Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13Co/370/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6209201745 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6209201745.8 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a sudcov JUDr. Márie Rišiaňovej a JUDr. Danice Kočičkovej v právnej veci žalobcov: v 1. rade Pozemkové spoločenstvo PRAVICA, 974 01 Banská Bystrica, Beskydská 6, IČO: 37 950 240, v 2. rade T.. K.. J. F. narodený XX. XX. XXXX, bytom XXX XX Z. XX, v 3. rade R. V., narodený XX. XX. XXXX, bytom XXX XX Y. XXX, všetci zastúpení splnomocnenou advokátkou: JUDr. Dagmar Šamudovská, Advokátska kancelária 974 01 Banská Bystrica, Kynceľová 18, proti žalovaným: v 1. rade VILAD VIS, s. r. o., 991 21 Pravica, Imrov Kopec 52, IČO: 36 024 783, zastúpená splnomocneným advokátom: JUDr. Vladimír Zvara, Advokátska kancelária 990 01 Veľký Krtíš, SNP 1/A, v 2. rade Poľnohospodárske družstvo Nová Závada v likvidácii, 991 21 Závada, IČO: 31 593 305, za ktoré koná likvidátor: Ing. Ján Ragač, bytom 991 01 Senné 465, o určenie neplatnosti nájomnej zmluvy a o odstránenie oplotenia z pozemkov, o odvolaní žalobcov zo dňa 02. 11. 2012, žalovaného v 1. rade zo dňa 06. 11. 2012 proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš číslo konania 3C/62/2009-828 zo dňa 19. 10. 2012, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu potvrdzuje. Žalovaný v 1. rade nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že nájomná zmluva na prenájom pozemkov uzavretá dňa 02. 01. 2004 medzi prenajímateľom Pozemkovým spoločenstvom PRAVICA, 974 01 Banská Bystrica, Beskydská 6, IČO: 37 950 240 a nájomcom VILAD VIS, s. r. o., 992 01 Modrý Kameň, Jarmočná 73, IČO: 36 024 783, je neplatná (výrok I. rozsudku); v zostávajúcej časti súd žalobu zamietol (výrok II. rozsudku); žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania (výrok III. rozsudku); účastníkom uložil povinnosť a to rovnakým pomerom po 4,732 € nahradiť štátu na účet Okresného súdu Veľký Krtíš vedený v Štátnej pokladnici Bratislava, č. účtu ... trovy konania ním preddavkovo vyplatené na svedočnom v sume 23,66 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení uviedol, že žalobcovia v 1. a ž 3. rade sa domáhali určenia neplatnosti nájomnej zmluvy uzavretej dňa 02. 01. 2004 medzi žalobcom v 1. rade ako prenajímateľom a žalovaným v 1. rade ako nájomcom. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že zmluvu za prenajímateľa podpísal len predseda spoločenstva Y. J.. Súd vypočul Y. J. ako svedka. Tento uviedol, že po založení spoločenstva sa stal jeho prvým predsedom a zmluvu podpísal za spoločenstvo. Mal za to, že nájomná zmluva bola riadne uzavretá. Súd ale považoval nájomnú zmluvu z 02. 01. 2004 za absolútne neplatný právny úkon pre jej rozpor so zákonom (§ 39 OZ). Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho zo zákona. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že „Zverofarma" bola postavená do nadobudnutia účinnosti zákona č. 229/1991 Zb., ktorý nadobudol účinnosť dňom 24. 06. 1991. Z výpovede svedka K. Lásku (objednaný na vyhotovenie geometrického plánu, na zameranie obory) vyplýva, že v čase zamerania bolo oplotenie obory zrealizované a to pevným železobetónovým spojením so zemou. Takýto stav zakreslil aj do geometrického plánu. V zmysle tohto zistenia súd vec posudzoval a konštatuje, že ak medzi doterajším užívateľom a vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného pozemku nedošlo k inej dohode, vzniklo dňom 24. 06. 1991 medzi vlastníkom pozemku a jeho užívateľom k vzniku nájomného vzťahu, ktorý možno vypovedať k 01. 10. bežného roka. Režim hospodárenia na pozemkoch združených do bývalých JRD do nadobudnutia účinnosti zákona č. 229/1991 Zb. bol taký, že družstvo bolo oprávnené zriaďovať na takýchto pozemkoch aj stavby potrebné pre činnosť družstva a jeho pridruženej výroby. K 24. 06. 1991 teda patrilo právo nájmu k pozemkom užívaným a zastavaným stavbami Poľnohospodárskemu družstvu Agrokombinát Závada a od transformácie tohto družstva (19. 05. 1993) poľnohospodárskemu družstvu so sídlom Závada. Žalovaný v 2. rade súdu predložil dohodu o vydaní majetkových podielov v zmysle ust. § 13 ods. 3 zák. č. 42/1992 Zb. uzavretú medzi Poľnohospodárskym družstvom Závada ako povinnou osobou z procesu transformácie družstva a Poľnohospodárskym družstvom Nová Závada ako zástupcom oprávnených osôb z procesu transformácie (č. l. 790-800 spisu). Dohoda bola uzavretá dňa 15. 04. 1994 a jej nedeliteľnou súčasťou sa stala aj príloha č. 5 - Zverofarma. Touto dohodou nadobudlo do vlastníctva Zverofarmu Poľnohospodárske družstvo Nová Závada a teda toto družstvo mohlo platne predať kúpnou zmluvou o predaji časti podniku dňa 12. 10. 1997 Zverofarmu žalovanému v 1. rade. Žalovaný v 1. rade má teda ex lege právo nájmu k pozemkom, ktoré sú situované v teritóriu Zverofarmy. Keďže doposiaľ nedošlo zo strany žalobcov k platnému skončeniu nájomného vzťahu a výpoveď daná žalobcom v 1. rade žalovanému v 1. rade listom zo dňa 30. 10. 2007 sa vzťahuje na neplatnú nájomnú zmluvu zo dňa 02. 01. 2004, nájomný vzťah žalovaného v 1. rade k tým pozemkom, ktoré vlastnícky patria žalobcom a sú situované v teritóriu Zverofarmy, naďalej trvá. Žalobcovia sa petitom žaloby domáhali odstránenia oplotenia z označených pozemkov. V konaní nebolo spochybnené, že areál Zverofarmy je oplotený. Potvrdili to výpoveďami aj viacerí svedkovia. Pokiaľ by areál oplotený nebol, dochádzalo by k úniku a fluktuácii nasadeného genofodu zveri. Tak ako konštatuje vo svojom rozhodnutí Krajský súd v Banskej Bystrici v rozhodnutí č. k. 13Co/40/2012-755 zo dňa 02. 03. 2013 na strane 3 druhý odsek, nemožno spochybniť, že v danej lokalite žalovaný v 1. rade realizuje farmový chov zveri, ktorý sa vyznačuje tým, že sa realizuje na trvalo ohradenom mieste pre účel rozmnožovania, získania jej produktov, zvyšovania úžitkovosti sledovaných znakov a vlastností a môže byť realizovaný aj pod šírim nebom. Nemožno pochybovať o tom, že žalovaný v 1. rade nadobudol do vlastníctva Zverofarmu vrátane genofondu zveri. Titulom nadobudnutia do vlastníctva sa stala kúpna zmluva o predaji časti podniku uzatvorená podľa § 476 a nasl. OBZ zo dňa 12. 10. 1997. Žalovaný v 1. rade ako kupujúci zmluvu uzatváral v dobrej viere a bez tiesne a nátlaku. Zmluva obsahovala všetky zákonom požadované náležitosti. Z obsahu kúpnej zmluvy je zrejmé, že predmetom prevodu neboli pozemky, na ktorých je Zverofarma postavená a tiež neboli predmetom prevodu priľahlé pozemky hospodársky nadväzujúce k stavbám. Z ustanovenia kúpnej zmluvy je potrebné vyvodiť, že žalovaný v 1. rade touto kúpnou zmluvou nekúpil tie pozemky, ktoré sa nachádzajú v teritóriu Zverofarmy a patria vlastnícky žalobcom. Žalobcovia sa domáhali odstránenia oplotenia bez toho, aby súdu predložili situačný stav zakreslený geometrickým plánom, ktorý by konkretizoval dotknuté územie (určoval parcely), z ktorého odstránenia oplotenia sa domáhajú. Žalobcovia na túto potrebu boli upozornení aj v rozhodnutí krajského súdu a keďže tak neučinili možno konštatovať, že v tomto smere dostatočne neuniesli dôkazné bremeno (§ 120 ods. 1 OSP). Naviac z popisu pozemkov uvádzaných v petite žaloby je zrejmé, že nie všetky a nie v celosti vlastnícky patria žalobcom. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 OSP. Úspešnosť k neúspešnosti toho ktorého účastníka sa stala čiastočnou, súd potom vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Súd uložil účastníkom povinnosť nahradiť štátu ním platené trovy konania, postupoval podľa ust. § 148 ods. 1 OSP. Žalobcovia v podanom odvolaní namietali rozsudok okresného súdu v časti, v ktorej súd v zostávajúcej časti žalobu zamietol, žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. Uviedli, že žalobca v 2. rade navrhol vylúčenie zákonného sudcu JUDr. Slavomíra Cimermana. Dôvody námietky uviedol v písomnom podaní. Podanie nebolo prejednané v zmysle ustanovení OSP. Žalobcovia žiadali vykonať dokazovanie znalcom geodetom, pokiaľ nie je zrejmé z vykonaného dokazovania, ktorými parcelami vo vlastníctve žalobcov oplotenie prebieha. Súd tento dôkaz nevykonal. Potom okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal účastníkmi navrhnuté dokazovanie. Nie je možné jednoznačne konštatovať, že v čase rozhodovania súdu nedošlo k platnému skončeniu nájomných vzťahov. Že vzťahy s vlastníkmi pozemkov neboli upravené nájomnými zmluvami potvrdzuje aj skutočnosť, že v čl. 5 kúpnej zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 13. 10. 1997 uzavretej medzi žalovaným v 2. rade ako predávajúcim a žalobcom v 1. rade ako kupujúcim je uvedené, že predávajúci sa zaväzuje, že doterajšie nájomné vzťahy s vlastníkmi upraví tak, aby nájomný pomer trval najmenej do roku 2007. Je sporná skutočnosť, či žalovaný v 2. rade mohol na žalovaného v 1. rade previesť právo vyplývajúce z nájomnej zmluvy, keď tieto práva na žalovaného v 2. rade neboli prevedené. Súd sa nevyporiadal ani s otázkou neplatnosti kúpnej zmluvy o predaji časti podniku uzavretej medzi predávajúcim Poľnohospodárske družstvo Nová Závada a kupujúcim VILAD VIS, s. r. o., dňa 13. 10. 1997. Žalobca v 2. rade oznámil súdu, že uzavrel kúpnu zmluvu so žalobcom v 3. rade o prevode nehnuteľností, ktorých je výlučným vlastníkom a ktoré súvisia s predmetom tejto veci. V čase rozhodovania súdu ale nedošlo ku vkladu. Súd mal z úradnej povinnosti konanie prerušiť do právoplatného rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva. Žalobcovia žiadali rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Žalovaný v 1. rade v podanom odvolaní uviedol, že namieta rozsudok okresného súdu v časti, v ktorej okresný súd rozhodol o neplatnosti nájomnej zmluvy (výrok I.), určil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (výrok III.) a v časti, v ktorej uložil účastníkom povinnosť nahradiť štátu ním platené trovy konania (výrok IV.). Má za to, že neboli splnené podmienky na vedenie sporu, súd mal pre neexistenciu naliehavého právneho záujmu návrh žalobcov o určenie neplatnosti nájomnej zmluvy zamietnuť. Právo nájmu vzniklo bez ohľadu na nájomnú zmluvu zo dňa 02. 01. 2004, potom nebol priestor na to, aby sa uzatvárala nájomná zmluva, keď nájom existoval zo zákona. Na toto právne posúdenie naväzuje aj rozhodnutie o trovách konania. Okresný súd o trovách rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP, teda podľa pomeru úspechu vo veci. Spravidla pri spojení dvoch vecí mal rozhodnúť o náhrade trov samostatne pre každú z prejednávaných vecí. Žalobcovia mali plný úspech vo veci o určenie neplatnosti zmluvy, ale boli neúspešní vo veci odstránenia oplotenia pozemkov. Žiadal rozsudok okresného súdu v časti výroku I., III., a IV. zmeniť tak, že návrh na určenie, že nájomná zmluva je neplatná súd zamietne, žalobcovia v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému v 1. rade trovy konania, žalobcovia v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť štátu ním platené trovy konania. Žiadal priznať aj trovy odvolacieho konania. V dôsledku podaného odvolania krajský súd vec v medziach daných ust. § 212 ods. 1 OSP prejednal a rozsudok okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil z týchto dôvodov. Okresný súd o žalobe rozhodol na základe vykonaného dokazovania (§ 153 ods. 1 OSP), v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, tento správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia okresného súdu. Žalobca v 2. rade podaním, ktoré došlo okresnému súdu dňa 12. 10. 2012 uplatnil námietku zaujatosti vo vzťahu k zákonnému sudcovi JUDr. Slavomírovi Cimermanovi (č. l. 822-823, 837-837 p. v. spisu). Podľa ust. § 15a OSP účastníci majú právo z dôvodov podľa § 14 ods. 1 OSP uplatniť námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť. Účastník môže uplatniť námietku zaujatosti podľa ods. 1 najneskôr na prvom pojednávaní, ktoré viedol sudca, o ktorého vylúčenie ide, alebo do 15 dní odkedy sa mohol dozvedieť o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený (§ 15a ods. 2 OSP). V námietke zaujatosti musí byť uvedené proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený a kedy sa účastník podávajúci námietku zaujatosti o dôvode vylúčenia dozvedel. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, súd neprihliadne; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá (§ 15a ods. 3 OSP). Právo účastníka uplatniť námietku zaujatosti patrí medzi jeho procesné práva; jeho základ pramení priamo z Ústavy Slovenskej republiky (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR). Z ust. § 15a ods. 2, 3 OSP vyplývajú náležitosti námietky zaujatosti, ktorými sú: - uvedenie sudcu („proti komu smeruje"), dôvod vylúčenia a to dôvod uvedený v ust. § 14 ods. 1 OSP prípadne § 14 ods. 2 OSP, pretože iný dôvod zákon nepozná, náležitosťou námietky zaujatosti je tiež skutočnosť „kedy sa účastník podávajúci námietku zaujatosti o dôvode vylúčenia dozvedel". S cieľom zamedziť zneužívaniu námietok zaujatosti vedúcich k neúmernému predlžovaniu procesu zákon stanovuje účastníkovi lehotu, v ktorej môže konkrétnu námietku uplatniť. Účastník je povinný námietku uplatniť najneskôr na prvom pojednávaní, ktoré viedol sudca, o ktorého vylúčenie ide. Dôvod vylúčenia ale nemusí byť vždy účastníkovi známy už pri prvom pojednávaní, preto zákon umožňuje, aby námietku uplatnil aj v priebehu konania, najneskôr však do 15 dní odkedy sa o dôvode vylúčenia mohol dozvedieť. Žalobca v 2. rade v uplatnenej námietke zaujatosti uviedol, že sa o tejto dozvedel dňa 09. 10. 2012 z internetu (kľúčové slovo Poľnohospodárske družstvo AGROKOMBINÁT Závada) a od navrhovateľa X R. V., osoby U. V....". Len uvedenie, že sa mal o tejto skutočnosti dozvedieť z „internetu" a od žalobcu bez ďalšieho nie je preukázaním kedy sa o dôvode zaujatosti mal dozvedieť. Nebola potom splnená jedna z náležitostí námietky zaujatosti. Procesná úprava pomerne striktne a určito upravuje inštitút námietky zaujatosti najmä v prípade, ak ju uplatňuje účastník konania. Cieľom, ktorý týmto sleduje právna úprava je zabezpečiť plynulosť súdneho konania a zabrániť jej účelovému uplatňovaniu zo strany účastníkov konania. Potom námietka zaujatosti musí spĺňať všetky požadované obsahové náležitosti, v opačnom prípade súd nie je povinný na ňu prihliadnuť. V súdenej veci podanie žalobcu v 2. rade nespĺňalo náležitosti riadne podanej námietky zaujatosti, nebol potom dôvod sa ňou zaoberať a vec prípadne predložiť na rozhodnutie o vznesenej námietke zaujatosti. Písomné vyjadrenie zákonného sudcu, vo vzťahu ktorému žalobca v 2. rade uplatnil námietku zaujatosti, bolo doručované žalobcovi v 2. rade; aj z podaného odvolania je zrejmé, že toto podanie sa dostalo do osobne sféry žalobcu v 2. rade. Okresný súd rozsudkom č. k. 3C/62/2009-715 zo dňa 07. 12. 2011 zamietol žalobu o určenie neplatnosti nájomnej zmluvy a o odstránenie oplotenia z pozemkov. Rozhodol o náhrade trov konania. V dôsledku podaného odvolania krajský súd uznesením č. k. 13Co/40/2012-755 zo dňa 02. marca 2012 rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Podľa ust. § 226 OSP ako bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Odvolací súd právny názor vyložil v zrušujúcom uznesení č. k. 13Co/40/2012-755 zo dňa 02. marca 2012. Viazanosť prvostupňového súdu predpokladá, že odvolací súd svoj právny názor o veci v zrušujúcom uznesení jasne vyloží a odôvodní. Právny názor odvolacieho súdu je záväzný či sa vzťahuje na otázky právne (hmotnoprávne, procesné - postup, vady), alebo na otázky skutkového stavu, najmä jeho úplnosti. Pri určitej zmene skutkového stavu, z ktorého odvolací súd vychádzal v ďalšom konaní sa viazanosť nemusí uplatniť, najmä, ak sa preukáže potreba aplikovať na zmenený skutkový stav iné hmotnoprávne predpisy. Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že nájomná zmluva na prenájom pozemkov uzavretá dňa 02. 01. 2004 medzi prenajímateľom Pozemkovým spoločenstvom Pravica, 974 01 Banská Bystrica, Beskydská 6, IČO: 37 950 240, a nájomcom VILAD VIS, s. r. o., 992 01 Modrý Kameň, Jarmočná 73, IČO: 36 024 783, je neplatná. V tejto časti sa okresný súd v celom rozsahu pridržiava právneho názoru odvolacieho súdu vysloveného v uznesením č. k. 13Co/40/2012-755 zo dňa 02. marca 2012. Žalobcovia žiadali určiť, „že nájomná zmluva na prenájom pozemkov uzavretá dňa 02. 01. 2004 medzi prenajímateľom Pozemkové spoločenstvo pravica... a odporcom VILAD VIS... je neplatná" (č. l. 1-8 spisu). V tomto smere odvolací súd vyslovil právny názor, podľa ktorého ak v texte „nájomnej zmluvy na prenájom pozemkov" zo dňa 02. 01. 2004 (č. l. 18-20 spisu) vystupuje pozemkové spoločenstvo (žalobca v 1. rade) a ako nájomkyňa žalovaná v 1. rade, ak predmetom nájmu má byť „areál Zverofarma Imrov Kopec" a účel „využitiu nájomcu na chov poľovných zvierať" z vykonaného dokazovania je nepochybné, že by malo ísť o „nájom pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku" (§ 7 až 14 zák. č. 504/2003 Z. z. v spojení s vyhláškou č. 231/1998 Z. z. a zákonom č. 39/2007 Z. z.). V takomto prípade zákon vyžaduje, aby nájomná zmluva mala písomnú formu (§ 14 ods. 1 zák. č. 504/2003 Z. z.). Ak zmluvu podpísal za výbor spoločenstva len Y. J. ako predseda spoločenstva (č. l. 20 spisu), ide o absolútne neplatný právny úkon pre jeho rozpor so zákonom (§ 39 OZ). V tomto smere okresný súd vec právne posúdil v súlade s právnym posúdením odvolacieho súdu tak ako ho vyslovil odvolací súd v zrušujúcom uznesení. Nebol ale ani dôvod odchýliť sa od právneho názoru odvolacieho súdu, pretože v tomto smere po zrušení rozsudku okresného súdu odvolacím súdom nedošlo k takej zmene skutkového stavu, z ktorého vychádzal odvolací súd, aby v ďalšom (teda v napadnutom rozsudku okresného súdu č. k. 3C/62/2009 zo dňa 19. 10. 2012) nemusela byť prípadne uplatnená viazanosť právnym názorom odvolacieho súdu. Bolo potom potrebné vychádzať z ust. § 226 OSP to znamená, že súd prvého stupňa je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Odvolací súd v zrušujúcom uznesení uviedol, že pre správne právne posúdenie otázky nájmu „Zverofarmy" ale nie je rozhodujúce, či dňa 02. 01. 2004 uzavreli žalobca v 1. rade a žalovaná v 1. rade platnú nájomnú zmluvu. Z vykonaného dokazovania vo veci totiž tiež vyplýva, že „Zverofarma" ako podnik vznikla ešte pred 24. 06. 1991, teda za účinnosti zákona č. 229/1991 Zb. v rámci činnosti právneho predchodcu bývalého „Poľnohospodárskeho družstva Agrokombinát Závada". Do 24. 06. 1991 išlo právne o „spoločné družstevné hospodárenie" na pozemkoch združených do bývalých jednotných roľníckych družstiev („JRD") na základe „práva družstevného užívania", ktoré bolo silnejšie ako vlastnícke právo, kedy vlastníkovi pozemku patrilo len nuda propietis. Družstvo malo právo zriaďovať na združených pozemkoch stavby potrebné pre činnosť družstva a jeho pridruženej výroby. Dňom 24. 06. 1991 zaniklo právo družstevného užívania a zmenilo sa na nájom pozemku, ak nedošlo medzi vlastníkom pozemku a družstvom ako vlastníkom stavby k inej dohode (§ 22 ods. 1, 2 zák. č. 229/1991). K 24. 06. 1991 teda patrilo právo nájmu k pozemkom užívaným a zastavaným stavbami „Poľnohospodárskemu družstvu Agrokombinát Závada", od 19. 05. 1993 „Poľnohospodárskemu družstvo so sídlom Závada, s IČO: 00 209 007". Uzavretím nájomnej zmluvy medzi týmto subjektom a žalovaným v 2. rade, ktorej „predmetom prenájmu" majú byť „budovy, haly a stavby, stroje, prístroje a zariadenia, dopravné prostriedky, zvieratá, drobný hmotný investičný majetok" netýka sa ale vôbec „Zverofarmy", nedošlo ňou k prevodu vlastníctva k predmetu nájmu. Odvolací súd v zrušujúcom uznesení tiež uviedol, že žalovaný v 2.rade nemohol platne predať „kúpnou zmluvou o predaji časti podniku" datovanej dňom 12. 10. 1997 (č. l. 184-186 spisu) „Zverofarmu" (objekt prístreškov a chovných zariadení, oplotenie a chovné stádo) žalovanej v 1. rade, lebo nebol jej vlastníkom, pričom sa nepreukázalo ani že by bol jej nájomcom. Odvolací súd tiež vyslovil právny názor, podľa ktorého či už je vlastníkom „Zverofarmy" „Poľnohospodárske družstvo" s IČO 00 209 007 alebo žalovaná v 1. rade, stále existuje právo nájmu k pozemkom vzniknuté ex lege k 24. 06. 1991 a patrí vlastníkovi „Zverofarmy". Nie je právne významné, kto je vlastníkom pozemkov v areáli „Zverofarmy". Toto právo nájmu nebolo vypovedané (v súdom spise takýto dôkaz nie je doložený), ani nebol doložený v konaní po zrušení veci odvolacím súdom. Výpoveď nájmu daná žalobcom v 1. rade žalovanej v 1. rade daná listom zo dňa 30. 10. 2007 (č. l. 234a spisu) sa vzťahuje na neplatnú nájomnú zmluvu zo dňa 02. 01. 2004, teda nie na nájomný vzťah vzniknutý ex lege. V časti, v ktorej okresný súd žalobu zamietol, v odôvodnení uviedol, že žalobcovia sa domáhali odstránenia oplotenia bez toho, aby súdu predložili situačný stav zakreslený geometrickým plánom, ktorý by konkretizoval dotknuté územie (určoval parcely), ktorého odstránenia oplotenia sa domáhajú. Žalobcovia na túto potrebu boli upozornení aj v rozhodnutí krajského súdu a keďže tak neučinili, možno konštatovať, že v tomto smere dostatočne neuniesli dôkazné bremeno (§ 120 ods. 1 OSP). V tomto smere odvolací súd v zrušujúcom uznesením uviedol, že aj v prípade, ak vlastník farmy stratí právo užívať pozemky farmy, alebo mu takéto právo nikdy nevzniklo, k odstráneniu oplotenia farmy môže dôjsť len vtedy, ak nedôjde k ohrozeniu zdravia a bezpečnosti ľudí a prírody. Potom aj petit žaloby sa nemôže obmedziť len na odstránenie oplotenia farmy, ale treba žiadať aj jej likvidáciu. Tam, kde farma vznikla ešte pred 24. 06. 1991 podľa vtedy účinných predpisov a prispôsobila svoju činnosť teraz účinným právnym predpisom, by v zásade nebol daný dôvod na jej likvidáciu ani vtedy, ak by jej zaniklo právo nájmu k pozemkom pod ňou. Rozhodujúcou skutočnosťou by bolo, či stavba farmy je oprávnenou stavbou v zmysle ust. § 135c ods. 1 OZ, teda či bola zriadená na cudzom pozemku oprávnene (pred 24. 06. 1991 mohla byť zriadená v rámci práva družstevného užívania na cudzom pozemku oprávnene, v kladnom prípade neprestala byť oprávnenou stavbou ani od 24. 06. 1991). Zároveň odvolací súd uviedol, že pokiaľ ide o otázku potrebnosti geometrického plánu na zistenie, kadiaľ vedie sporné oplotenie (cez ktoré parcely), nezabezpečuje ho súd, ale dotknutý vlastník. V tomto smere teda bola dôkazná povinnosť na žalobcoch. Títo ale dôkaznú povinnosť neuniesli, nezabezpečili prípadne geometrický plán na zistenie kadiaľ vedie sporné oplotenie (cez ktoré parcely), tak ako na to poukázal odvolací súd v zrušujúcom uznesením. Žalobcovia v podanom odvolaní ani nereagujú na dôvody okresného súdu vyslovené v napadnutom rozsudku a ani na dôvody uznesenia krajského súdu vyslovené v uznesení č. k. 13Co/40/2012-755 zo dňa 02. 03. 2012. Krajský súd potvrdil rozsudok okresného súdu aj v časti, v ktorej žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania a v časti, v ktorej uložil účastníkom povinnosť nahradiť štátu ním platené trovy konania. Podľa ust. § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalobcovia boli úspešní, pokiaľ sa žalobou domáhali určenia, že nájomná zmluva je neplatná. V tejto časti boli žalovaní neúspešní. Žalobcovia neboli úspešní v časti, v ktorej sa domáhali odstránenia oplotenia pozemkov, v tejto časti boli úspešní žalovaní. Potom správne okresný súd nepriznal ani žalovaným ani žalobcom právo na náhradu trov konania. Okresný súd správne aplikoval aj použitie ust. § 148 ods. 1 OSP, podľa ktorého štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Odvolací súd nepriznal žalovanému v 1. rade náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný v 1. rade žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania, tieto vyčíslil (§ 151 ods. 1 OSP). Žalovaný ale v odvolacom konaní nemal úspech, potom mu náhrada trov odvolacieho konania nepatrí. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0. Poučenie: proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.