Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 5To/78/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6210010291 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Deák ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6210010291.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici na verejnom zasadnutí dňa 4.septembra 2012 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Deáka a sudcov JUDr. Petra Chovanka a JUDr. Juraja Babjaka o odvolaní obžalovaných L. A. a D. Y. proti rozsudku Okresného súdu vo Veľkom Krtíši sp.zn. 8 T 135/10 zo dňa 23.4.2012 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie obžalovaných L. A. a D. Y. z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom boli obžalovaní L. A. a D. Y. uznaní vinnými zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods.1 Tr.zák. spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.zák. na tom skutkovom základe, že 23.11.2009 asi o 22.30 hod. vo F. B. na ul.B.M. pred vchodom č.XX obytného bloku spoločne s doposiaľ nestotožnenou osobou neznámym predmetom poudierali P. C. do oblasti hlavy, pravého boku, na ľavú stranu čela, poškodený po úderoch spadol na zem a poškodeného prehľadali a z odevu mu odcudzili mobilný telefón zn.Samsung SGHU 900, ďalší mobilný telefón zn.Samsung E250, čiernu koženú peňaženku s obnosom 20,-Eur a občianskym preukazom, vodičským preukazom a bankomatovou kartou ČSOB, ďalej mu odcudzili vzduchovú pištoľ neznámeho výrobného čísla a značky a kľúče s diaľkovým ovládaním od motorového vozidla zn.Opel Vectra a svojim konaním mu spôsobili pohmoždeniny a škrabance a zlomeninu zuba bez pracovnej neschopnosti. Boli za to odsúdení obaja obžalovaní podľa § 188 ods.1, § 42 ods.1 Tr.zák. každý k súhrnnému trestu odňatia slobody na 6 rokov a 10 mesiacov. Obidvaja obžalovaní boli v zmysle § 48 ods.2 písm.a) Tr.zák. pre výkon uloženého trestu zaradení do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 42 ods.2 Tr.zák. bol zároveň zrušený výrok o treste z rozsudku Okresného súdu vo Veľkom Krtíši sp.zn. 8 T 135/10 zo dňa 12.9.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 5 To 245/11 zo dňa 13.12.2011 vo výroku o treste vo vzťahu k obžalovaným L. A. a D. Y. a boli zrušené všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce a vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa § 288 ods.1 Tr.por. bol poškodený P. C. odkázaný s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Proti tomuto rozsudku podali obžalovaní prostredníctvom obhajcu v zákonnej lehote odvolanie. V písomne zdôvodnenom odvolaní obaja obžalovaní cestou obhajcov uviedli, že napadnutý rozsudok považujú za nepreukázaný, nedôvodný a vydaný len na základe domnienok a predpokladov zo strany súdu. Poukázali na značný odstup doby, kedy bolo vznesené obvinenie od vtedy ako mala byť spáchaná trestná činnosť a tiež na to, že svedkovia uvádzali štyri osoby, ktoré napadli poškodeného, pričom však poškodený uvádzal len tri. Podľa nich neboli vyprodukované žiadne priame dôkazy, ale usvedčovali ich len nepriame dôkazy zo spáchania trestného činu, čo vyvolalo vážne pochybnosti o ich účasti na lúpeži. Ani vykonané ďalšie dôkazy podľa nariadenia krajského súdu nezmenili dôkaznú situáciu. Svedok F. zotrval na svojich výpovediach a svedkyňa R. vylúčila prítomnosť A. na lúpeži, keďže ho ako spolužiaka poznala. Namietali tiež rekogníciu, ktorá nebola vykonaná in natura, ale len podľa fotografií. Navrhli, aby ich odvolací súd spod obžaloby oslobodil. Obžalovanému Y. bol manželkou zvolený ďalší obhajca, ktorý doplnil odvolanie v tom smere, že sa do jeho kancelárie dostavila označená osoba, ktorej mal svedok V. F. povedať, že nevypovedal pravdu vo vzťahu k obžalovanému Y. a to z toho dôvodu, že bol Y. dlžný a takto sa mu pomstil. V mene obžalovaného Y. tento obhajca tiež uviedol, že svedok L. mal pracovať v minulosti v rovnakej firme ako on. Poukázal tiež na to, že spoločne s A. sa nemohli presunúť na miesto, kde došlo k lúpeži, keďže podľa výpovede svedkov sa nachádzali v mieste bydliska svedkyne F.. Obžalovaní navrhli, aby boli oslobodení spod obžaloby. Krajský súd na podklade podaných odvolaní preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku a tiež konanie, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaných nemožno označiť za dôvodné. Na úvod je potrebné uviesť, že daná vec bola už v minulosti predmetom preskúmania krajského súdu, pričom obžalovaní boli vtedy prvostupňovým súdom oslobodení spod obžaloby pre predmetný skutok. Krajský súd zrušil oslobodzujúci výrok a vrátil vec prvostupňovému súdu na nové konanie a prejednanie so záväznými pokynmi, v ako smere má prvostupňový súd doplniť dokazovanie. Krajský súd poukázal tiež na niektoré nejasnosti, ktoré sa vyskytli pri hodnotení dôkazov prvostupňovým súdom. Okresný súd riadiac sa pokynmi krajského súdu doplnil dokazovanie, dôkazy následne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti a dospel k správnym záverom skutkovým a následne i záverom právnym. Je potrebné uviesť, že obžalovaní od počiatku tvrdili, že síce v inkriminovaný večer vozidlom prechádzali blízko miesta, kde malo dôjsť k prepadnutiu poškodeného, ale vôbec sa na tejto ulici nezastavili a pokračovali ďalej. Obhajoba obžalovaných bola však jednoznačne vyvrátená najmä výpoveďou svedka L. L., ktorý popísal ako prechádzal po ulici, keď ho obehlo vozidlo Škoda Rapid červenej farby, ktoré ako sa neskôr zistilo užíva obžalovaný Y.. Z vozidla vystúpili štyri osoby, jedna dávala pozor, po čase videl ako ďalšie tri osoby niekoho kopú na zemi a tiež začul oslovenie „L.“. Keď sa vracal späť, tak toto vozidlo ho míňalo a veľmi dobre videl do tváre vodiča, v ktorom potom poznal obžalovaného Y.. Toto opoznanie síce bolo vykonané prostredníctvom fotografií viacerých osôb, ale takýto spôsob opoznania akceptuje aj Trestný poriadok v ust. § 126 ods.2 Tr.por. Podobne popísala priebeh prepadnutia aj svedkyňa, ktorej výpoveď nariadil krajský súd C. R., ktorá tiež popísala vozidlo obdobným spôsobom ako svedok L.. Z toho vozidla podľa svedkyne vystúpili štyri osoby, ktorým síce nevidel do tváre, ale boli to Rómovia a niekoho bili na zemi. Iné osoby okrem osôb, ktoré vystúpili z auta sa na mieste nenachádzali. Neobstojí potom námietka obžalovaného A., že táto svedkyňa ho neopoznala, hoci boli spolužiaci, pretože svedkyňa jednoznačne uvádzala, že do tváre páchateľov nevidela. Tak ako vypovedal poškodený C. boli mu odcudzené dva mobilné telefóny, zalamovacia vzduchová pištoľ a peňaženka. Jeden z telefónov mu potom vrátil svedok W., ktorý ho kúpil od svedka D. a ten zasa uviedol, že mu tento telefón predal obžalovaný A.. Obžalovaný A. síce tvrdil, že mu telefón predal svedok V. F., tento však jednoznačne poprel, navyše uviedol, že mu obžalovaný A. ponúkal aj nejakú pištoľ, ktorú označil ako poplašníkovú, neskôr však vysvetlil, že sa v zbraniach vôbec nevyzná a mohla to byť aj vzduchová pištoľ. Svedok F. a svedkyňa F. uvádzali, že obžalovaní svedka F. hľadali v ten večer ako došlo k lúpeži a na druhý deň prišiel obžalovaný Y., ktorý ich nahováral, aby mu potvrdili, že v čase, keď došlo k prepadnutiu poškodeného bol pri nich. Neobstojí potom obhajoba obžalovaných, že sa nemohli presunúť na miesto prepadu, keďže svedkyňa F. uviedla čas len orientačne, kedy prišli za ňou obžalovaní a veľmi logicky potom vyznieva tvrdenie svedkov F., že obžalovaný Y. ich bol na druhý deň nahovárať, aby potvrdili, že bol v inkriminovaný čas u nich, keďže ako uvádzali, tesne po spáchaní trestného činu boli preverovaní políciou a hľadali možnosť ako si zabezpečiť alibi. Svedkovia F. nemali dôvod uvádzať ak by tomu tak nebolo, že ich obžalovaný Y. nahováral na potvrdenie jeho alibi. Nemohol ani krajský súd akceptovať tvrdenie obžalovaného Y., že svedok F. sa mu chcel pomstiť, lebo mu dlhoval peniaze, keď svedok F. túto okolnosť nepoprel a potvrdil, že dlhoval obžalovanému niečo viac ako 1.000,-Sk. V tejto súvislosti považoval krajský súd za tendenčné vyjadrenie osoby, ktorá sa mala ohlásiť manželkou zvolenému obhajcovi Y., ktorý tvrdil, že svedok F. mu povedal, že vypovedal nepravdivo voči Y., pretože obžalovaného Y. usvedčovali uvedené dôkazy. Vychádzajúc z uvedeného ani krajský súd nemal najmenšej pochybnosti o tom, že obžalovaní A. a Y. sa nachádzali vo vozidle, z ktorého potom vystúpili, prepadli poškodeného a odcudzili mu vyššie spomínané veci. Správne si potom počínal okresný súd, keď uznal obžalovaných za vinných zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods.1 Tr.zák. spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.zák., pretože spoločným konaním proti inému použili násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci. Krajský súd nezistil pochybenie ani pri ukladaní trestu obžalovaným. Obžalovaní sa tohto zločinu dopustili predtým ako bol vyhlásený predchádzajúci rozsudok okresného súdu, ktorý sčasti nadobudol právoplatnosť a ktorým boli obžalovaní uznaní vinnými aj z iných trestných činov. Bolo potom potrebné ukladať trest ako trest súhrnný pri zbiehajúcich sa trestných činoch za použitia sprísňujúcej asperačnej zásady zakotvenej v § 41 ods.2 Tr.zák. Po úprave trestnej sadzby najprísnejšieho zo zbiehajúcich sa trestných činov bolo možné obžalovanému uložiť trest odňatia slobody v rozmedzí 6 rokov a 10 mesiacov až 10 rokov a 8 mesiacov. Okresný súd obžalovaným uložil trest na spodnej hranici zákonom upravenej trestnej sadzby a to každému na 6 rokov a 10 mesiacov, pričom aj podľa názoru krajského súdu tento trest dostatočne zabezpečí nápravu obžalovaných. Správne okresný súd obžalovaných zaradil pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženie, keďže pred spáchaním trestnej činnosti neboli vo výkone trestu odňatia slobody. Krajský súd nezistil ani pochybenie vo výroku o náhrade škody, keď okresný súd odkázal poškodeného s jeho nárokom na konanie v občianskoprávnych veciach. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu zákon ďalší riadny opravný prostriedok nepripúšťa.