Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13Co/40/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6209201745 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Štefan Huljak ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6209201745.4 Uznesenie Krajský súd Banská Bystrica ako súd odvolací v právnej veci žalobcov: v 1. rade Pozemkové spoločenstvo PRAVICA, 974 01 Banská Bystrica, Beskydská 6, IČO 37 950 240, v 2. rade T.. K.. J. F., narodený XX. XX. XXXX, bytom XXX XX Z. XX, v 3. rade R. V., narodený XX. XX. XXXX, bytom XXX XX Y. XXX, všetci zastúpení splnomocnenou advokátkou: JUDr. Dagmar Šamudovská, Advokátska kancelária 974 01 Banská Bystrica, Kynceľová 18, proti žalovaným: v 1. rade VILAD VIS, s. r. o., 992 01 Modrý Kameň, Jarmočná 73, IČO 36 024 783, zastúpená splnomocneným advokátom: JUDr. Vladimír Zvara, Advokátska kancelária 990 01 Veľký Krtíš, SNP 1/A, v 2. rade Poľnohospodárske družstvo Nová Závada v likvidácii, 991 21 Závada, IČO 31 593 305, za ktoré koná likvidátor: Ing. Ján Ragač, bytom 991 01 Senné 465, o určenie neplatnosti nájomnej zmluvy a o odstránenie oplotenia z pozemkov, o odvolaní žalobcov zo dňa 27. 12. 2011 proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš číslo konania 3C/62/2009-715 zo dňa 07. 12. 2011, takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok okresného súdu zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu v celom rozsahu, žalobcom uložil nahradiť spoločne a nerozdielne žalovanej v 1. rade trovy konania v rozsahu 100%, štátu v sume 23,66 eura do troch dní, žalovanému v 2. rade náhradu trov nepriznal. Žalobu zamietol preto, že spornú nájomnú zmluvu zo dňa 02. 01. 2004 považoval za relatívne neplatnú, lebo ju za žalobcu v 1. rade podpísal len predseda pozemkového spoločenstva Y. J. a nie aj ďalší člen výboru, hoci sa vyžadovala písomná forma zmluvy. Žalobca v 1. rade ju „považoval minimálne do 30. 10. 2007, kedy dal písomnú výpoveď z tejto zmluvy, za platne uzavretú“. Potom sa mohol „domáhať na príslušnom súde vyslovenia relatívnej neplatnosti právneho úkonu“ vo „všeobecnej trojročnej premlčacej dobe“. Toto právo mu „zaniklo dňom 02. 01. 2007, keďže si navrhovatelia toto právo v určenej lehote neuplatnili“. Pretože „súd dospel k záveru, že nájomná zmluva z 02. 01. 2004 je platnou, treba na vec aplikovať čl. VIII., v ktorom sa prenajímateľ zaviazal uznať a rešpektovať oplotenie areálu zverofarmy“. Nebol dôvod vyhovieť žalobe o odstránenie oplotenia. Platí tiež, že žaloba ohľadom odstránenia oplotenia je „nekonkrétna, nepresná a zmätočná“. Žalobcovia v spoločne podanom odvolaní žiadali rozsudok okresného súdu zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. Nájomná zmluva zo dňa 02. 01. 2004 je absolútne neplatná, nie relatívne, lebo „na jej platnosť sa vyžadoval podpis aspoň dvoch členov výboru“, čo sa nestalo. Zmluva je tiež neplatná preto, že jej „predmet plnenia je nemožný“, keď „predmet nájmu bol nejasne vymedzený, taktiež nepresne“. Súd mal tiež nariadiť znalecké dokazovanie na skutočnosť, kadiaľ vedie sporné oplotenie na pozemkoch žalobcov. V dôsledku podaného odvolania krajský súd vec prejednal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 OSP a rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h/ OSP zrušil a podľa ustanovenia § 221 ods. 2 OSP vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z týchto dôvodov. Ako prenajímateľ v texte „Nájomnej zmluvy na prenájom pozemkov“ zo dňa 02. 01. 2004 (číslo listu 18-20 spisu) vystupuje pozemkové spoločenstvo (žalobca v 1. rade) a ako nájomkyňa žalovaná v 1. rade. Predmetom nájmu má byť „areál A. K. V.“ k „využitiu nájomcu na chov poľovných zvierat“. Z obsahu vykonaného dokazovania vo veci možno urobiť spoľahlivý záver, že by malo ísť o „nájom pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku“ (§ 7 až 14 zákona číslo 504/2003 Z.z.) v spojení s vyhláškou číslo 231/1998 Z. z. a zákonom číslo 39/2007 Z. z. V takomto prípade zákon vyžaduje, aby nájomná zmluva mala písomnú formu (§ 14 ods. 1 zákona číslo 504/2003 Z. z.). Zákon číslo 181/1995 Z. z. v ustanovení § 20 ods. 2 posledná veta ukladá, aby právny úkon, ktorý robí výbor pozemkového spoločenstva ako štatutárny orgán, a ktorý sa musí urobiť v písomnej forme, bol podpísaný aspoň dvoma členmi výboru. Ide teda o príkaz zákona a uplatňuje sa zásada, že neznalosť zákona neospravedlňuje. Ak teda zmluvu podpísal za výbor spoločenstva len Y. J. ako predseda spoločenstva (číslo listu 20 spisu), ide o absolútne neplatný právny úkon pre jeho rozpor so zákonom (§ 39 OZ). Posúdenie zmluvy ako relatívne neplatného úkonu zo strany okresného súdu nebolo správne. Pre správne právne posúdenie otázky nájmu „Zverofarmy“ ale nie je rozhodujúce, či dňa 02. 01. 2004 uzavreli žalobca v 1. rade a žalovaná v 1. rade platnú nájomnú zmluvu. Z vykonaného dokazovania vo veci totiž tiež vyplýva, že „Zverofarma“ ako podnik vznikla ešte pred 24. 06. 1991 (pred účinnosťou zákona číslo 229/1991 Zb.) v rámci činnosti právneho predchodcu bývalého „Poľnohospodárskeho družstva AGROKOMBINÁT Závada“ (právne existoval od 01. 05. 1991 do 18. 05. 1993 vrátane, číslo listu 747-749 spisu). Napríklad geodet K. N. ako svedok vypovedal (číslo listu 640 p. v. spisu), že v čase ním vyhotoveného geometrického plánu (v máji roku 1990, číslo listu 624-625 spisu) areál „obory“ (čiže „Zverofarmy“) bol už oplotený a malo ísť o „pevné oplotenie, železobetónové“. Chov danielov sa mal realizovať „na výrobu mäsa z diviny“ (výpoveď K.. N. H., číslo listu 469-469 p. v. spisu). Do 24. 06. 1991 išlo právne o „spoločné družstevné hospodárenie“ na pozemkoch združených do bývalých jednotných roľníckych družstiev („JRD“) na základe „práva družstevného užívania“, ktoré bolo silnejšie ako vlastnícke právo, kedy vlastníkovi pozemku patrilo len nuda proprietas. Družstvo malo právo zriaďovať na združených pozemkoch stavby potrebné pre činnosť družstva a jeho pridruženej výroby. Dňom 24. 06. 1991 zaniklo právo družstevného užívania (§ 22 ods. 1 zákona číslo 229/1991 Zb.) a zmenilo sa na nájom pozemku, ak nedošlo medzi vlastníkom pozemku a družstvom ako vlastníkom stavby k inej dohode (§ 22 ods. 2 zákona). K 24. 06. 1991 teda patrilo právo nájmu k pozemkom užívaným a zastavaným stavbami „Poľnohospodárskemu družstvu AGROKOMBINÁT Závada“, od 19. 05. 1993 (po transformácii družstiev) „Poľnohospodárskemu družstvu, so sídlom Závada, s IČO 00 209 007“, ktoré je od 27. 11. 1997 v konkurze (číslo listu 747-749 spisu). Dodnes (do rozhodnutia odvolacieho súdu) právne stále existuje. Aj keď dňa 01. 12. 1993 uzavrelo so žalovaným v 2. rade „Nájomnú zmluvu“ (číslo listu 614-620 spisu), ktorej „predmetom prenájmu“ majú byť „budovy, haly a stavby, stroje, prístroje a zariadenia, dopravné prostriedky, zvieratá, drobný hmotný investičný majetok“ (netýka vôbec „Zverofarmy“), nedošlo ňou k prevodu vlastníctva k predmetu nájmu. Žalovaný v 2. rade potom nemohol platne predať „Kúpnou zmluvou o predaji časti podniku“ datovanej dňom 12. 10. 1997 (číslo listu 184-186 spisu) „Zverofarmu (objekt prístreškov a chovných zariadení, oplotenie a chovné stádo) žalovanej v 1. rade, lebo nebol jej vlastníkom, pričom sa nepreukázalo ani, že by bol jej nájomcom. Uvedené ale nevylučuje, že žalovaná v 1. rade nadobudla vlastníctvo k „Zverofarme“ iným vlastníckym titulom (napríklad vydržaním), Ak sa tak nestalo, vlastníkom „Zverofarmy“ je stále „Poľnohospodárske družstvo“ s IČO 00 209 007 (číslo listu 747-749 spisu). Či už je vlastníkom „Zverofarmy“ „Poľnohospodárske družstvo“ s IČO 00 209 007 alebo žalovaná v 1. rade, stále existuje právo nájmu k pozemkom vzniknuté ex lege k 24. 06. 1991 a patrí vlastníkovi „Zverofarmy“. Nie je právne významné, kto je vlastníkom pozemkov v areály „Zverofarmy“. Toto právo nájmu nebolo vypovedané (v súdnom spise takýto dôkaz nie je doložený). Výpoveď nájmu daná žalobcom v 1. rade žalovanej 1. rade listom zo dňa 30. 10. 2007 (číslo listu 234a spisu) sa vzťahuje na neplatnú nájomnú zmluvu zo dňa 02. 01. 2004, teda nie na nájomný vzťah vzniknutý ex lege. Vo veci nebola spochybnená existencia „Zverofarmy“. Ak je tomu tak, z aktuálnej právnej úpravy zákonom číslo 39/2007 Z. z. vyplýva, že by malo ísť o „farmový chov“ ako „trvalo ohradené miesto, kde sa chová zver na účely rozmnožovania, získavania ich produktov, chovu jatočných zvierat, ich športového alebo iného využitia a zvyšovania úžitkovosti v sledovaných znakoch a vlastnostiach, vrátane chovu pod šírym nebom“ (§ 2 písm. d/ zákona). Potom vlastník takejto farmy musí spĺňať povinnosti pre jej prevádzkovanie uložené zákonom. Aj v prípade, že vlastník farmy stratí právo užívať pozemky farmy alebo mu takéto právo nikdy nevzniklo, k odstráneniu oplotenia farmy môže dôjsť len vtedy, ak nedôjde k ohrozeniu zdravia a bezpečnosti ľudí a prírody. Potom aj petit žaloby sa nemôže obmedziť len na odstránenie oplotenia farmy, ale treba žiadať aj jej likvidáciu. Tam, kde farma vznikla ešte pred 24. 06. 1991 podľa vtedy účinných predpisov a prispôsobila svoju činnosť teraz účinným právnym predpisom, by v zásade nebol daný dôvod na jej likvidáciu ani vtedy, ak by jej zaniklo právo nájmu k pozemkom pod ňou. Rozhodujúcou skutočnosťou by bolo, či stavba farmy je oprávnenou stavbou v zmysle ustanovenia § 135c ods. 1 OZ, teda či bola zriadená na cudzom pozemku oprávnene (pred 24. 06. 1991 mohla byť zriadená v rámci práva družstevného užívania na cudzom pozemku oprávnene; v kladnom prípade neprestala byť oprávnenou stavbou ani od 24. 06. 1991). Odvolací súd musel zrušiť rozsudok okresného súdu a vrátiť mu vec na ďalšie konanie, lebo má za to, že okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav veci a zistený nesprávne právne posúdil. Účastníci tak majú možnosť vyjadriť sa k inému právnemu posúdeniu veci, uviesť nové tvrdenia a predložiť dôkazy na ich podporu. Pokiaľ ide o otázku potrebnosti geometrického plánu na zistenie, kadiaľ vedie sporné oplotenie (cez ktoré parcely), nezabezpečuje ho súd, ale dotknutý vlastník. Iba v prípade sporu medzi stranami by súd uvážil, či treba dokazovanie doplniť aj súdom ustanoveným znalcom. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0. Poučenie: proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.