Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15CoP/42/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112204542 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6112204542.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr. Oľgy Maľovej a Mgr. Jaroslava Galla, vo veci starostlivosti o maloleté deti B.: K., nar. XX. XX. XXXX a F., nar. XX. XX. XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Bystrici, deti matky V. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom F., Z.. Q. X a otca P. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom I., P. XX, o návrhu matky na zákaz styku otca s maloletými deťmi, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu v Banskej Bystrici č.k. 32P/50/2012-37, zo dňa 23.04.2012, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že styk otca s maloletými deťmi K. a F. zakázal. Rozhodol tak aplikujúc ustanovenie § 25 ods.3 Zákona o rodine po zistení, že otec tri roky neprejavil absolútny záujem o životné osudy maloletých detí, o to, v akom výchovnom prostredí sa nachádzajú, ako sa vyvíjajú, neplní si voči nim svoje povinnosti. Z jeho vyjadrení vo viacerých súdnych konaniach je zrejmé, že k maloletým deťom stratil citový vzťah, čo maloleté deti citlivo vnímajú a nadobudli k nemu negatívny postoj a nezáujem stretávať sa s ním. Aj keď otec v tomto konaní poukazoval na svoj záujem stretávať sa s deťmi, byť pre nich akým-takým otcom, v tomto smere sa súd stotožnil s kolíznym opatrovníkom, že otec takýmto vyjadrovaním nesleduje zabezpečenie práv maloletých detí, ale svoj vlastný prospech. Nie je preto v záujme maloletých detí, aby vzťah s otcom bol naďalej udržiavaný a prehlbovaný ich pocit spolupatričnosti s ním. Otec maloletých detí mal priznané právo podieľať sa na ich výchove, avšak toto právo, ako už bolo konštatované v rámci vykonávacieho konania, ním bolo zneužívané a využívané na iný účel. Takéto konanie je v rozpore s najlepším záujmom maloletých detí a tiež v hrubom rozpore s dobrými mravmi.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec maloletých detí a žiadal ho zrušiť. Uviedol, že po konzultácii s kolíznou opatrovníčkou pani C. a oboznámením sa s celou problematikou mu povedala priamo do očí, že tie deti sú už aj tak vaše. Akákoľvek komunikácia medzi ním a bývalou manželkou nebola z jej strany možná a jediným prostredníkom bola menovaná kolízna opatrovníčka. Hneď po rozvode v lete chcel zobrať deti na dovolenku, avšak ich matka ich odmietla dať. Kolízna opatrovníčka nebola schopná v počiatočných mesiacoch dohovoriť matke detí, aby mu deti dávala. Bol preto nútený použiť krajné riešenie a povedal, že keď mu ich nedá, nebude platiť výživné. Jej reakcia bola taká, že podala exekúciu. Po vyplatení exekúcie hneď podával návrh na zapretie otcovstva po zákonnej lehote. Dôvodom bolo to, že nie je biologickým otcom maloletých detí. A ešte ani po rozvode mu nie je umožnené sa s nimi stretávať a podieľať sa na ich výchove. Návrh na zákaz styku považuje za účelový a jediným dôvodom sú peniaze. Rozporuplné výroky vyslovoval len preto, že má len platiť a nie je umožnené podieľať sa na ich výchove. Kolízna opatrovníčka a vec prejednávajúca sudkyňa hľadali u neho len zlo bez toho, že by boli prinútili matku detí, aby mu ich dávala. Darmo argumentoval, že keď mu začne deti dávať, nebude
trvať na zapretí otcovstva. Našiel si priateľku, ktorá je už jeho manželkou a tá sa vyjadrila, že nemá problém mu pomáhať s výchovou detí. Nikdy deťom neublížil, ani fyzicky ani psychicky, ani to nemá v úmysle, a to že nie je ich biologický otec, im povedala ich vlastná matka. Pokiaľ krajský súd nechá v platnosti rozhodnutie okresného súdu a bude právoplatný rozsudok o zapretí otcovstva, nebude deti kontaktovať, ak si sociálne úrady myslia, že je to v ich prospech. Raz, keď už nebudú ovplyvňované matkou, nájdu si k nemu cestu.
Matka maloletých detí žiadala rozsudok okresného súd ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že po viac ako troch rokoch rôznych súdnych sporov s otcom po pohovoroch s deťmi u kolízneho opatrovníka, sa dovoláva zrušenia zákazu styku, hoci ho v skutočnosti nepožaduje. Dôkazom je neplatenie výživného. Výšku výživného žiadal znížiť na minimum. Napriek vyjadreniam, že jeho finančná situácia a jeho schopnosti mu dovoľujú okrem iného chodiť aj na zahraničné dovolenky.
Kolízny opatrovník maloletých detí doporučil rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Má zato, že maloleté deti necítia zo strany otca ozajstný záujem a vnímajú ho len ako predstieraný. Po dobu troch rokov ich nekontaktoval, netelefonoval im, nepísal im, nezaujímal sa o ich študijné výsledky, zdravotný stav a ani o to, ako trávia svoj voľný čas. Neplní si riadne vyživovaciu povinnosť od jeho určenia a matke maloletých detí je vyplácané náhradné výživné z ÚPSVaR. Otec svojím konaním nesleduje zabezpečenie všetkých práv maloletých detí, ale vlastný prospech. Má preto zato, že takéto konanie je v rozpore s najlepším záujmom maloletých detí.
Krajský súd, ako súd odvolací, vec prejednal podľa ustanovenia § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že v súvislosti s rozvodom manželstva rodičov maloletých detí bola rozhodnutím súdu, a to rozsudkom Okresného súd v Banskej Bystrici č.k. 17C/384/2008-54, zo dňa 30.04.2009 vykonaná úprava práv a povinností rodičov k maloletým deťom. Maloleté deti K. a F. boli zverené na čas po rozvode do výchovy matky a otec bol zaviazaný prispievať na ich výživu rozsudkom tamojšieho súdu č.k. 32P/158/2011-136, zo dňa 31.01.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 15CoP/17/2012-159, zo dňa 02.05.2012 došlo k zníženiu vyživovacej povinnosti na maloleté deti. Rozsudkom o rozvode manželstva bol upravený aj styk otca s maloletými deťmi tak, že je oprávnený sa stýkať s nimi každý druhý víkend v mesiaci tak, že sobotu o 10.00 hod. si ich prevezme pred bytom matky a v nedeľu o 16.00 hod. jej deti odovzdá. Ďalej bol oprávnený stýkať sa s nimi každý rok počas letných prázdnin, a to tak, že 01.08. toho-ktorého roku o 10.00 hod. deti prevezme pred bytom matky a 31.08. o 16.00 hod. deti matke na tom istom mieste odovzdá. Otec mal upravený styk aj počas veľkonočných sviatkov každý nepárny rok od Veľkonočného piatku od 10.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 16.00 hod. tak, že si deti prevezme pred bytom matky a po uplynutí styku ich na tom mieste odovzdá. Na Okresnom súde v Banskej Bystrici sa vedie konanie o návrhu na vyslovenie prípustnosti zapretia otcovstva na základe návrhu otca.
Z ustanovenia § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ktorý správne aplikoval okresný súd pri rozhodovaní, vyplýva, že ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.
Súd tak môže rozhodnúť, ak sa ukáže, že výchova dieťaťa je stykom rodiča narušovaná, keď zistí, že toto opatrenie je v záujme dieťaťa nevyhnutné. Zákazom styku rodiča s dieťaťom sa rodičovi celkom odoberá právo stýkať sa s dieťaťom, a to hocijakým spôsobom. Zákaz styku predstavuje špecifický druh obmedzenia rodičovských práv. Pri rozhodovaní je rozhodujúce, že je to v záujme maloletého dieťaťa, t.j. nielen z hľadiska ohrozenia jeho fyzického, či psychického zdravia, ale aj z hľadiska iného zásadne negatívneho vplyvu nepriaznivo pôsobiaceho na jeho vývoj.
Vychádzajúc z terajšej situácie, aká nastala na strane rodičov a maloletých detí, kedy otec podal návrh na zapretie otcovstva voči maloletým deťom, pretože sa nepovažuje za ich biologického otca a maloleté deti sú s touto skutočnosťou oboznámené, zle to znášajú, nevedia sa s tým vysporiadať a nateraz nemajú záujem sa s otcom stretávať, okresný súd podľa názoru odvolacieho súdu správne rozhodol, aj keď má otec záujem s nimi sa naďalej stretávať, keď zakázal otcovi styk s maloletými deťmi. Pri rozhodovaní okresný súd tiež správne prihliadol na to, že otec dlhú dobu neprejavoval záujem o maloleté deti, o ich životné osudy, čo veľmi citlivo vnímajú, a preto nateraz prejavujú nezáujem stretávať sa s otcom. Vzhľadom na vek maloletých detí nie je možné ich nútiť k tomu, aby sa s otcom stretávali, prípadne aj pri nútenom výkone súdneho rozhodnutia, keďže maloletá K. je vo veku 17 rokov, teda veku blízkom dospelosti a maloletý F. vo veku 13 rokov, kedy je už schopný sám si vytvárať obraz o danej situácii, o vzťahoch rodičov k nemu a na jeho názor je potrebné pri rozhodovaní prihliadať. Zákaz styku s maloletými deťmi je preto nateraz v záujme zachovania zdravého psychického vývoja maloletých detí. Vzhľadom na uvedené skutočnosti nebolo možné považovať odvolanie otca za opodstatnené a krajský súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.
O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.