Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 3Tos/63/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6211010236 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavoj Sendecký ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6211010236.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slavoja Sendeckého a sudcov JUDr. Alojza Palaja a JUDr. Jozefa Ryanta, v trestnej veci odsúdeného F. B. za zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, 2 písm. a, d/ Tr. zák. a iné, na neverejnom zasadnutí dňa 08. augusta 2012 o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 9Nt 17/2011 zo dňa 02.04.2012, takto r o z h o d o l : Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť odsúdeného F. B. z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením sp. zn. 9Nt/17/2011 zo dňa 02.04.2012 samosudca Okresného súdu Veľký Krtíš podľa § 399 ods. 2/ Tr. por. zamietol návrh ods. F. B. na povolenie obnovy konania. Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí zo dňa 02.04.2012 sťažnosť, ktorú písomne zdôvodnil prostredníctvom obhajkyne podaním doručeným súdu dňa 28.05.2012. Odsúdený v sťažnosti v podstate poukázal na výpoveď R. F., z ktorej je podľa neho zrejmé, že odsúdeného nikdy nepovažovala za druha, ani za životného partnera a nebol medzi nimi ani taký vzťah, že by ujmu odsúdeného pociťovala ako svoju vlastnú ujmu. Okresný súd mal preto podľa odsúdeného zisťovať hĺbku a intenzitu citového vzťahu medzi ním a poškodenou, a teda ich subjektívne pocity, z ktorých je zrejmé, že medzi nimi išlo len o občasný vzťah výlučne za účelom sexuálneho uspokojenia. Zo zistených skutočností preto podľa odsúdeného vyplýva, že s poškodenou neboli navzájom blízkymi osobami a poškodená nebola jeho družkou, vo vzťahu k trestným činom obmedzovania osobnej slobody a nebezpečného vyhrážania teda nebola chránenou osobou a predmetný skutok bol nesprávne kvalifikovaný. Vzhľadom na uvedené preto odsúdený požiadal, aby krajský súd napadnuté uznesenie zrušil a povolil mu obnovu konania v predmetnej veci. Podľa § 192 ods. 1/ Tr. por. pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Po postupe v zmysle tohto ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nebola dôvodne podaná, pretože v posudzovanom prípade neboli splnené podmienky obnovy konania podľa § 394 ods. 1/ Tr. por. Odsúdený F. B. bol rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 9T 34/2010 zo dňa 29.11.2010 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5To 16/11 zo dňa 22.02.2011 právoplatne uznaný vinným zo zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, 2 písm. a, d/ Tr. zák. a iné, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 56 mesiacov, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podaním doručeným okresnému súdu dňa 25.08.2011 požiadal odsúdený o povolenie obnovy konania vo vyššie uvedenej veci. Podľa § 394 ods. 1/ Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu. Skutočnosťou skôr neznámou v zmysle citovaného ustanovenia je potrebné rozumieť určitý objektívne existujúci jav, ktorý je v tej istej veci dôkazom, ale ktorý môže mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci. Dôkaz predtým neznámy môže byť taký dôkaz, ktorý v pôvodnom konaní nebol vykonaný, alebo taký, ktorý síce bol v pôvodnom konaní vykonaný, ale s novým obsahom. Existenciu nových skutočností v konaní o povolení obnovy konania je zároveň potrebné preukázať. Krajský súd po preskúmaní spisového materiálu v tejto súvislosti konštatuje, že odsúdený F. B. neuviedol žiadne také nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by neboli súdu v pôvodnom konaní známe, a ktoré by mohli mať samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi vplyv na iné rozhodnutie o vine a treste pre odsúdeného. Odsúdený návrh na povolenie obnovy konania, resp. sťažnosť zdôvodnil v podstate tým, že poškodená R. F. nebola jeho družkou ani blízkou osobou, vo vzťahu k zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, 2 písm. a, d/ Tr. zák. a prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák. preto nebola chránenou osobou, v dôsledku čoho je uvedená právna kvalifikácia podľa neho nesprávna. S týmto záverom odsúdeného sa však krajský súd nestotožnil, pretože pre určenie, či sa jedná o vzťah medzi druhom a družkou nestačí len vyjadrenie odsúdeného a poškodenej či sa navzájom považovali za druhov, ale je potrebné vychádzať z reálne zistených skutočností tak, ako je konštatované aj v napadnutom uznesení. Pokiaľ ide o výpovede odsúdeného a poškodenej z verejného zasadnutia, z týchto je zrejmé, že sa obidvaja snažili spochybniť vzájomné spolužitie. Podľa odsúdeného medzi nimi išlo len o sexuálny vzťah, s poškodenou sa stretávali jedenkrát až dvakrát za mesiac, jednalo sa o náhodné stretnutia buď v krčme, v byte u sestry odsúdeného alebo v byte u poškodenej. V tomto období odsúdený nemal kde bývať a väčšinou sa zdržiaval v byte u svojej sestry, od leta roku 2009 do konca roka odchádzal často do Srbska a s poškodenou sa stretával v prípadoch, keď pricestoval domov. Taktiež poškodená na verejnom zasadnutí uviedla, že odsúdeného nepovažovala za životného partnera, ale iba za partnera sexuálneho, odsúdený jej finančne neprispieval na domácnosť a v podstate každý žil zo svojich prostriedkov. Zároveň však poškodená vypovedala, že odsúdený sa u nej zdržiaval niekedy aj týždeň, niekedy aj mesiac, podľa toho ako bol pohádaný so svojou rodinou a v prípadoch, keď nemal kde bývať, tak ho zobrala k sebe do bytu. Pokiaľ odsúdený nešiel ku svojej sestre alebo matke, tak sa u poškodenej aj stravoval, podľa poškodenej však neviedli spoločnú domácnosť, ale odsúdený sa u nej len zdržiaval a občas aj navaril. Poškodená tiež uviedla, že s odsúdeným spolu trávili sviatky a dokonca jej strážil aj deti, keď bola pracovne v Rakúsku. Za ubytovanie jej odsúdený neplatil, v niekoľkých prípadoch jej priniesol potraviny a v čase, keď pracoval v Bratislave jej prispel čiastkou 150,- Eur, spolu tiež boli aj na brigáde na zbere jabĺk v Taliansku. Zo spisového materiálu je tiež zrejmé, že odsúdený ako aj poškodená sami v pôvodnom konaní uviedli, že medzi nimi ide o vzťah druha a družky. Odsúdený totiž poškodenú opakovane označil ako svoju priateľku, resp. svoju družku, s ktorou žije 1 a 1 roka v spoločnej domácnosti (zápisnice o výsluchu odsúdeného zo dňa 01.01.2010, 02.01.2010). Taktiež poškodená hovorila o odsúdenom ako o svojom priateľovi, s ktorým žije v spoločnej domácnosti ako druh a družka, čo je zrejmé zo zápisnice o trestnom oznámení, ako aj zo zápisnice o jej výsluchu zo dňa 01.01.2010, pričom poškodená aj na hlavnom pojednávaní zotrvala na svojej výpovedi. Uvedené je tiež potvrdené výpoveďou svedkyne R. J., sestry odsúdeného, ktorá na hlavnom pojednávaní vypovedala, že odsúdený žil s poškodenou ako druh a družka, stále boli spolu, spolu hospodárili i viedli spoločnú domácnosť, kde odsúdený varil i riadil. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto krajský súd rovnako ako okresný súd dospel k záveru, že v prípade poškodenej R. F. sú splnené zákonné podmienky podľa § 127 ods. 4/ Tr. zák., teda sa vo vzťahu k odsúdenému jedná o blízku osobu, čo bolo konštatované aj v pôvodnom konaní. V tomto smere okresný súd napadnuté uznesenie podrobne odôvodnil, pričom krajský súd sa s uvedenými dôvodmi stotožnil a v podrobnostiach na ne poukazuje. Záverom preto krajský súd konštatuje, že okresný súd postupoval správne a v súlade so zákonom, keď návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania zamietol, pretože v tomto prípade preto neboli splnené podmienky obnovy konania podľa § 394 ods. 1/ Tr. por. Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná. S poukazom na uvedené skutočnosti preto krajský súd v súlade s citovaným ust. § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.