Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 5Tos/62/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6209010015 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Chovanko ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6209010015.1
Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Chovanka a sudcov JUDr. Jána Deáka a JUDr. Slavoja Sendeckého, na neverejnom zasadnutí konanom 24.07.2012 prejednal sťažnosť okresného prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš z 03.05.2012, sp. zn. 9T 7/09 a takto
r o z h o d o l :
Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Tr. por. z r u š u j e napadnuté uznesenie a podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. vyslovuje, že odsúdení J. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. č. XX a X. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. č. XX sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia n e o s v e d č i l i a trest odňatia slobody vo výmere osem mesiacov, uložený im rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš z 12.02.2009, sp.zn. 9T 7/2009, obaja v y k o n a j ú v ústave s minimálnym stupňom stráženia (§ 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák.)
o d ô v o d n e n i e :
Vyššie označeným uznesením okresný súd podľa § 50 ods. 4 písm. a) Tr. zák. ponechal odsúdeným J. X. a X. X. v platnosti ich podmienečné odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš z 12.02.2009 sp. zn. 9T 7/2009 a ustanovil nad obidvoma probačný dohľad, pričom im podľa § 54 ods. 4 písm. b/, c/ Tr. zák., skúšobnú dobu predĺžil do 12.02.2014.
Okresný súd svoje rozhodnutie v podstate odôvodnil tým, že nemohol opomenúť sociálnu a mentálnu úroveň oboch odsúdených, pričom v regióne Veľký Krtíš je takmer žiadna nemožnosť zamestnať sa, a preto predĺžil obom skúšobnú dobu do 12.02.2014 s ustanovením im probačného dohľadu..
Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal okresný prokurátor sťažnosť. V písomných dôvodoch v podstate argumentoval tým, že okresný súd nepostupoval svojím postupom správne a mal u oboch nariadiť výkon uloženého trestu odňatia slobody. Namietal aj skutočnosť, že v rámci probačného dohľadu im neboli uložené žiadne zákazy, resp. povinnosti, ako sa majú správať v predĺženej skúšobnej dobe.
Detský domov F. X. vyčíslil neuhradené výživné na maloletého Y. X. sumou 1.705,98,- Eur a na Z. X. sumou 457,14,- Eur, pričom za celú skúšobnú dobu v trvaní troch rokov, obaja odsúdení uhradili len 10,- Eur. Možno súhlasiť s prvostupňovým súdom v tom smere, že je ťažká ekonomická situácia u oboch odsúdených, ale títo vedeli o svojej povinnosti platiť bežné ich zameškané výživné a bolo teda ich povinnosťou zadeliť si peniaze tak, aby každý mesiac poukázali aspoň minimálnu čiastku 30,- Eur pre detský domov. Štát nemôže rezignovať na svoju funkciu vymáhania plnenia povinností od sociálne odkázaných osôb s poukazom na ich zlú finančnú situáciu, nakoľko takýto postup ich len utvrdzuje v presvedčení, že sa voči nim vzhľadom na ich situáciu nebude vyvodzovať žiadna trestno-právna alebo iná zodpovednosť. Obdobie troch rokov bolo dostatočne dlhým obdobím k tomu, aby si obaja usporiadali svoje finančné pomery tak, aby si mesačne plnili svoju vyživovaciu povinnosť aspoň v minimálnej čiastke. Až vtedy by mohol súd konštatovať, že u odsúdených došlo k náprave, prejavili účinnú snahu odčiniť
spôsobený následok, k čomu však z ich strany nedošlo. Neboli tak splnené podmienky pre postup podľa § 50 ods. 4 písm. a) Tr. zák. a predĺženie skúšobnej doby by s vysokou pravdepodobnosťou skončilo s rovnakým výsledkom ako pôvodná skúšobná doba.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto sťažovateľ navrhol, aby krajský súd zrušil napadnuté uznesenie a obom odsúdeným nariadil výkon trestu odňatia slobody vo výmere osem mesiacov v ústave s minimálnym stupňom stráženia.
Krajský súd na základe sťažnosti podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia ako i konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť prokurátora bola v celom rozsahu dôvodná.
Krajský súd predovšetkým poukazuje na ust. § 50 ods. 4 Tr. zák., podľa ktorého ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a riadne vykonal iné uložené sankcie a plnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil, inak nariadi nepodmienečný trest odňatia slobody, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby. Výnimočne však môže vzhľadom na okolnosti prípadu ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti, hoci odsúdený konaním spáchaným v skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu trestu a podľa písm. a) môže ustanoviť nad odsúdeným probačný dohľad a podľa písm. b) primerane predĺžiť skúšobnú dobu, nie však viac ako o dva roky. Z obsahu spisu vyplynulo, že obom odsúdeným skúšobná doba podmienečného odsúdenia od 12.02.2009 do 12.02.2012. Zo správy Detského domova Horný Kelčov vyplynulo, že odsúdený J. X. za uvedené obdobie uhradil na výživnom len 10,- Eur, a to dňa 23.11.2011. K dňu 29.02.2012 tak dlhuje na svojho maloletého syna Y. výživné vo výške 1.705,98,- Eur a na maloletú Z. výživné vo výške 457,14,- Eur. Odsúdená X. X. počas skúšobnej doby nezaplatila žiadne zameškané ani bežné výživné, a tak dlhuje na svojho maloletého syna Y. výživné vo výške 1.166,19,- Eur a na dcéru Z. výživné vo výške 457,14,- Eur.
Z uvedeného bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obaja odsúdení si nielen neplnili svoju bežnú vyživovaciu povinnosť, ale ani svoju povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné, pričom sumu 10,- Eur skutočne nemožno považovať ako za snahu skutočne prispievať na výživu svojich maloletých detí, ktoré boli umiestnené v detskom domove. V tomto smere si aj odvolací súd osvojuje argumentáciu sťažovateľa, a preto zrušil napadnuté uznesenie v celom rozsahu.
Keďže obaja odsúdení počas skúšobnej doby nevyhoveli uloženým podmienkam, počas skúšobnej doby neuhradil ani zameškané výživné a ani z časti neuhrádzali bežné výživné, krajský súd tak vyslovil, že sa v skúšobnej dobe neosvedčili a nariadil im pôvodne podmienečné tresty odňatia slobody vykonať v ústave s minimálnym stupňom stráženia.
Zo znenia ustanovenia § 50 ods. 4 Tr. zák. vyplýva, že ponechanie skúšobnej doby v platnosti môže súd len výnimočne vzhľadom na okolnosti prípadu. Keďže takéto výnimočné okolnosti prípadu krajský súd nezistil, rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.