Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13Co/7/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6308202486 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Štefan Huljak ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6308202486.1 Uznesenie Krajský súd Banská Bystrica ako súd odvolací v právnej veci žalobcov: v 1. rade P. A., narodený XX. XX. XXXX, bytom O., K. XX, v 2. rade H. F., narodený XX. XX. XXXX, bytom K., J. B. X, v 3. rade Q. A., narodený XX. XX. XXXX, bytom O., L. K. XX, 4. rade G. A., narodená XX. XX. XXXX, bytom Q., F., J. W. X, W. Y. K., všetci zastúpení splnomocneným advokátom: JUDr. Rudolf Guniš, Advokátska kancelária 977 01 Brezno, Kiepka 80, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalobcov: I. W., narodený XX. XX. XXXX, bytom XXX XX Q. V. Q. XXX, proti žalovanému: H.. B. D., narodený XX. XX. XXXX, bytom O., E. X, zastúpený splnomocnenou advokátskou kanceláriou: Bukovinský & Chlipala, s. r. o., 821 08 Bratislava, Svätoplukova 30, o určenie, čo patrí do dedičstva po poručiteľovi X. A. (X.), narodenom XX. XX. XXXX, naposledy bytom v Q. pod Q., ktorý zomrel dňa XX. XX. XXXX, o odvolaní žalobcov zo dňa 13. 12. 2011 proti rozsudku Okresného súdu Brezno číslo konania 6C/110/2008-207 zo dňa 13. 09. 2011, takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok okresného súdu zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu a uložil žalobcom nahradiť spoločne a nerozdielne žalovanému trovy konania v sume 1 448,18 eura do troch dní od jeho právoplatnosti. Vo veci samej zistil, že pozemkom - parcely číslo XXX/X s výmerou 1696 m2 a číslo XXX/X s výmerou 226 m2 zodpovedá v pozemkovej knihe pozemkovoknižná parcela číslo XXXX zapísaná v zápisnici číslo XXXX pre katastrálne územie Q. pod Q., pričom poručiteľ X. A. je v pozemkovej knihe vedený ako jej spoluvlastník v 1/3-ine pod B 19/c. Pozemkovoknižný spoluvlastníci sa navyše v minulosti dohodli na jej reálnom rozdelení aj čo do vlastníctva a „sporná plocha pripadla" poručiteľovi. Mal tiež za preukázané, že právni predchodcovia žalovaného („rodina S.") nekúpila „spornú plochu od X. A. žiadnou listinou". P. S. a jeho manželka S. S. napriek tomu mali dôvod byť „presvedčení, že sú vlastníkmi spornej plochy" a to na základe „držby pozemku a jeho užívania", lebo ak by sa poručiteľ „cítil byť vlastníkom tejto plochy ešte aj v druhej polovici 60-tych rokov, potom by celkom určite nestrpel podstatné zásahy do svojho vlastníctva" (splanírovanie kopca na spornej ploche na prelome rokov 60-tych a 70-tych). Tieto okolnosti a výpovede svedkov „svedčia tomu, že skutočne došlo približne v polovici 60-tych rokov k dohode medzi P. S. s manželkou S. na jednej strane a X. A. na druhej strane, napr. o odpredaní pozemku". Potom „začala približne v roku 1965 oprávnená držba k spornej ploche na základe právneho úkonu medzi nimi a X. A." a táto nebola nikým rušená. Ku dňu 01. 01. 1992 P. S. a S. S. nadobudli vlastníctvo k sporným pozemkom vydržaním. Žalobcovia v podanom odvolaní trvali na žalobe. Popreli, že by „približne v roku 1965" začala oprávnená držba sporných pozemkov P. S. a jeho manželkou, lebo „právny úkon" nebol preukázaný „relevantným dokladom a bolo to len súdom konštatované". Ani v osvedčení spísaným notárkou JUDr. Vierou Kalinovou formou notárskej zápisnice s dedičmi P. S. a jeho manželky v roku 2002 o nadobudnutí pozemkov rodičmi titulom vydržania sa neuvádza, že by im X. A. predal pozemky. Poukazujú iba na „neperfektné zmluvy od B. S., U. S. a S. C.". Manželia S. nikdy tieto pozemky nenadobudli, ide len o „priľahlé k ich parcelám". Deti P. S. a jeho manželky si dali spísať osvedčenie o nadobudnutí vlastníctva k pozemkom vydržaním až po smrti rodičov, hoci už po ich smrti (v roku 1991 resp. 2002) vedeli, že „sú nevysporiadané". Žiadali rozsudok okresného súdu zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. Vedľajší účastník na strane žalobcov vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov uviedol, že parcely číslo XXX a XXX/X boli „vytvorené výlučne z pôvodnej parcely pozemkovej knihy č. XXXX a neboli nikdy predmetom kúpy či predaja". Poručiteľ pozemky užíval „ešte v r. 1972", čo potvrdil svedok Q., a zomrel v roku XXXX. X. A. ako evanjelik „by nikdy nepreviedol pozemky katolíkom". V dôsledku podaného odvolania krajský súd vec prejednal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 OSP a rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h/ OSP zrušil a podľa ustanovenia § 221 ods. 2 OSP vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z týchto dôvodov. Žalovaný mal nadobudnúť vlastníctvo k sporným pozemkom (novovytvorená parcela číslo XXX/X a parcela číslo XXX/X; geometrický plán z 21. 09. 2009 - číslo listu 113-113a p.v. spisu) kúpnou zmluvou V/2200/2007 vloženou do katastra nehnuteľností dňa 17. 10. 2007 (číslo listu 38-44 spisu). Predávajúcimi podľa tejto zmluvy boli S. B., Q. Q., X. S. a V. S. vystupujúci ako ich podielový spoluvlastníci a to na základe ich vyhlásenia urobeného pred notárkou JUDr. Vierou Kalinovou formou notárskej zápisnice o „osvedčení vyhlásenia o vydržaní" Nz/625/2002 dňa 16. 08. 2002 (číslo listu 57-58 spisu). Z obsahu notárskej zápisnice ale vyplýva, že vlastníctvo titulom vydržania mali nadobudnúť ich rodičia P. S. a S. S. a to „ku dňu 22. 09. 1969" a neuvádza sa nič o tom ako mali nadobudnúť vlastníctvo deti. Ak by bolo pravdivým tvrdenie o nadobudnutí vlastníctva vydržaním P. S. a S. S. (určite nie k „22. 09. 1969"), ale dajme tomu k 01. 01. 1992 (ako uzavrel okresný súd v preskúmavanom rozsudku), potom v čase smrti P. S. (zomrelom XX. XX. XXXX, číslo listu 71 spisu) tento ešte nenadobudol vlastníctvo vydržaním a výlučnou vlastníčkou by bola S. S., ktorá zomrela dňa 15. 02. 2002 (číslo listu 72-73 p.v. spisu). Pretože v dedičskom konaní po nej sa vlastníctvo k sporným pozemkom neprejednalo a jej deti ničím nedoložili nadobudnutie vlastníctva vydržaním pre seba, nemohli platne previesť na žalovaného svoje tvrdené spoluvlastnícke podiely, lebo spoluvlastníctvo nenadobudli. Z vykonaného dokazovania tiež nemožno urobiť spoľahlivý záver o tom, že P. S. a S. S. „zaobchádzali (so spornými pozemkami) ako so svojou (vecou) a so zreteľom na všetky okolnosti boli dobromyseľní, že im vec patrí" (§ 132a ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom pred 01. 01. 1992). Jednak bolo na nich, aby preukázali takúto držbu (až do smrti S. S. tak neurobili), pretože svoje vlastníctvo pozemkovoknižný vlastník (jeho právni nástupcovia) preukazuje zápisom v pozemkovej knihe a nie jeho stratu (X. A. je pozemkovoknižný vlastník, číslo listu 7-10 spisu), jednak užívanie pozemku (akokoľvek dlhé) a spôsob tohto užívania bez ďalšieho nezakladá dobromyseľnosť v tom, že držiteľ s vecou nakladá ako so svojou. V čase, keď mohli manželia S. podložiť svoje tvrdenie o dobromyseľnosti konkrétnymi okolnosťami, tak neurobili, ich deti v notárskej zápisnici poukázali iba na neperfektné zmluvy od iných osôb ako poručiteľ X. Engler, navyše malo ísť o veľmi malé výmery pozemkov (číslo listu 68-69 spisu), hoci parcela číslo XXX/X má výmeru 1696 m2 a parcela číslo XXX/X má výmeru 226 m2. Taktiež treba vziať zreteľ na skutočnosť, že poručiteľ X. A. mal v roku 1965 (kedy malo dôjsť k „odpredaniu pozemku") 76 rokov a zomrel ako 85 ročný, teda je nepravdepodobné, aby mohol pozemok sám fyzicky obhospodarovať (má ísť o strmý pozemok). Manželia S. pozemok nemali nikdy ohradený. Ani prvostupňový súd nezistil, aká dohoda mala byť uzavretá medzi poručiteľom a S. „približne v polovicu 60-tych rokov" ohľadom pozemku. Vlastnícke právo je chránené Ústavou Slovenskej republiky a vykonávacími zákonmi. Súd musí mať vždy spoľahlivo preukázanú kontinuitu vlastníctva od jeho zápisu v pozemkovej knihe až do rozhodnutia o vlastníckej žalobe. Tam, kde k zmene osoby vlastníka k nehnuteľnosti dochádza mimo zápis vo verejnej knihe (napríklad pri tvrdenom nadobudnutí vlastníctva vydržaním), musí rozhodnutie súdu vychádzať z doložených konkrétnych okolností o tom, prečo je držiteľ pozemku dobromyseľný v tom, že mu vec patrí ako vlastníkovi. V súdenej veci žalovaný, deti manželov S., ani svedkovia neuviedli nič také, aby bolo možné urobiť spoľahlivý záver o strate vlastníctva poručiteľa X. A. k sporným pozemkom. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0. Poučenie: proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.