbec neoznámil, že trvá na tom, aby odporca u neho naďalej vykonával prácu a že ním uplatnené okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné. Po doručení lekárskeho posudku navrhovateľ vôbec nenamietal, že predložený lekársky posudok neakceptuje, rovnako ako nenamietal, že podľa jeho názoru nie je dôvod na preradenie na inú prácu. Miesto toho vyzval odporcu, aby doručil navrhovateľovi žiadosť o ukončenie pracovného pomeru. Povinnosťou zamestnanca je však len predložiť lekársky posudok, na základe čoho už mal konať navrhovateľ a nie odporca Na základe vyššie uvedeného navrhol odporca odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte aj „O. s. p."), postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podľa § 69 ods. 1 písm. a/ zákona č. 311/2011 Z. z. Zákonníka práce (ďalej aj „Zákonník práce") zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak podľa lekárskeho posudku nemôže ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia a zamestnávateľ ho nepreradil do 15 dní odo dňa predloženia tohto posudku na inú pre neho vhodnú prácu. Zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel (§ 69 ods. 3 Zákonníka práce). Okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť (§ 70 Zákonníka práce). Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Navrhovateľ sa návrhom vo veci samej domáhal, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru uskutočnené odporcom, doručené navrhovateľovi dňa 21. 11. 2011 je neplatné. Vo svojom návrhu poukazoval najmä na skutočnosť, že lekárska správa predložená navrhovateľom nie je lekárskym posudkom, na základe ktorého by odporca mohol okamžite ukončiť pracovný pomer, vzhľadom na skutočnosť, že sa nejedná o lekársky posudok, ale len o lekársku správu a uvedená lekárska správa jednoznačne nedeklaruje, že by odporca nemohol vykonávať prácu pre zamestnávateľa bez vážneho ohrozenia zdravia. V priebehu konania ďalej spochybňoval oprávnenie MUDr. B. na vydanie lekárskeho posudku, keď dôvodil, že na vydanie lekárskeho posudku gastroenterologickým onemocnením je oprávnený iba špecializovaný lekár gastroenterológ - ošetrujúci lekár zamestnanca. Okresný súd návrh navrhovateľa na určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zamietol, keď mal za preukázané, že z lekárskej správy predloženej odporcom skutočne vyplýva záver o nemožnosti odporcu vykonávať prácu dohodnutú v pracovnej zmluve bez vážneho ohrozenia zdravia a zároveň uvedenú lekársku správu možno považovať za lekársky posudok. Uvedený záver je však potrebné považovať za predčasný. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu okresného, že lekársky posudok na účely posúdenia, či je zamestnanec spôsobilý naďalej vykonávať prácu pre svojho zamestnávateľa bez vážneho ohrozenia svojho zdravia, je oprávnený vydať ošetrujúci lekár. Uvedený záver formulovaný rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/150/2005 možno považovať za stále aktuálny, a to aj s poukazom na znenie § 16 ods. 2, § 13, § 4 ods. 1 a § 2 ods. 4 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „Zákon o zdravotnej starostlivosti"). V citovaných ustanoveniach je totiž stanovené, že služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti (medzi ktoré patrí i vydávanie lekárskych posudkov na účely posúdenia zdravotnej spôsobilosti na výkon konkrétnej činnosti) poskytuje poskytovateľ a zdravotnícki pracovníci, pričom ak je takýmto zdravotníckym pracovníkom lekár, jedná sa o ošetrujúceho lekára. Ošetrujúcim lekárom je pritom lekár, ktorý je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti určený na poskytovanie zdravotnej starostlivosti osobe. Je ním tak lekár špecialista (t. j. lekár so špecializáciou v inom špecializačnom odbore ako všeobecné lekárstvo), ako aj lekár všeobecný (t. j. lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo) tak, ako to vyplýva z § 8 ods. 1-4 Zákona o zdravotnej starostlivosti. Lekárom, ktorý vydá posudok o nespôsobilosti zamestnanca vykonávať prácu pre svojho zamestnávateľa bez vážneho ohrozenia zdravia bezpochyby môže byť špecialista, ktorý diagnózu, ktorá uvedenú nespôsobilosť zavinila, stanovil. Zároveň je však nutné súhlasiť s názorom odporcu prezentovanom vo vyjadrení k odvolaniu, že uvedený posudok môže vydať aj všeobecný lekár, a to na základe odborných záverov lekára špecialistu. Spoločným menovateľom, tak pre lekára špecialistu, ako aj pre lekára všeobecného, však je, že sa nejedná o akéhokoľvek lekára, ale o ošetrujúceho lekára zamestnanca, ktorému ošetrujúci lekár posudok vydáva, t. j. o lekára, s ktorým zamestnanec uzatvoril dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. V prejednávanom prípade bol posudok (lekárska správa) vydaný W.. X. B. - praktickým lekárom pre dospelých, ktorý je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti so špecializáciou všeobecné lekárstvo, a ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť. Ako už bolo uvedené vyššie, právny vzťah, ktorého predmetom je poskytovanie zdravotnej starostlivosti, vzniká na základe dohody osoby, ktorej sa má zdravotná starostlivosť poskytovať, s poskytovateľom tejto zdravotnej starostlivosti. Dohoda o poskytovaní všeobecnej ambulantnej starostlivosti sa uzatvára písomne najmenej na 6 mesiacov, jej prvopis je súčasťou zdravotnej dokumentácie a jej druhopis sa odovzdá osobe, ktorej sa má zdravotná starostlivosť poskytovať, alebo jej zákonnému zástupcovi (§ 12 ods. 1, 7 Zákona o zdravotnej starostlivosti). Možno teda zhrnúť, že pokiaľ odporcovi lekársky posudok vydával všeobecný lekár, uvedené oprávnenie prináležalo, a právnu relevanciu má len taký lekársky posudok, ktorý vyhotovil ten všeobecný lekár, s ktorým mal odporca v čase vyhotovovania lekárskeho posudku uzatvorenú písomnú dohodu o poskytovaní všeobecnej ambulantnej starostlivosti. Uvedené platí práve preto, že tento lekár má k dispozícii (a zároveň je povinný viesť) kompletnú zdravotnú dokumentáciu zamestnanca a diagnózu stanovenú lekárom špecialistom môže posúdiť aj z hľadiska ďalšej zdravotnej anamnézy zamestnanca. Len na základe vyššie uvedeného totiž môže všeobecný lekár vysloviť odôvodnený a presvedčivý záver o tom, že zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre svojho zamestnávateľa bez vážneho ohrozenia svojho zdravia. Pokiaľ však okresný súd skutočnosť, či lekársky posudok, ktorý bol dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru odporcu, vydal na to oprávnený subjekt, nemal za preukázanú dohodou o poskytovaní všeobecnej ambulantnej starostlivosti, nemohol posúdiť, či má uvedený lekársky posudok vo vzťahu k okamžitému skončeniu pracovného pomeru odporcu relevanciu. Tento nedostatok postupu okresného súdu robí jeho rozhodnutie predčasným. Za predčasné možno tak isto považovať konštatovanie okresného súdu, ktorým vyhodnotil obranu navrhovateľa (a ním predložené dôkazy) za účelovú len z dôvodu, že navrhovateľ po tom, čo mu bol lekársky posudok doručený, tento považoval za správny. Okresný súd uvedené konštatoval nasledovne: „pokiaľ navrhovateľ predložil lekársky posudok od ošetrujúceho lekára, a teda posudok považoval za správny, keďže ho vydal ošetrujúci lekár, ktorý je na to oprávnený a mal za to, že z uvedeného posudku jednoznačne vyplýva skutočnosť, že odporca nemôže bez vážneho ohrozenia zdravia vykonávať prácu vodiča medzinárodnej kamiónovej dopravy s tým, že takáto práca je pre neho absolútne nevhodná a pri zotrvaní v práci by mohlo dôjsť k ďalšiemu poškodeniu jeho zdravotného stavu alebo k autonehode vzhľadom na vykonávanú prácu z dôvodu náhlej nevoľnosti. Potom obrana navrhovateľa v danom konaní bola len účelová s úmyslom vyhnúť sa plateniu náhrady mzdy odporcovi." V prvom rade je potrebné konštatovať, že okamžité skončenie pracovného pomeru je nevyhnutne potrebné považovať za výnimočný spôsob skončenia pracovného pomeru, ktorý je možné využiť výlučne z taxatívnych zákonných dôvodov, keď od druhého účastníka pracovného pomeru nemožno spravodlivo požadovať, aby pracovný pomer pokračoval ďalej, čo i len do skončenia výpovednej doby. Pokiaľ je týmto dôvodom dôvod stanovený v § 69 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce, vyžaduje sa predloženie lekárskeho posudku, v ktorom je výslovne stanovené, že zamestnanec nemôže ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia. Zo spisového materiálu predloženého odvolaciemu súdu nevyplýva, že by navrhovateľ považoval lekársky posudok predložený odporcom za správny tak, ako to uviedol v odôvodnení rozhodnutia okresný súd. Naopak v priebehu celého konania navrhovateľ poukazoval najmä na skutočnosť, že uvedený lekársky posudok pripúšťa aj iný odborný záver ako ten, že zamestnanec nemôže vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia zdravia, že uvedený posudok je v rozpore s dokladom o zdravotnej spôsobilosti odporcu zo dňa 6. 6. 2011 vydaným totožným lekárom, že je nekonkrétny - neobsahujúci diagnózu odporcu, že všeobecný lekár nemal oprávnenie uvedený lekársky posudok vydať, a pod. Akceptácia uvedeného lekárskeho posudku ako dôvodu na okamžité skončenie pracovného pomeru nevyplýva ani z listu zo dňa 4. 11. 2011, v ktorom navrhovateľ po doručení lekárskeho posudku uviedol, že lekárska správa, ktorú odporca predložil, potvrdzuje tvrdenia odporcu o tom, že tento nemôže vykonávať prácu zo zdravotných dôvodov. Z uvedeného listu totiž vyplýva výlučne skutočnosť, že navrhovateľ na základe predloženej lekárskej správy akceptoval, že odporca nemôže vykonávať prácu podľa pracovnej zmluvy zo zdravotných dôvodov (pozri č. l. 29 spisu). Samotná nemožnosť vykonávať prácu stanovenú v pracovnej zmluve zo zdravotných dôvodov je však dôvodom na ukončenie pracovného pomeru výpoveďou zamestnávateľa podľa § 63 ods. 1 písm. d/ Zákonníka práca, prípadne môže viesť k ukončeniu pracovného pomeru výpoveďou zamestnanca podľa § 67 Zákonníka práce alebo k ukončenie pracovného pomeru dohodou o skončení pracovného pomeru podľa § 60 Zákonníka práce. Až nemožnosť vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia zdravia zamestnanca, konštatovaná v lekárskom posudku, je (za predpokladu nepreloženia zamestnanca na výkon inej vhodnej práce do 15 dní) dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnanca. Pokiaľ teda navrhovateľ lekársky posudok po jeho doručení akceptoval z hľadiska toho, že deklaruje nemožnosť odporcu vykonávať prácu zo zdravotných dôvodov s tým, že v priebehu konania spochybňoval skutočnosť, že preukazuje nemožnosť vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia zdravia odporcu, nemožno mať automaticky za to, že navrhovateľ akceptoval tento lekársky posudok aj ako prípadný predpoklad okamžitého skončenia pracovného pomeru odporcom podľa § 69 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce, a teda že správnosť lekárskeho posudku ako takú uznal. Pokiaľ teda okresný súd návrh navrhovateľa na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru zamietol bez toho, aby posúdil aj dôkazy, ktoré navrhovateľ predložil, nepostupoval v súlade so zákonom. Bolo totiž jeho úlohou starostlivo prihliadnuť na všetky vykonané dôkazy a pokiaľ bol presvedčený o správnosti svojho názoru, s dôkazmi (ktoré svedčia proti jeho názoru) sa v odôvodnení svojho rozhodnutia mal starostlivo vysporiadať s odôvodnením, z akých dôvodov ich nepovažoval za dostatočné a prečo uveril dôkazom svedčiacim v prospech odporcu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, nakoľko okresný súd pred vydaním meritórneho rozhodnutia nemal preukázane, že lekársky posudok podľa § 69 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce vydala oprávnená osoba a navyše sa dostatočne nezaoberal dôkazmi predloženými navrhovateľom, čo robí závery, v jeho rozhodnutí konštatované, predčasnými, neostávalo odvolaciemu súdu nič iné, ako napadnuté rozhodnutie okresného súdu zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Nad rámec potreby tohto rozhodnutia odvolací súd dodáva, že pokiaľ odvolateľ uvádzal, že lekárska správa nie je lekárskym posudkom, a zároveň, že lekársky posudok musí obsahovať presnú diagnózu zamestnanca, s uvedenými dôvodmi sa nemožno stotožniť. V prvom rade je potrebné uviesť, že hoci ust. § 69 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce vyslovene hovorí o lekárskom posudku, uvedené ešte neznamená, že lekárskym posudkom je výlučne dokument, ktorý je ako lekársky posudok označený. Je nutné sa stotožniť s názorom odporcu prezentovaným prostredníctvom svojej právnej zástupkyne a zohľadňujúci znenie § 35 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, že je potrebné vychádzať z obsahu právneho úkonu a nie len z jazykového vyjadrenia jeho označenia. Pokiaľ bolo teda predmetom lekárskej správy posúdenie zdravotného stavu zamestnanca na účely možnosti vykonávania ďalšej práce vyplývajúcej z pracovnej zmluvy pre zamestnávateľa, nemožno mať žiadne rozumné pochybnosti o tom, že uvedená lekárska správa je pracovným posudkom na pracovnoprávne účely. Uvedené lekárska správa (lekársky posudok) zároveň nemohla obsahovať presnú diagnózu zamestnanca (odporcu) tak, ako to požadoval navrhovateľ. Pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti má totiž každý právo na zachovanie mlčanlivosti o údajoch týkajúcich sa jeho zdravotného stavu a o skutočnostiach súvisiacich s jeho zdravotným stavom (§ 11 ods. 8 písm. g/ Zákona o zdravotnej starostlivosti). Navyše všeobecné označenie choroby spojené s vysvetlením, čo liečba tohto ochorenia obnáša a s konštatovaním, aká práca je pre zamestnanca nevhodná, musí byť pre zamestnávateľa postačujúce na to, aby vedel posúdiť, či má možnosť zamestnanca preradiť na výkon práce, ktorá je pre neho vhodná. Úlohou okresného súdu v ďalšom konaní (po vrátení veci odvolacím súdom) bude zistiť, či bola lekárska správa predložená odporcom vydaná na to oprávneným subjektom, vysporiadať sa so všetkými dôkazmi svedčiacimi v prospech záveru okresného súdu o platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, ako aj s dôkazmi predloženými navrhovateľom svedčiacimi proti tomuto záveru a následne vo veci v súlade so zákonom rozhodnúť. V novom rozhodnutí okresný súd rozhodne aj o trovách celého konania, vrátane trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.). Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.