Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 5To/54/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6304010183 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Deák ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6304010183.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici na verejnom zasadnutí dňa 31.júla 2012 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Deáka a sudcov JUDr. Petra Chovanka a JUDr. Slavoja Sendeckého o odvolaní obžalovaného C. H. proti rozsudku Okresného súdu vo Zvolene sp.zn. 2 T 42/04 zo dňa 14.11.2008 takto r o z h o d o l : Podľa § 258 ods.1 písm.e), ods.2 Tr.por.č.140/1961 Zb. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste vo vzťahu k obžalovanému C. H.. Rozhodujúc podľa § 259 ods.3 Tr.por.č.140/1961 Zb. o d s u d z u j e obžalovaného C. H. podľa § 235 ods.2, § 40 ods.1 Tr.zák.č.140/1961 Zb. k trestu odňatia slobody na 3 ( tri ) mesiace. Podľa § 58 ods.1 písm.a), § 59 ods.1 Tr.zák.č.140/1961 Zb. sa obžalovanému výkon trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu 1( jeden ) rok. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný C. H. spoločne s ďalšími obžalovanými uznaný vinným pod bodom 4 z pokračovacieho trestného činu vydierania podľa § 235 ods.1,2 písm.a), b) Tr.zák.č.140/1961 Zb. v štádiu pokusu podľa § 8 Tr.zák.č.140/1961 Zb. na tom skutkovom základe, že ako členovia organizovanej skupiny po vzájomnej dohode a rozdelení si úloh za účelom získania finančných prostriedkov pod hrozbou fyzického násilia nútili poškodeného B. R. platiť im finančné prostriedky a to tak, že v mesiaci apríl 1997 v poludňajších hodinách ho H. H., C. H. a C. I. vylákali do bývalej kancelárie SECURITY 3 s.r.o. Banská Bystrica, ktorá sa nachádzala v starom dome v časti L. v R. R., kde už boli prítomní obžalovaní W. L., E. D., D. H., C. R., C. H., pričom hneď po príchode ho napadol W. L., ktorý ho kopol do hlavy a povedal mu, že kedy už začne plniť ich príkazy, riadne platiť a čo mu hovorí meno W., -k fyzickému útoku na poškodeného B. R. sa pridali i ďalšie osoby s tým, že do piatka musí zložiť 1.000.000,-Sk alebo odovzdať svoje motorové vozidlo zn. Felícia, s čím poškodený B. R. nesúhlasil a preto ho opätovne napádali baseballovými palicami tak, že ho bili po celom tele a obžalovaný W. L. sa mu vyhrážal prestrelením kolena, držiac v ruke pištoľ a C. R. mu prikladal nôž ku krku, na základe čoho poškodený z obavy o svoj život prisľúbil zabezpečiť sumu 1 milión Sk, čo však nevykonal, ale potom, ako ho obžalovaní pustili, začal sa ukrývať i so svojou rodinou. Bol za to odsúdený podľa § 235 ods.2 Tr.zák.č.140/1961 Zb. k trestu odňatia slobody na dva roky, pričom podľa § 58 ods.1 písm.a), § 59 ods.1 Tr.zák.č.140/1961 Zb. mu bol výkon trestu podmienečne odložený na skúšobnú dobu dva roky. Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný v zákonnej lehote prostredníctvom obhajcu odvolanie. V písomne zdôvodnenom odvolaní uviedol, že od spáchania trestného činu, ktorého sa mal dopustiť ubehlo viac ako 13 rokov. V tomto smere poukázal na rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré považujú trestné konanie presahujúce šesť rokov za neúmerné a porušujúce jeho práva v zmysle Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a tiež Ústavy SR. V zmysle týchto právnych noriem má právo, aby jeho trestná vec bola spravodlivo a v primeranej dobe prejednaná. On sám nenesie vinu na neúmernej dobe prejednania jeho trestnej veci. Poukázal na rozhodnutia súdov SR, ktoré v niektorých prípadoch neúmerných prieťahov v trestnom konaní trestné stíhanie zastavovali. Zastáva tiež názor, že odstup času mal vplyv aj na kvalitu vykonaných dôkazov, keď vypočutí svedkovia sa na hlavnom pojednávaní vyjadrovali len hmlisto. Vyslovil názor, že uložený trest nekorešponduje s vykonanými dôkazmi, ktoré sú nepresvedčivé. Ak súd nevyhovie jeho návrhu na zastavenie trestného stíhania, navrhol, aby ho odvolací súd po preskúmaní dôvodnosti zákonnosti výrokov spod obžaloby oslobodil. Krajský súd na podklade podaného odvolania preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku a tiež správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je sčasti dôvodné, najmä čo sa týka dĺžky konania a z toho vyplývajúcich záverov. Hneď na úvod je potrebné uviesť, že preskúmaným rozsudkom boli odsúdení aj ďalší obžalovaní. Krajský súd odvolania ostatných obžalovaných prejednal a ich trestné veci boli právoplatne rozhodnuté. Obžalovanému C. H. však nebolo možné doručiť predvolanie na verejné zasadnutie, ani ho predviesť. Jeho trestná vec bola potom v záujme urýchleného konania vylúčená zo spoločného konania. V rámci samostatného konania bolo zistené, že políciou ani orgánmi verejnej správy sa nepodarilo zistiť, kde sa obžalovaný zdržiava, pretože sa dlhodobo nekontaktuje ani s najbližšími príbuznými. Bolo potom vedené voči nemu konanie ako proti ušlému. Aj krajský súd chce poukázať na to, že obžalovaný od počiatku využíval svoje právo a odmietal vypovedať. Napriek tomu bol usvedčovaný najmä výpoveďou svedka - poškodeného B. R., ktorý ako oznamovateľ podrobne a chronologicky popísal konanie, do ktorého sa v určitej fáze zapojil aj obžalovaný C. H.. Popísal ako bol na neho stupňovaný nátlak aj za účasti tohto obžalovaného v súvislosti tzv. ochranou, za ktorú musel poskytovať požadované finančné čiastky. Čo sa týka predmetného skutku, svedok R. popísal ako ho obžalovaný v spoločnosti ďalších vylákal do priestorov patriacich spoločnosti SECURITY 3, kde boli prítomní ďalší obžalovaní, ktorí ho potom bili a požadovali zloženie veľkej finančnej čiastky alebo odovzdanie vozidla. Svedok a zároveň poškodený obžalovaného riadne opoznal. Výpovedi tohto svedka zodpovedali aj svedecké výpovede Q. R. a C. R., ktorí popísali, že na poškodenom opakovane videli znaky násilia a rôzne zranenia na tvárovej časti hlavy. V súlade s výpoveďou svedka boli aj ďalšie listinné dôkazy. Správne si počínal potom okresný súd, keď uznal obžalovaného C. H. vinným z pokračovacieho trestného činu vydierania podľa § 235 ods.1,2 písm.a), b) Tr.zák.č.140/1961 Zb. v štádiu pokusu podľa § 8 ods.1 Tr.zák.č.140/1961 Zb., pretože sa dopustil spolu s ďalšími obžalovanými konania nebezpečného pre spoločnosť spočívajúceho v nútení iného, aby niečo konal, taký čin spáchal ako člen organizovanej skupiny a so zbraňou. K plneniu vymáhaného konania však nedošlo. Čo sa týka námietky obžalovaného, že konanie v jeho trestnej veci trvalo neprimerane dlho bez jeho zavinenia, čím boli porušené príslušné ustanovenia Ústavy SR a Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, v tomto smere mu krajský súd dáva za pravdu. Obžalovaný navrhol, aby trestné stíhanie vedené voči nemu bolo zastavené argumentujúc niektorými rozhodnutiami súdov. Krajský súd však tento návrh čo sa týka zastavenia trestného stíhania nemohol akceptovať. Je faktom, že ojedinele sa vyskytli rozhodnutia súdov, ktoré prieťahy v konaní riešili týmto spôsobom, avšak v súdnej praxi sa ujal názor, že v takýchto prípadoch možno túto skutočnosť pripočítať v prospech páchateľov, najmä čo sa týka ukladania trestov. Obžalovanému bolo pritom možné uložiť za spáchanie trestnej činnosti trest odňatia slobody na dva roky až osem rokov. Podľa § 2 ods.4 Tr.por. orgány činné v trestnom konaní ( okrem iného ) musia trestné veci prejednávať čo najrýchlejšie a musia dôsledne zachovať občianske práva zaručené ústavou. Podľa § 48 ods.2 Ústavy SR každý má právo, aby jeho vec bola verejne prerokovaná bez zbytočných prieťahov. Je faktom, že už prvotné rozhodnutia v danej veci nemožno považovať za konanie bez prieťahov. Tieto skutočnosti viedli súd k úvahe, že trest uložený obžalovanému čo aj na samej spodnej hranici zákonom určenej trestnej sadzby by bol zrejme neprimeraný vzhľadom na dĺžku konania nezavinenú obžalovaným. Bolo potom potrebné aplikovať ust. § 40 ods.1 Tr.zák.č.140/1961 Zb., kde má súd na zreteli súdnu prax, podľa ktorej nemožno znížiť trest odňatia slobody z dôvodu okolnosti prípadu pod dolnú hranicu trestnej sadzby uvedenej v kvalifikovanej skutkovej podstate trestného činu. Táto súdna prax však zohľadňuje v zmysle § 3 ods.4 Tr.zák. predovšetkým tie okolnosti prípadu, ktoré súvisia so skutkom ako takým a s jeho právnym posúdením. Ide teda o okolnosti činu v užšom zmysle slova. V zmysle zaužívanej súdnej praxe sa však pod okolnosťami prípadu rozumejú aj okolnosti v širšom zmysle slova súvisiace v konkrétnom prípade so spôsobom jeho prejednávania a dĺžkou konania. Od spáchania trestnej činnosti počas priebehu celého trestného konania nebolo zistené, aby obžalovaný sa dopustil nejakej protispoločenskej činnosti. Uloženie trestu odňatia slobody čo aj na dolnej hranici zákonom určenej trestnej sadzby by preto v tomto prípade nebolo v súlade s ustanovením o účele trestu a jeho zásadami pre ukladanie v zmysle § 23 ods.1 a § 31 ods.1 Tr.zák.č.140/1961 Zb., pričom účel trestu môže byť dosiahnutý aj trestom kratšieho trvania. Krajský súd potom pri zrušení výroku o treste odvolateľa čo sa týka napadnutého rozsudku sám uložil obžalovanému C. Varhaníkovi podľa § 235 ods.2, § 40 ods.1 Tr.zák.č.140/1961 Zb. trest odňatia slobody na tri mesiace. Vzhľadom na to, že obžalovaný sa v ďalšej dobe nedopustil nejakého protispoločenského konania i vzhľadom na odstup času, výkon trestu bol obžalovanému uložený podľa § 58 ods.1 písm.a) a § 59 dos.1 Tr.zák. na skúšobnú dobu jeden rok. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať riadny opravný prostriedok