Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17CoPr/1/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112201642 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Trubanová, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6112201642.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Trubanovej, PhD. a sudcov JUDr. Petra Kvietka a Mgr. Kataríny Katkovej v právnej veci navrhovateľa STD DONIVO, a. s., so sídlom Mlynská 1346, Vranov nad Topľou, IČO: 31 678 343, v konaní právne zastúpeného AK NOVIKMEC, s. r. o., Advokátska kancelária so sídlom Rázusova 125, Vranov nad Topľou, proti odporcovi G. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M. XXXX/XX, Z. Z., v konaní právne zastúpenému splnomocnenou advokátkou JUDr. Renátou Matejovou, Advokátska kancelária so sídlom Voljanského 1368/14, Zvolen, IČO: 37 956 612, adresa na doručovanie: Advokátska kancelária so sídlom ČSA 25, Banská Bystrica, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 20Cpr/1/2012-139 zo dňa 19. 11. 2013, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania vo výške 83,87 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa, č. ú.: XXXXXXXX/XXXX vedený v T. Z. M., a. s., O. I. G., a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým rozsudkom určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany odporcu podľa § 69 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce doručené navrhovateľovi dňa 21. 11. 2011, je neplatné a zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 2420,44 Eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom vo veci samej domáhal, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru odporcom, doručené navrhovateľovi dňa 21. 11. 2011 je neplatné a priznal navrhovateľovi náhradu trov konania. Odporca navrhol návrh zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania s poukazom na § 69 ods. l písm. a/ Zákonníka práce návrhu navrhovateľa v plnom rozsahu vyhovel a rozhodol, že okamžité skončenia pracovného pomeru zo strany odporcu je neplatné z dôvodu, že v konaní nebolo preukázané, že nemôže vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia i napriek uvedeniu v lekárskom posudku jeho ošetrujúceho lekára, ktorý vo svojom vyjadrení doplnil z akých nálezov vychádzal. Vyplynulo, že mu postačoval nález - lekárska správa zo dňa 18. 10. 2011, inú správu ani odporca nepredložil o vyšetrení a lekársky posudok nekorešponduje so závermi správy W.. W. zo dňa 18. 10. 2011, keďže uvedeným ochorením už odporca trpel, tak ako vyplýva zo správ od roku 2007, bola mu doporučená diéta, daná terapia, ktorú užíval už predtým a diétny režim a pokiaľ ošetrujúci lekár odporcu udáva, že boli zistené zápalové reakcie v žalúdku a v duodene nekorešponduje to so správou, v ktorej sa uvádza, že duoden je bez zápalu a taktiež pri žalúdku sú konštatované len zápalové zmeny. Súd uzavrel, že odporca nepreukázal, že podal zo zákonného dôvodu okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu, že prácu nemôže vykonávať bez vážneho ohrozenia svojho zdravia. Podľa prvostupňového súdu pokiaľ mal odporca zdravotné problémy prichádzala by do úvahy výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. d/, výpoveď podľa § 67 Zákonníka práce alebo dohoda. Odporca v konaní nepreukázal, že v prípade stanovenia diagnózy odborným lekárom špecialistom, z ktorej potom vychádzal všeobecný lekár nemal možnosť v rámci práce O. N. mať zabezpečený odpočinok, diétne stravovanie, keďže zo správy špecialistu vyplynulo doporučenie ,,diéta“. Tak zamestnávateľ ako zamestnanec pri N. X. sa musí riadiť nariadením rady ES č. 561/2006, ktoré zaručuje vodičom pravidelný odpočinok, maximálne doby trvania jazdy, minimálne doby prestávok, maximálnu dennú dobu jazdy 9 hodín a iné. Navrhovateľ nepreradil odporcu na inú prácu pre neho vhodnú v 15-dňovej lehote z dôvodu, že predloženú lekársku správu nepovažoval za lekársky posudok spôsobilý, aby mohol odporca okamžite skončiť pracovný pomer a nemal možnosť namietať predmetný lekársky posudok, keďže namietať ho môže len osoba, ktorej sa týka a nenachádza sa v ňom poučenie. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej aj „O. s. p.“) a priznal navrhovateľovi ako úspešnému v konaní náhradu trov konania. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca s poukazom na § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p. z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia. Odvolateľ nesúhlasí s rozhodnutím prvostupňového súdu, namieta jeho postup, ako aj závery. Uviedol, že súd návrhu navrhovateľa vyhovel, pretože v konaní nebolo preukázané, že odporca nemôže vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia. Tento záver súd vyvodil iba na základe vlastnej úvahy vychádzajúc z obsahu lekárskej správy W.. W., na základe čoho súd sám na základe voľnej úvahy spochybnil závažnosť zdravotného stavu odporcu. Prvostupňový súd v rámci vykonaného dokazovania a hodnotenia dôkazov nepostupoval správne, ak pri svojom rozhodovaní nevychádzal z obsahu lekárskeho posudku vydaného ošetrujúcim lekárom, ale z obsahu lekárskej správy, ktorú si súd vyžiadal predložiť od odporcu, aj napriek tomu, že odvolací súd v odôvodnení uznesenia uviedol, že informácie o diagnóze odporcu podliehajú mlčanlivosti. Poukazuje ďalej na to, že bližšie informácie o zdravotnom stave odporcu a aj informácia o diagnóze odporcu je uvádzaná práve v lekárskej správe, resp. až v niekoľkých lekárskych správach a podľa odvolateľa neprislúcha súdu hodnotiť obsah lekárskych správ, pretože ide o odborné posúdenie otázky, a tiež preto, lebo pre účely súdneho konania by mal byť relevantný iba lekársky posudok, nie lekárska správa a pokiaľ súd dospel k právnemu názoru, že je potrebné lekársky posudok preskúmať, mal pre tento účel nariadiť znalecké dokazovanie. Namieta úvahu prvostupňového súdu o tom, že navrhovateľ nemohol preradiť odporcu na inú pre neho vhodnú prácu v 15-dňovej lehote z dôvodu, že navrhovateľ predloženú lekársku správu nepovažoval za lekársky posudok spôsobilý pre účely uplatnenia okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany odporcu. Podľa odvolateľa navrhovateľ v pozícii zamestnávateľa mohol počas 15-dňovej lehoty namietať obsah lekárskeho posudku vydaného ošetrujúcim lekárom, mohol uložiť odporcovi ako zamestnancovi povinnosť podrobiť sa lekárskemu vyšetreniu za účelom zistenia, či zdravotný stav odporcu je naozaj takého charakteru, že ďalší výkon práce by nemohol vykonávať bez vážneho ohrozenia zdravia. Takto mohol konať navrhovateľ aj po doručení okamžitého skončenia pracovného pomeru, keď v 2-mesačnej prekluzívnej lehote na uplatnenie podania žaloby o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, mohol oznámiť odporcovi, že lekársky posudok neakceptuje a nesúhlasí so skončením pracovného pomeru takýmto spôsobom, čo navrhovateľ neurobil. Má za to, že prvostupňový súd mal pri svojej rozhodovacej činnosti zohľadňovať iba lekársky posudok, z ktorého obsahu nesporne vyplýva, že ďalšia vykonávaná pracovná činnosť zo strany odporcu môže ohroziť jeho zdravie a ak aj posudzoval obsah lekárskej správy a porovnal jej obsah s obsahom lekárskeho posudku ošetrujúceho lekára, potom v prípade akýchkoľvek rozporností bol prvostupňový súd povinný zabezpečiť si ohľadom zdravotného stavu odporcu ďalšie odborné vyjadrenie, či skutočne práca, ktorú odporca v uvedenom čase vykonával mohla, resp. nemohla ohroziť jeho zdravie. Tento záver nemôže vyhodnotiť súd, nakoľko v tomto prípade ide o výlučne odborné posúdenie zdravotného stavu odporcu, ktoré prináleží do znaleckej agendy. Má za to, že prvostupňový súd nesprávne právne posúdil prejednávanú vec, navrhuje rozhodnutie prvostupňového súdu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V prípade úspechu žiada priznať odporcovi náhradu trov odvolacieho konania. V prípade, že odvolací súd dospeje k záveru, že rozhodnutie prvostupňového súdu je vecne správne a potvrdí ho, žiada odvolací súd pripustiť v tejto veci dovolanie, nakoľko má za to, že ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. V danom prípade je podľa jeho názoru potrebné, aby dovolací súd zodpovedal na otázku, či je prípustné, aby súdy pri uplatnení okamžitého skončenia pracovného pomeru vychádzali aj z lekárskych správ, ktoré sú podkladom pre vydanie lekárskeho posudku pre pracovnoprávne účely, alebo sú súdy povinné rešpektovať v plnom rozsahu obsah lekárskeho posudku a záver, ktorý je v lekárskom posudku stanovený. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že odporca od začiatku konania súd zavádza nepravdivými informáciami o svojom zdravotnom stav a prispôsobuje ich postupne podľa toho, do akej miery súd skutočne odhalil (ne)závažnosť jeho zdravotného stavu, keďže tento je rozhodujúci v zmysle § 69 ods. l písm. a/ Zákonníka práce. Podľa neho počas konania bola vyvrátená taká závažnosť odporcovho zdravotného stavu, ktorá by mu umožňovala ukončiť pracovný pomer podľa citovaného zákonného ustanovenia, poukazuje na lekársku správu W.. W. a W.. B.. Nesúhlasí s názorom odporcu o nesprávnom postupe súdu, keď zohľadnil aj lekárske správy predložené odporcom v zmysle § 120 O. s. p., čo odporca urobil z vlastnej iniciatívy, bez uloženia mu tejto povinnosti zo strany súdu, čím odporca odtajnil ich obsah pre účely súdneho konania, preto je neprijateľné jeho tvrdenie, že tieto nemal súd pri rozhodovaní zohľadňovať. Poukazuje na zásadu voľného hodnotenia dôkazov a uvádza, že z lekárskej správy zo dňa 18. 10. 2011 jasne vyplýva, že u odporcu neboli zistené žiadne závažné ochorenia. Akcentuje, že sprístupňovanie údajov zo zdravotnej dokumentácie je upravené v § 25 zák. č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, kde zamestnávateľ nie je subjektom oprávneným na sprístupňovanie týchto informácií. Ani námietka odvolateľa, že navrhovateľ mal možnosť namietať lekársky posudok po doručení okamžitého skončenia pracovného pomeru neobstojí, pretože v zmysle ustálenej judikatúry, môže totiž po doručení „okamžitého skončenia pracovného pomeru“, rozhodnúť o jeho neplatnosti iba súd. Namieta konštatované príznaky odvolateľa, ktoré lekárska správa W.. W. nespomína, naopak vyvracia. Navrhuje odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť a zaviazať na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 83,87 Eur, ktoré špecifikuje. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) preskúmal vec v medziach daných odvolaním podľa § 212 ods. 1 O. s. p. a po prejednaní veci bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. dospel k záveru, že súd prvého stupňa vo veci správne rozhodol, s čím sa odvolací súd plne stotožnil. Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. V súdenej veci odvolací súd po preskúmaní spisu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 20Cpr/1/2012 nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali v tejto veci správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa, súd prvého stupňa venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností, dostatočne zistil skutkový stav aj v súlade s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17CoPr/6/2012-73 zo dňa 28. 09. 2012 a mal spoľahlivé a dostatočné podklady pre rozhodnutie vo veci. Na zistený skutkový stav správne aplikoval právne predpisy (najmä ustanovenia §§ 69 ods. 1 a 3, 77 Zákonníka práce) a v tomto smere aj správne rozhodol. Uvedené rozhodnutie prvostupňový súd aj adekvátne odôvodnil, s týmito dôvodmi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom odporcu odvolací súd považuje za dôležité uviesť, že okamžité skončenie pracovného pomeru je jednostranný právny úkon účastníka pracovného pomeru adresovaný druhému účastníkovi tohto pomeru, ktorý smeruje k skončeniu pracovného pomeru, pre ktorého platnosť zákon (rozumej najmä Zákonník práce č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, ďalej aj „Zákonník práce“ a Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej aj Občiansky zákonník v zmysle § 1 ods. 4 Zákonníka práce) predpisuje formálne a obsahové náležitosti. Okamžité skončenie pracovného pomeru medziiným musí byť písomné a doručené zamestnávateľovi, ktorého sa týka, zamestnanec v ňom môže uplatniť iba dôvod uvedený v Zákonníku práce, ktorý v ňom musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom (viď § 70 Zákonníka práce). Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť v písomnom okamžitom skončení pracovného pomeru uvedený tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu k tomu, že rozväzuje pracovný pomer, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť, t.j. ktorý zákonný dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uplatňuje, a aby bolo zabezpečené, že uplatnený dôvod nebude možné dodatočne meniť. Jedným z dôvodov výnimočného okamžitého skončenia pracovného pomeru zamestnancom je, ak podľa lekárskeho posudku zamestnanec nemôže ďalej vykonávať práce bez vážneho ohrozenia svojho zdravia a zamestnávateľ ho nepreradil do 15 dní odo dňa predloženia tohto posudku na inú pre neho vhodnú prácu. Právo z tohto dôvodu okamžite skončiť pracovný pomer vzniká až po uplynutí tejto lehoty. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd má zhodne s prvostupňovým súdom za to, že odporcom dané okamžité skončenie pracovného pomeru dňa 28. 02. 2011 navrhovateľovi je neplatné, pretože v konaní nebolo preukázané, že odporca ako zamestnanec nemôže vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia i napriek uvedeniu v lekárskom posudku jeho ošetrujúceho lekára, ktorý vo svojom vyjadrení doplnil z akých nálezov vychádzal, keď mu postačoval nález - lekárska správa W.. W. zo dňa 18. 10. 2011, s ktorou lekársky posudok nekorešponduje, keďže odporca podľa správ z roku 2007 predmetným ochorením už trpel, bola mu doporučená diéta, daná terapia, ktorú užíval už predtým a diétny režim, boli konštatované len zápalové zmeny žalúdka a dvanástnika bez vredov, bez zápalu, bez nádoru. Uvedený záver súdu podporuje aj judikatúra, ktorá uvádza, že pre platnosť okamžitého zrušenia pracovného pomeru podľa ust. § 69 ods. l písm. a/ Zákonníka práce treba, aby v čase, keď pracovník zruší pracovný pomer, bolo už lekárskym posudkom zistené, že doterajšiu prácu nemôže vykonávať. Skutočnosť, že pracovník zo zdravotných dôvodov nemôže vykonávateľ doterajšiu prácu, sama osebe nestačí (rozsudok NS SR sp. zn. 4Cz 8/74). Spôsobilým podkladom pre platné rozviazanie pracovného pomeru okamžitým zrušením zo strany zamestnanca je len taký lekársky posudok, ktorý z hľadiska svojho obsahu výslovne ustanovuje, že zamestnanec nemôže ďalej vykonávať prácu „bez vážneho ohrozenia svojho zdravia“ (rozsudok NS SR sp. zn. 21Cdo 966/2004). V danom prípade lekársky posudok ošetrujúceho lekára zo dňa 27. 10. 2011 výslovne uvedené neustanovuje (mimo iného konštatuje, že odporca je v dlhodobej liečbe gastroenterológa pre chronické onemocnenie žalúdka a dvanástnika (...) z toho dôvodu je práca O. N. toho času a zrejme aj do budúcna vzhľadom na zdravotný stav absolútne nevhodná), navyše jeho obsah nie je nepochybný, keďže nie je ani v súlade s lekárskou správou W.. W. zo dňa 18. 10. 2011, z ktorej lekársky posudok vychádzal, potom takýto lekársky posudok, ktorý nie je jednoznačný, nemôže byť spôsobilým podkladom pre platné rozviazanie pracovného pomeru okamžitým zrušením zo strany odporcu ako zamestnanca. Na základe uvedeného aj odvolací súd uzatvára, že na základe vykonaného dokazovania pred prvostupňovým súdom nevyplýva také zistenie zdravotného stavu odporcu, ktoré by ho oprávňovalo na okamžité zrušenie pracovného pomeru z dôvodu vážneho ohrozenia jeho zdravia. Pokiaľ odvolateľ namieta, že súd sám na základe voľnej úvahy spochybnil závažnosť zdravotného stavu odporcu, odvolací súd akcentuje § 132 O. s. p., podľa ktorého súd hodnotí všetky dôkazy podľa vlastnej úvahy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti a pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo vrátane toho, čo uviedli účastníci. Prvostupňový súd v zmysle uvedeného postupoval a na základe vykonaného dokazovania a zhodnotenia vykonaných dôkazov rešpektujúc § 132 O. s. p. dospel k relevantnému záveru, s ktorým sa stotožňuje aj odvolací súd, že odporca v konaní nepreukázal, že ako zamestnanec nemôže vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia. V tomto zmysle neobstojí ani odvolacia námietka odporcu, že súdu neprislúcha hodnotiť obsah lekárskych správ, práve naopak súd zhodnotil predložené lekárske správy v intenciách zákona jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, pretože ak by tak nepostupoval, konal by v rozpore so zákonom. Pokiaľ mal odporca za to, že lekárske správy nie sú dostačujúcim dôkazom, nič mu nebránilo, aby navrhol súdu nariadiť znalecké dokazovanie, nie je totiž povinnosťou súdu suplovať dôkazné návrhy účastníkov sporového konania, pretože účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná (§ 120 ods. l prvá a druhá veta O. s. p.). Odvolací súd poukazuje na § 153 ods. 1 O. s. p., v zmysle ktorého súd rozhoduje na základe skutkového stavu, ktorý vyplynul z vykonaných dôkazov (nemôže vychádzať len z jedného dôkazu, a to lekárskeho posudku, ako nesprávne uvádzal odvolateľ), ako aj z tých skutočností, ktoré akceptoval z prednesov účastníkov. Skutkový základ rozhodnutia sa teda obmedzuje uvedeným ustanovením O. s. p. na skutkový stav, ktorý sa tvorí v sporovom konaní podľa prejednacej zásady a zásady kontradiktórnosti. V tomto smere je relevantným, že súd prvého stupňa splnil vo vzťahu k účastníkom poučovaciu povinnosť podľa § 120 ods. 4 O. s. p. a navrhovateľ a odporca nemali iné návrhy na dokazovanie. Ak teda účastník mal možnosť súdu predložiť dôkaz, resp. návrh na dôkaz a toto neurobil, nemôže byť táto jeho pasivita hodnotená na ujmu toho, aby súd nemohol z vykonaných dôkazov urobiť skutkový záver. Na základe uvedeného neobstoja odvolacie námietky odporcu o potrebe znaleckého dokazovania, resp. nesprávneho právneho posúdenia veci prvostupňovým súdom. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd uzavrel, že v odvolaní odporcu nie sú uvádzané žiadne také skutočnosti a dôkazy, s ktorými by sa prvostupňový súd nevysporiadal, prvostupňový súd ani skutkovo, ani právne nepochybil, na základe čoho odvolací súd nezistil žiaden dôvod pre zmenu ani zrušenie napadnutého rozsudku, ktorý ako vecne správny s poukazom na ust. § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. potvrdil. Odporca v odvolaní žiadal pre prípad, ak by odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie prvostupňového súdu je vecne správne a potvrdí ho, aby odvolací súd pripustil v tejto veci dovolanie, nakoľko má za to, že ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, pretože podľa jeho názoru je potrebné, aby dovolací súd zodpovedal na otázku, či je prípustné, aby súdy pri uplatnení okamžitého skončenia pracovného pomeru vychádzali aj z lekárskych správ, ktoré sú podkladom pre vydanie lekárskeho posudku pre pracovnoprávne účely, alebo sú súdy povinné rešpektovať v plnom rozsahu obsah lekárskeho posudku a záver, ktorý je v lekárskom posudku stanovený. V zmysle ust. § 238 ods. 3 O. s. p. dovolanie je prípustné tiež proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozhodnutia, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného právneho významu. V tomto ustanovení je odvolaciemu súdu zverené oprávnenie založiť výrokom v jeho rozsudku prípustnosť dovolania v prípade, že ide o otázku zásadného právneho významu. Možnosť založiť prípustnosť dovolania neznamená, že by odvolací súd bol oprávnený vysloviť prípustnosť dovolania úplne ľubovoľne - zákon jeho úvahu v tomto smere ohraničuje rámcom posúdenia zásadnosti rozhodnutia po právnej stránke. Procesná možnosť odvolacieho súdu založiť prípustnosť dovolania nesmie viesť k prenášaniu ťažiska rozhodovania odvolacieho súdu na dovolací súd. Rozhodnutie zásadného právneho významu ako pojem nie je definovaný pozitívnym právom. Judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky približuje jeho podstatu tým, že uvádza, že rozhodnutie odvolacieho súdu má zásadný význam z hľadiska svojho všeobecného dopadu na právne pomery iných (podobných) sporov, ale aj tým, že dotknuté právne posúdenie veci je významné pre vec samú. Otázka má zásadný právny význam najmä vtedy, ak sa dosiaľ neriešila v rámci stabilizovanej judikatúry súdov, prípadne sa posudzuje rozporne, či nejednotne. Za rozhodnutie po právnej stránke zásadného právneho významu možno považovať také rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré rieši doposiaľ nenastolenú alebo v iných súvislostiach prezentovanú a právne riešenú otázku takým spôsobom, ktorý je významný z hľadiska rozhodovacej činnosti vôbec, t.j. má všeobecný vplyv na prípady podobnej povahy. Judikatúrou nebola riešená alebo ktorej výklad v judikatúre súdov nie je ustálený, resp. odvolací súd posúdil otázku inak ako je riešená v konštantnej judikatúre vyšších súdov, ide o nové riešenie (odlišné) odvolacieho súdu. Vyslovenie prípustnosti dovolania nie je viazané na vôľu účastníka, súd nie je viazaný návrhom účastníka a zákon mu neukladá ani povinnosť o takomto návrhu osobitne rozhodnúť Vychádzajúc z uvedeného odporcom nastolená otázka nemá zásadný právny význam, pretože sa týka skutkových zistení a hodnotenia dôkazov, ktorý postup je upravený O. s. p. (najmä §§ 120 a 132) a ustálenou judikatúrou, z tohto dôvodu nie je predmetné rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, preto odvolací súd na navrhovateľom nastolenú dovolaciu otázku dovolanie nepripustil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p., a ich náhrada bola priznaná úspešnému navrhovateľovi voči neúspešnému odporcovi. V odvolacom konaní vznikli navrhovateľovi trovy len na nákladoch právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby v sume 61,85 € (vyjadrenie navrhovateľa k odvolaniu odporcu), režijný paušál v sume 8,04 €, čo spolu predstavuje sumu 69,89 € + 20% DPH = spolu 83,87 €, priznanú podľa § 10 ods. 1 a § §13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení zmien a doplnkov, ktorú je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi na účet jeho právneho zástupcu účet č. ú.: XXXXXXXX/ XXXX vedený v T. Z. M., a. s., O. I. G., v zmysle výroku tohto rozsudku. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.