Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41CoE/269/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6209203957 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6209203957.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v exekučnej veci oprávneného J. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, proti povinnému J. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, vedenej súdnou exekútorkou JUDr. Ivetou Tóthovou, Exekútorský úrad so sídlom Nemocničná 16, Veľký Krtíš pod sp. zn. EX 96/2009, o vymoženie zameškaného výživného vo výške 474,67 Eur a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 5Er/2115/2009-72 zo dňa 25.05.2012, takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 5Er/2115/2009-72 zo dňa 25.05.2012 p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol o trovách konania tak, že oprávneného zaviazal nahradiť súdnej exekútorke účelne vynaložené trovy exekúcie vo výške 100,23 Eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. V odôvodnení poukázal na rozhodnutie okresného súdu vo veci samej č.k. 5Er/2115/2009- 66 zo dňa 18.04.2012, ktorým zastavil exekúciu vedenú súdnou exekútorkou JUDr. Ivetou Tóthovou, Exekútorský úrad so sídlom Nemocničná 16, Veľký Krtíš pod sp. zn. EX 96/2009 proti povinnému. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.05.2012. S poukazom na ust. § 196, § 197, § 200 ods. 1 a §203 Exekučného poriadku súdnej exekútorke priznal trovy exekúcie tak, ako si ich táto uplatnila. Na ich náhradu zaviazal oprávneného, pretože zastavenie exekúcie zavinil oprávnený domáhaním sa vykonania exekúcie pre vymoženie výživného, ktoré bolo premlčané. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie, ktorom uviedol, že napadnuté uznesenie považuje za absolútne nepochopiteľné a postrádajúce logiku. Nielenže okresný súd zastavil exekúciu o vymoženie výživného vo výške 474,67 Eur, teda toto výživné od otca- povinného už nikdy neuvidí, ale ho aj nelogicky zaviazal zaplatiť trovy exekúcie. Poukázal na to, že návrh na začatie exekúcie podal na základe právoplatných a vykonateľných rozsudkov, nič nezavinil, a preto navrhol napadnuté rozhodnutie zastaviť. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu danom odvolaním podľa § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že dňa 29.04.2009 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na začatie exekúcie voči povinnému, a to na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. P 39/81 zo dňa 08. 07. 1981, rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. P 39/81-58 zo dňa 09. 06. 1988 a uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. P 39/81 zo dňa 01.06.2009. Odvolací súd zo spisu zistil, že okresný súd na základe návrhu oprávneného a žiadosti súdneho exekútora vydal dňa 25.08.2009 poverenie na vykonanie exekúcie na vymoženie zmeškaného výživného vo výške 474,67 Eur za obdobie od 01.01.1986 do 31.07.1989. Dňa 15.10.2010 podal povinný návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu premlčania pohľadávky priznanej rozhodnutím, ktoré je podkladom pre exekúciu. Uznesením č.k. 5Er/2115/2009-66 zo dňa 18.04.2012 okresný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v spojení s ust. 98 ods. 2 zákona č. 94/1963 Zb. o rodine a § 110 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na to, že proti tomuto rozhodnutiu nikto nepodal odvolanie, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.05.2012. Dňa 02.05.2012 bolo okresnému súdu doručené podanie súdnej exekútorky, v ktorom si uplatnila trovy exekúcie vo výške 100,23 Eur z toho odmena podľa ust. § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR 288/1995 Zb. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení platnom od 01.05.2008 (ďalej len „Vyhláška“) vo výške 33,19 Eur + 20% DPH vo výške 6,64 Eur, náhrada hotových výdavkov vo výške 60,40 Eur s DPH, z toho 14,56 Eur za poštovné a obálky a 45,84 Eur za ostatné náklady ako kopírovanie, poplatky, vecné náklady a pod.. Podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Predmetom odvolania je posúdenie povinnosti oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy konania po zastavení exekučného konania pre jeho neprípustnosť, ktorá spočíva v premlčaní vymáhaného nároku oprávneného na jednotlivé opakujúce sa plnenie výživného (jednotlivé zameškané splátky výživného) priznané rozhodnutím súdu. Podľa § 203 (v znení platnom do 31.01.2002) Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Citované ust. § 203 Exekučného poriadku obsahuje možnosť voľnej úvahy opierajúcej sa o vyhodnotenie postupu oprávneného. Odvolací súd má za to, že v danom prípade existuje procesno-právny podklad, na základe ktorého súdnej exekútorke má byť priznaná náhrada trov exekúcie proti oprávnenému. K vymoženiu pohľadávky v danom prípade nemohlo dôjsť z toho dôvodu, že pohľadávka jednotlivých splátok zmeškaného výživného bola premlčaná a z toho dôvodu okresný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom okresného súdu, keď o trovách exekúcie súd rozhodol s odkazom na ust. § 203 Exekučného poriadku tak, že oprávnený je povinný uhradiť súdnej exekútorke trovy exekúcie, pretože v danom prípade oprávnený zavinil zastavenie exekúcie. Na základe uvedeného je namieste, aby trovy súdnej exekútoroke uhradil oprávnený. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného predpisu, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že súdna exekútorka, ktorá vykonávala exekučnú činnosť na základe udeleného poverenia na vykonanie exekúcie, má zo zákona právo na odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času. Je vylúčené, aby bola exekútorka zbavená uvedených majetkových práv inak, ako na základe zákona. Pri rozhodovaní o trovách exekúcie v posudzovanom prípade platí Exekučný poriadok, ktorý v žiadnom ustanovení neumožňuje zbaviť súdnu exekútorku jeho majetkových práv. Vzhľadom na túto skutočnosť odvolací súd uvádza, že nepriznaním trov súdneju exekútorke by v tomto prípade malo za následok porušenie práva súdneho exekútora vlastniť majetok (čl. 20 ods. 1 Ústavy SR) a práva na pokojné užívanie majetku (čl. 1 Dodatkového protokolu k dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd). Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR by mal byť výklad a uplatňovanie všetkých zákonov v súlade s ústavou, z čoho vyplýva, že v prípade pochybností by sa mal súd vždy prikloniť k takému výkladu, ktorý by neporušoval žiadne z ústavou garantovaných práv. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie v napadnutej časti o trovách exekúcie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Uznesenie bolo schválené členmi senátu jednomyseľne.