Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17CoE/395/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6308200253 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6308200253.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného Komerční spořitelní a úvěřní družstvo Domov „v likvidáci", so sídlom 190 17 Praha 9 - Vinoř, Uherská 618, Česká republika, IČ: 26 156 245, proti povinnému G. W., nar. XX. XX. XXXX, hlásený pobyt bezdomovca v X., zastúpený opatrovníčkou Oľgou Mlynarčíkovou, súdnou tajomníčkou informačného centra Okresného súdu Zvolen, vedenej súdnou exekútorkou Mgr. Monikou Mikulíkovou, so sídlom Exekútorského úradu Banská Bystrica, ČSA 24, pod sp. zn. EX 235/2007, pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 2.705,75 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Brezno č. k. 5Er/28/2008-20 zo 14. marca 2011, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutie o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie odôvodnil okresný súd tak, že napriek vydanému povereniu na vykonanie exekúcie dňa 21. 01. 2008 opätovne preskúmal, či je možné vykonať exekúciu na základe exekučného titulu, ktorým je český rozhodcovský rozsudok a dospel k názoru, že na podklade oprávneným predloženého exekučného titulu nie je možné exekúciu vykonať, pretože nie je preukázané splnenie podmienok pre uznanie a výkon tohto rozhodcovského rozsudku v zmysle článku 23 písm. c/ Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a o úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach uverejnenej v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 193/1993 Z. z. (ďalej len „Zmluva o právnej pomoci medzi Slovenskou a Českou republikou“). Okresný súd nepovažoval za preukázané, že povinnému ako účastníkovi konania bola daná možnosť riadne sa zúčastniť rozhodcovského konania, že mu rozhodcovský nález bol riadne doručený. Preukázať vykonateľnosť exekučného titulu zaťažovalo oprávneného. Za spornú označil platnosť rozhodcovskej zmluvy, podľa ktorej mal rozhodca určiť miesto rozhodcovského konania. Povinný býva v Slovenskej republike. Rozhodca bol z Českej republiky, rozhodcovské konanie prebehlo v Českej republike. Tieto skutočnosti sťažovali povinnému uplatnenie jeho práv účastníka rozhodcovského konania. Takéto dojednanie rozhodcovskej doložky vyvoláva pochybnosť o voľbe nestranného rozhodcu. V rozhodcovskom náleze chýba poučenie pre povinného o možnosti domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku. Podmienky dohodnuté v rozhodcovskej zmluve skúmal z hľadiska smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 05. 04. 1993, ktorá za nekalú podmienku považuje aj podmienku, ktorej zmyslom alebo účinkom je požadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako náhradu. Rozhodcovský rozsudok nie je zdôvodnený, preto okresný súd nemohol zistiť, či tento exekučný titul nepriznáva plnenie právom nedovolené, objektívne nemožné alebo rozporné s dobrými mravmi. Oprávnenie a povinnosť súdu skúmať vykonateľnosť exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) vyplýva z §-u 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“). Postupom podľa Zákona o rozhodcovskom konaní vyhodnotil okresný súd rozhodcovskú zmluvu ako nespôsobilý exekučný titul, ktorý nemôže byť vykonaný, preto exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie v mene oprávneného advokátka Mgr. Martina Suchomelová so sídlom v Českej republike. Konanie pred prvostupňovým súdom podľa názoru oprávneného má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie o veci. Rozhodnutie prvostupňového súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci a prvostupňovým súdom zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu nové skutočnosti a dôkazy, ktoré doposiaľ neboli uplatnené. Okresný súd svojim procesným postupom ukrátil oprávneného na jeho procesných právach ako účastníka konania. Poverenie na vykonanie exekúcie udelil okresný súd súdnemu exekútorovi pred tri a pol rokmi. Súd pochybil, ak žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovel, ak (údajne) preto neboli splnené zákonné podmienky. Po tri a pol rokoch dospel súd k názoru, že exekúciu nie je možné vykonať z dôvodu, že oprávnený nepreukázal skutočnosti, ktoré jeho v konaní zaťažujú a rozhodol o zastavení exekúcie bez toho, aby oboznámil oprávneného s týmto názorom a dal mu možnosť preukázať chýbajúce podmienky vykonateľnosti exekučného titulu. Okresný súd rozhodol v rozpore s princípom právnej istoty. Dôsledkom rozhodnutia okresného súdu bude škoda spôsobená oprávnenému. K odvolaniu pripojil čestné prehlásenie rozhodcu o tom, že povinná bola rozhodcom vyzvaná, aby sa k žalobe vyjadrila. Tento dôkaz nemal oprávnený možnosť predložiť súdu skôr, ak nebol oboznámený so skutočnosťou, že exekučný spis ani spis rozhodcu takúto listinu neobsahuje. Exekučný súd nemá oprávnenie preskúmať platnosť rozhodcovskej doložky. Jej platnosť by bolo možné skúmať len v konaní o zrušenie rozhodcovského nálezu zahájeného žalobou na zrušenie rozhodcovského nálezu podľa § 31 zákona č. 226/1994 Sb. o rozhodčím řízení a o výkonu rozhodčích nálezů (ďalej len „zák. č. 226/1994 Sb.“), keďže záväzkovo-právny vzťah vznikol medzi právnickou osobou so sídlom v Českej republike a podľa dohody účastníkov mal spor medzi nimi riešiť český rozhodcovský súd. Rozhodcovská doložka je plne v súlade so zákonom Českej republiky č. 216/1994 Sb. a konanie pred rozhodcom prebehlo v súlade s týmto zákonom. Okresný súd bezdôvodne kladie na rozhodcovský rozsudok požiadavky, ktoré zákon č. 216/1994 Sb. ani dohoda účastníkov nevyžaduje. Rozhodcovský nález podľa dohody účastníkov nemusel byť odôvodnený. Proti nemu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok (túto skutočnosť konštatoval aj okresný súd), preto bezdôvodne vytýka okresný súd rozhodcovskému nálezu, že neobsahuje poučenie o právach účastníka rozhodcovského konania. Žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku je úplne iným procesným inštitútom ako opravný prostriedok. Zákon č. 216/1994 Sb. nevylučuje z rozhodcovských konaní spotrebiteľské zmluvy. Využitie mimosúdneho riešenia spotrebiteľských sporov je naopak podporované zo strany úniových orgánov, o čom svedčí Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. 04. 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS. Rozhodcovská doložka, ktorej platnosť okresný súd neprípustne preskúmaval, nie je spotrebiteľskou zmluvou, nárok priznaný oprávnenému rozhodcovským rozsudkom nie je pohľadávkou zo spotrebiteľskej zmluvy a rozhodca nerozhodoval spor zo spotrebiteľskej zmluvy. Pohľadávka, o ktorej bolo rozhodnuté rozhodcovským nálezom rozhodcu Mgr. Radima Saxlu je pohľadávkou vyplývajúcou z vlastnej zmenky vystavenej povinným. Rozhodcovská doložka je vyvážená, zachováva rovnaké práva oboch strán. Je uzavretá ako samostatná zmluva na samostatnom liste papiera, nejde o dohodu včlenenú do inej zmluvy, je jednoznačná, určitá a zrozumiteľná, písaná bežnou veľkosťou písma, nejde o „skrytú“ dohodu. V žiadnom prípade nezakladá nerovnosť strán. Túto skutočnosť ani okresný súd nekonštatoval. Rozhodcovskú doložku označil len za „spornú“, nie neplatnú, napriek tomu exekúciu vyhlásil za neprípustnú. Pred takýmto rozhodnutím by mal súd skúmať, či povinný subjekt využil procesné možnosti obrany proti rozhodcovskému rozsudku. Aktuálna judikatúra už dospela k záveru, že ani spotrebiteľom nie je možné poskytnúť takú ochranu, ktorá by de facto znamenala ochranu ich ľahkomyseľnému prístupu k plneniu záväzkov, ktoré na seba prevzali. Dôvodom na zastavenie exekúcie nemôže byť ani prvostupňovým súdom uvedený dôvod, že nebolo možné zistiť, či exekučný titul nepriznáva plnenie právom nedovolené, objektívne nemožné, resp. ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Okresný súd nesprávne právne posúdil vec, keď podmienky rozhodcovského konania a vykonateľnosť exekučného titulu skúmal z hľadiska zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní platného na území Slovenskej republiky, keď rozhodcovský nález bol vydaný v Českej republike podľa tam platného zákona č. 216/1994 Sb.. Rozhodcovský nález vydaný v Českej republike nie je možné podriadiť predpisom upravujúcim slovenské rozhodcovské konanie a nie je možné zastaviť exekúciu z dôvodov uvedených v §-e 45 Zákona o rozhodcovskom konaní, ale len zo všeobecných dôvodov vyplývajúcich z Exekučného poriadku, prípadne Občianskeho súdneho poriadku. Po doručení odvolania spísaného advokátkou Mgr. Martinou Suchomelovou so sídlom v Českej republike, vyzval okresný súd oprávneného na vyjadrenie, či trvá na odvolaní podanom advokátkou Mgr. Martinou Suchomelovou, pretože Mgr. Suchomelová nespĺňa podmienky pre zastupovanie pred súdom v Slovenskej republike, preto jej odvolanie nemôže súd vziať do úvahy. Reakciou oprávneného na výzvu okresného súdu bolo oznámenie z 03. 10. 2011 o tom, že trvá na odvolaní, ktoré v mene oprávneného podala advokátka Mgr. Suchomelová. Za nesprávny označila postup súdu, ktorý uznesenie okresného súdu o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie doručil namiesto účastníka konania advokátke Mgr. Suchomelovej, keď tvrdí, že táto advokátka nie je oprávnená zastupovať účastníka konania v súdnom konaní na území Slovenskej republiky. Namietala, že uznesenie okresného súdu nebolo správne doručené. Oprávnený žiada buď opätovné doručenie uznesenia okresného súdu, alebo aby súd na odvolanie oprávneného podpísané likvidátorkou Máriou Hájkovou prihliadol. Navrhol, aby uznesenie okresného súdu bolo zrušené a vec vrátená prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Opatrovníčka povinného sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila. Krajský súd prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) v celom rozsahu a uznesenie okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O. s. p. zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. V návrhu na vykonanie exekúcie z 26. 06. 2007 je uvedené, že oprávnený je zastúpený advokátkou Mgr. Martinou Suchomelovou zapísanou v zozname advokátkou České advokátní komory pod č. 4979 a že prílohou návrhu adresovaného súdnej exekútorke Mgr. Monike Mikulíkovej je aj plná moc advokátky. Do exekučného spisu plná moc advokátky Mgr. Martiny Suchomelovej pripojená nebola. Okresný súd pri rozhodovaní o žiadosti súdnej exekútorky o udelenie poverenia opomenul zistiť, či oprávnený skutočne splnomocnil na zastupovanie v exekučnom konaní advokátku Mgr. Martinu Suchomelovú a či advokátka so sídlom v Českej republike je oprávnená vykonávať advokátsku činnosť na území Slovenskej republiky v zmysle zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii. Plná moc advokátky nebola pripojená ani k odvolaniu, ktoré v mene oprávneného označená právna zástupkyňa proti uzneseniu okresného súdu podala. Oprávnený k vyjadreniu na výzvu okresného súdu, či trvá na odvolaní podanom v mene oprávneného advokátkou Mgr. Martinou Suchomelovou plnú moc na zastupovanie pre Mgr. Suchomelovú nepripojil, nebolo preto potrebné skúmať, či je advokátka Mgr. Suchomelová oprávnená vykonávať advokátsku činnosť na území Slovenskej republiky. Pri doručovaní uznesenia o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie, nepostupoval okresný súd v súlade s Občianskym súdnym poriadkom, keď uznesenie doručil osobe, ktorá sa za zástupcu účastníka označila, hoci nemal preukázanú plnú moc na zastupovanie v konaní. Okresný súd toto pochybenie odstránil tým, že uznesenie o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie doručil aj priamo oprávnenému. Odvolací súd po zistení, že rozhodnutie okresného súdu o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie z dôvodov uvedených v odôvodnení rozhodnutia nie je preskúmateľné pre chaotické odôvodnenie, uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu je možné zistiť len to, že bez akéhokoľvek podnetu účastníka ex offo pristúpil k opätovnému prieskumu exekučného titulu, ktorým je cudzí rozhodcovský rozsudok z hľadiska jeho vykonateľnosti. Či je rozhodcovský nález vydaný v rozhodcovskom konaní v Českej republike vykonateľný, skúmal podľa článku 22 a 23 Zmluvy o právnej pomoci medzi Slovenskou a Českou republikou a konštatoval, že oprávnený nepreukázal splnenie podmienky vyplývajúcej z článku 23 písm. c/ Zmluvy o právnej pomoci medzi Slovenskou a Českou republikou (že účastníkovi bola daná možnosť riadne sa zúčastniť na konaní a poučený o možnosti obrany proti rozhodcovskému nálezu), preto nie je možné cudzie rozhodnutie vykonať. V ďalšom texte odôvodnenia spochybňuje platnosť rozhodcovskej doložky bez záveru, ako svoje pochybnosti o platnosti rozhodcovskej doložky vyhodnotil. Z dôvodov rozhodnutia nie je zrejmé, aký vzťah medzi účastníkmi konania súd posudzoval, z čoho vyvodil, že medzi oprávneným a povinnou bola uzatvorená spotrebiteľská zmluva, keď v exekučnom spise základná zmluva medzi účastníkmi doložená nie je, na č.l. 3 v českom jazyku a č.l. 4 v slovenskom jazyku je doložená len zmluva o rozhodcovskej doložke a z rozhodcovského nálezu Mgr. Radima Saxlu, rozhodcu so sídlom Křenová 59, Brno nie je možné zistiť, z akého zmluvného vzťahu účastníkov vzišla vlastná zmenka č. 3307030275 z 19. 01. 2005. Z rozhodnutia nie je možné zistiť ani to, akým spôsobom došiel okresný súd k záveru, že podmienky pre uznanie a výkon rozhodcovského nálezu v majetkovej veci vydaného v rozhodcovskom konaní v Českej republike podľa článku 22 a 23 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi neboli splnené. Oprávnený dôvodne vytýka okresnému súdu odňatie možnosti konať pred súdom prekvapivým rozhodnutím o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie z dôvodu nepreukázania vykonateľnosti exekučného titulu oprávneným bez predchádzajúcej výzvy adresovanej oprávnenému, aby spornú skutočnosť preukázal. Postup okresného súdu, ktorý vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku vydaného v Českej republike posudzoval podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní považuje odvolací súd za správny, pretože Zákon o rozhodcovskom konaní v §-e 1 ods. 1 písm. b/ vymedzuje ako predmet úpravy a rozsah pôsobnosti aj uznanie a výkon tuzemských a cudzích rozhodcovských rozhodnutí v Slovenskej republike. Zákon o rozhodcovskom konaní v 8. časti v §-e 46 a nasl. upravuje uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku podrobnejšie než Zmluva medzi Slovenskou a Českou republikou o právnej pomoci (§ 50) a výslovne umožňuje súdu Slovenskej republiky odoprieť uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka konania, proti ktorému sa cudzí rozhodcovský rozsudok uplatňuje, ak zistí, že podľa právneho poriadku Slovenskej republiky nemožno predmet sporu riešiť v rozhodcovskom konaní alebo by jeho uznanie a výkon boli v rozpore s verejným poriadkom. Ak sa okresný súd domnieva, že po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré sa v zmysle § 42 ods. 4 Exekučného poriadku považuje za uznanie cudzieho exekučného titulu, existujú dôvody na odopretie výkonu cudzieho rozhodcovského rozsudku v zmysle Zákona o rozhodcovskom konaní, je povinný zrozumiteľne a presvedčivo odôvodniť, z akého dôvodu výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku odopiera. Odôvodnenie uznesenia okresného súdu tejto požiadavke zákona nezodpovedá, preto odvolací súd uznesenie okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Ak sa cudzí rozhodcovský rozsudok vykonáva rovnako ako rozhodcovský rozsudok vydaný na území Slovenskej republiky, je podľa názoru odvolacieho súdu nevyhnutné na výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aplikovať všetky tie ustanovenia, ktoré sa aplikujú pre výkon (exekúciu) rozhodcovských rozsudkov vydaných v Slovenskej republike. Slovenský právny poriadok nielenže umožňuje, ale priamo ukladá v niektorých prípadoch aj bez návrhu zastaviť exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku. Znamená to, že napriek vydanému povereniu na vykonanie exekúcie, ktorým súd vykonateľnosť cudzieho rozhodcovského rozsudku uznal, môže v priebehu exekučného konania podľa § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní skúmať, či neexistujú dôvody na zastavenie exekúcie z niektorého zákonom vymedzeného dôvodu aj bez návrhu účastníka. Tento záver vyvodil odvolací súd z § 49 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého sa cudzí rozhodcovský rozsudok v Slovenskej republike vykoná ako tuzemský rozhodcovský rozsudok. Uznanie cudzieho rozhodcovského rozsudku podľa § 49 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní a § 42 ods. 4 Exekučného poriadku tým, že súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu naň prihliadne, znamená iba toľko, že pre nariadenie výkonu rozhodnutia (exekúcie) na základe cudzieho rozhodcovského rozsudku sa nevyžaduje osobitné rozhodnutie, ktorým by tento rozhodcovský rozsudok bol vyhlásený za vykonateľný. Vydaním poverenia na vykonanie exekúcie súd nevyslovuje do skončenia exekučného konania nezmeniteľný názor, že exekúcia na základe cudzieho rozhodcovského rozsudku (alebo aj tuzemského rozhodcovského rozsudku) prebieha v súlade so zákonom. Rovnako ako pri tuzemských rozhodcovských rozsudkoch, ak zistí, že existuje dôvod na zastavenie exekúcie, musí tak urobiť v ktoromkoľvek štádiu konania. Tento názor je podporený rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 164/1996, aj 5 Cdo 291/2010 a viacerými rozhodnutiami Ústavného súdu Slovenskej republiky napr. III. ÚS 86/2010, IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 386/2011, II. ÚS 417/2011 a iné. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.