Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13Co/188/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6308202486 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6308202486.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a sudcov JUDr. Márie Rišiaňovej a JUDr. Danice Kočičkovej v právnej veci navrhovateľa: v 1/ rade P. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XX, O., v 2/ rade H. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. B. X, K., v 3/ rade Q. A. nar. XX. XX. XXXX, bytom L. K. XX, O., v 4/ rade G. A., rod. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. W. X, F., Q., W. republika K., všetci zastúpení splnomocneným advokátom JUDr. Rudolf Guniš, Advokátska kancelária 977 01 Brezno, Kiepka 80, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalobcov: I. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX Q. pod Q. XXX, proti žalovanému: H.. B. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. X., O., zastúpený splnomocnenou advokátskou kanceláriou: Bukovinský & Chlipala, s. r. o., 821 08 Bratislava, Svätoplukova 30, o určenie, čo patrí do dedičstva po poručiteľovi X. A. (X.), nar. XX. XX. XXXX naposledy bytom Q. pod Q., ktorý zomrel dňa XX. XX. XXXX, o odvolaní žalovaného zo dňa 14. 06. 2012 proti rozsudku Okresného súdu Brezno, č. k. 6C/110/2008-257 zo dňa 17. 04. 2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e s tým, že pozemok parcela č. CKN XXX/ X - trvalý trávny porast s výmerou 1696 m2 a pozemok parcela č. CKN XXX/X - trvalý trávny porast, s výmerou 226 m2, kat. územie Q. V. Q., obec Q. V. Q., okres O., sú vytvorené na základe geometrického plánu č. 00634808-315/2009, ktorý vyhotovil: Siman a Jorčík, spol. s r. o., zememeračská kancelária, Židlovo 3, Brezno, autorizačne overil dňa 22. 09. 2009 Ing. Matúš Siman, úradne overila Správa katastra O. pod číslom 565/09 dňa 02. 10. 2009. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcom trovy odvolacieho konania v sume 79,58 eura na účet právneho zástupcu JUDr. Rudolfa Guniša, č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX do 3 dní. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že do dedičstva po poručiteľovi X. A. - X., ktorý zomrel XX. XX. XXXX patria nehnuteľnosti v katastrálnom území Q. V. Q., vedené na LV č. XXXX, „parcely vymedzené geometrickým plánom spoločnosti Siman a Jorčík, s. r. o. zo dňa 21. 09. 2009, č. 00634 808-315/2009 a to parcela č. CKN XXX/X trvalé trávne porasty, o výmere 1696 m2 a parcela č. CKN XXX/X trvalé trávne porasty, o výmere 226 m2". Žalovanému uložil nahradiť žalobcom trovy konania v sume 622,93 eura a to na účet ich splnomocneného právneho zástupcu JUDr. Rudolfa Guniša do 3 dní. V odôvodnení uviedol, že predmetom konania bolo určenie vlastníckeho práva, že do dedičstva po poručiteľovi X. A. patrí pozemok parcela č. CKN XXX/X a parcela č. CKN XXX/X, vytvorené geometrickým plánom. Žalobcovia v návrhu uviedli, že právni predchodcovia žalovaného pred „notárkou tvrdili", že predmetné pozemky boli vydržané P. S. a S. S.. Títo pozemky odkúpili neperfektnými zmluvami. Žalovaný v konaní uviedol, že jeho právni predchodcovia splnili podmienku pre vydržanie vlastníckeho práva. Vydržanie bolo osvedčené notárkou formou notárskej zápisnice. Táto je verejnou listinou, teda skutočnosti v nej uvádzané sú pravdivé, ibaže sa preukáže opak. Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že sporné pozemky užívali „S." od 60. rokov minulého storočia. Pozemky sú svahovitého terénu. Z výpovedí svedkov vyplynulo, že P. S. zariadil aj financovanie splanírovania svojej časti kopcovitého terénu. Nepochybne bolo preukázané, že v 50. rokoch resp. začiatkom 60. rokov sporný pozemok kosil X. A., ktorému tento pozemok pripadol v rámci reálnej deľby v minulosti. V druhej polovici 60. rokov a ani v neskoršom období až do smrti X. A. obhospodarovanie tohto pozemku X. A. nebolo preukázané. Skutočnosť, že rodina S. odkúpila sporné nehnuteľnosti od X. A. „sa nepotvrdila žiadnou listinou". Nebolo možné zistiť ani konkrétny údaj na základe, ktorého by bolo možné presne určiť čas takéhoto nadobudnutia pozemku právnym úkonom medzi rodinou S. a X. A.. Zo žiadneho listinného dôkazu nevyplýva skutočnosť odkúpenia pozemku rodinou S.. V notárskej zápisnici o osvedčení vydržania spornej nehnuteľnosti bola uvedená len kúpa pozemkov od osôb (S. C., B. S. a U. S.) nie však X. A. „či kohokoľek iného z rodiny A.". Súd výpoveď svedkyne pani B. vyhodnotil ako zaujatú (právna predchodkyňa žalovaného). Ale zároveň jej výpoveď posudzoval v súvislosti s ostatnými dôkazmi a okolnosťami, ktoré z dokazovania vyplynuli ako aj zo skutočnosti, že o predmetnej kúpe vie len „z dopočutia". Na základe vykonaného dokazovania okresný súd dospel k záveru, že nenastala oprávnená držba sporných pozemkov. So žiadnych okolností nevyplýval titul pre oprávnenú držbu napr. kúpa pozemku od X. A., potom nemohlo dôjsť ani k vydržaniu a nadobudnutiu vlastníctva pozemkov. Z vykonaného dokazovania nemožno urobiť spoľahlivý záver, že P. S. a S. S. zaobchádzali so spornými pozemkami ako so svojou vecou a že so zreteľom na všetky okolnosti boli dobromyseľní, že im vec patrí v zmysle ustanovenia § 132a ods. 1 OZ v znení účinnom pred 01. 01. 1992. Bolo na ich právnych nástupcoch, aby preukázali takúto držbu, pretože svoje vlastníctvo pozemkovoknižný vlastník, resp. právni nástupcovia preukázali zápisom v pozemkovej knihe. Nebola preukázaná strata takéhoto vlastníctva. Užívanie pozemku a spôsob užívania bez ďalšieho nezakladá dobromyseľnosť v tom, že držiteľ s vecou nakladá ako so svojou. V čase keď mohli manželia S. predložiť svoje tvrdenie o dobromyseľnosti konkrétnymi okolnosťami, neurobili tak, ich deti v notárskej zápisnici poukázali iba na neperfektné zmluvy od iných osôb ako zomrelého X. A.. V časti, v ktorej okresný súd rozhodol o náhrade trov konania okresný súd uviedol, že postupoval podľa ustanovenia § 142 ods. 1 OSP. Úspešným účastníkom - žalobcom priznal náhradu trov konania. V konkrétnostiach uviedol, za ktoré úkony právnej služby a v akej sume priznal náhradu trov prvostupňového konania. Žalovaný vo včas podanom odvolaní uviedol, že súd mal na základe vykonaného dokazovania žalobu zamietnuť z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie na strane žalobcov; dobromyseľnosti držby na strane právnych predchodcov žalovaného a ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere. Žalobcovia sa pôvodne domáhali, aby súd určil, že do dedičstva po poručiteľovi patrí spoluvlastnícky podiel nehnuteľnosti. Neskôr žalobcovia návrh zmenili tak, že pozemky patria do dedičstva po poručiteľovi v celosti. Pôvodne bola sporná nehnuteľnosť zapísaná v pozemkovoknižnej zápisnici. Poručiteľ X. A. bol vedený ako podielový spoluvlastník v jednej tretine. Žalobcovia nepredložili dôkaz o tom, že spoluvlastníci pozemkovoknižnej parcely č. XXXX si reálne rozdelili pozemok a právnemu predchodcovi žalobcov „prináleží práve sporná nehnuteľnosť". Súd nemal k dispozícii relevantný písomný dôkaz, ktorý by preukazoval, že došlo k reálnemu rozdeleniu pôvodnej pozemkovoknižnej parcely a že vlastníkom spornej nehnuteľnosti sa stal výlučne právny predchodca žalobcov. V súvislosti s dobromyseľnou držbou na strane právnych predchodcov žalovaného, tento v podanom odvolaní uviedol, že v konaní predložil viacero dôkazov, a to najmä svedecké výpovede, že právni predchodcovia žalovaného mali sporný pozemok v oprávnenej držbe viac ako 10 rokov a tým boli naplnené zákonné podmienky vydržania tak, ako je to konštatované v notárskej zápisnici JUDr. Viery Kalinovej. Súd nezohľadnil, a to najmä v kontexte s ustanovením § 130 ods. 1 druhá veta OZ, že pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. Žalovaný v čase, keď nadobudol spornú nehnuteľnosť, bol nepochybne dobromyseľný, do spornej nehnuteľnosti investoval a súd mal chrániť právo nadobudnuté v dobrej viere. Žiadal žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania. Žalobcovia vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedli, že okresný súd vec „dôkladne prejednal", vyhodnotil jednotlivé dôkazy predložené účastníkmi sporu a vo veci rozhodol. Žalovaný neuvádza žiadne relevantné dôkazy, ktoré by mali vplyv na zmenu rozsudku okresného súdu. Žiadali rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania. Trovy odvolacieho konania vyčíslili. V dôsledku podaného odvolania krajský súd vec v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 OSP prejednal a rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil z týchto dôvodov. Okresný súd o žalobe rozhodol na základe vykonaného dokazovania (§ 153 ods. 1 OSP), v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, tento správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Na zvýraznenie správnosti len dodáva. Predmetom konania je spor o vlastníctvo k pozemkom konkretizovaným a individualizovaným ako novovytvorené parcely č. CKN XXX/X trvalý trávny porast s výmerou 1696 m2 a parcela č. CKN XXX/ X trvalý trávny porast s výmerou 226 m2 v kat. úz. Q. pod Q.. Žalovaný mal nadobudnúť vlastníctvo k sporným pozemkom (novovytvorená parcela číslo XXX/X a parcela číslo XXX/X; geometrický plán z 21. 09. 2009 - číslo listu 113-113a p.v. spisu) kúpnou zmluvou V/2200/2007 vloženou do katastra nehnuteľností dňa 17. 10. 2007 (číslo listu 38-44 spisu). Predávajúcimi podľa tejto zmluvy boli S. B., Q. Q., X. S. a V. S. vystupujúci ako ich podieloví spoluvlastníci a to na základe ich vyhlásenia urobeného pred notárkou JUDr. Vierou Kalinovou formou notárskej zápisnice o „osvedčení vyhlásenia o vydržaní" Nz/625/2002 dňa 16. 08. 2002 (číslo listu 57-58 spisu). Z obsahu notárskej zápisnice ale vyplýva, že vlastníctvo titulom vydržania mali nadobudnúť ich rodičia P. S. a S. S. a to „ku dňu 22. 09. 1969" a neuvádza sa nič o tom ako mali nadobudnúť vlastníctvo deti. Z vykonaného dokazovania tiež nemožno urobiť spoľahlivý záver o tom, že P. S. a S. S. „zaobchádzali (so spornými pozemkami) ako so svojou (vecou) a so zreteľom na všetky okolnosti boli dobromyseľní, že im vec patrí" (§ 132a ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom pred 01. 01. 1992). Jednak bolo na nich, aby preukázali takúto držbu (až do smrti S. S. tak neurobili), pretože svoje vlastníctvo pozemkovoknižný vlastník (jeho právni nástupcovia) preukazuje zápisom v pozemkovej knihe a nie jeho stratu (X. A. je pozemkovoknižný vlastník, číslo listu 7-10 spisu), jednak užívanie pozemku (akokoľvek dlhé) a spôsob tohto užívania bez ďalšieho nezakladá dobromyseľnosť v tom, že držiteľ s vecou nakladá ako so svojou. Vzhľadom na uvedené je potom námietka žalovaného v podanom odvolaní, že žalobcovia prípadne nepreukázali reálnu deľbu právne bezvýznamná. Vlastníctvo pozemkovoknižného vlastníka X. A. (X.) bolo preukázané zápisom v pozemkovej knihe. Vydržaním nadobudne vlastníctvo „oprávnený držiteľ" (§ 134 ods. 1 OZ), teda ten, „kto s vecou nakladá ako s vlastnou" (§ 129 ods. 1 OZ) a „ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec patrí" (§ 130 ods. 1 OZ). Pri oprávnenej držbe nestačí preukázať len fyzické ovládanie veci alebo vykonávanie práva. Držiteľ musí tiež preukázať dobromyseľnosť, teda okolnosti, z ktorých možno usudzovať na existenciu dobromyseľnosti. Držba (nadobudnutie vlastníctva vydržaním) predpokladá držobnú vôľu (animus possidendis) a faktické ovládanie veci (corpus possessionis). Obe tieto podmienky musia byť splnené súčasne. Držobná vôľa je vôľa držať vec pre seba a svojím menom, teda nakladať s ňou ako s vlastnou, prípadne vykonávať právo pre seba. Vždy musia byť dané také právne skutočnosti, ktoré majú za následok vznik vykonávaného práva (=držby). Nestačí negatívne presvedčenie držiteľa, že nekoná protiprávne (že medzi ním a vlastníkom „nevznikol žiaden spor"), potrebné je pozitívne presvedčenie, že mu vec (alebo právo) patrí. Dobromyseľnosť musí byť podložená konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno nepochybne usúdiť, že presvedčenie držiteľa je opodstatnené. Takými okolnosťami sú spravidla tie, ktoré sa týkajú právneho dôvodu nadobudnutia práva a svedčiace o poctivosti nadobudnutia, teda tzv. „titul" uchopenia sa držby - objektívne oprávnený dôvod nadobudnutia držby. Povinnosť tvrdiť a preukazovať tieto okolnosti má ten, kto tvrdí, že nadobudol vlastnícke právo vydržaním. Predpokladom vydržania aj pred 01. 01. 1992 bola skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom ku všetkým okolnostiam dobromyseľný, že mu vec patrí. Nemožno vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa sa musí vzťahovať k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vecné právo vzniknúť, teda k právnemu dôvodu. Ak sa niekto uchopí držby nehnuteľnosti na základe subjektívnej predstavy, že túto „kúpil a to od toho, kto ani nie je „bezprostredným právnym nástupcom posledného vlastníka zapísaného v pozemkovej knihe" (v konaní nebola ničím preukázaná prípadná kontinuita právneho nástupníctva medzi posledným doloženým listinným vlastníkom a osobou, ktorá tvrdila, že nadobudla vlastníctvo vydržaním), táto okolnosť nemohla viesť k nadobudnutiu vlastníctva vydržaním. Vykonané dokazovanie preukazuje detenciu právnych predchodcov žalovaného, nie animus possidere. Ak potom S. B., Q. Q., X. S. a V. S. nenadobudli vydržaním vlastníctvo, nenadobudol ho ani žalovaný, aj keď pri uzatváraní kúpnej zmluvy mohol byť dobromyseľný, t. z. vychádzal zo zápisu v katastri nehnuteľností. Ak zápis v katastri nehnuteľností nezodpovedá skutočnosti, potom má vlastnícke právo skutočného vlastníka absolútnu ochranu. V zásade platí, že existenciu vlastníctva k veci musí preukazovať ten, komu nesvedčí listinne preukázané vlastníctvo. Za listinne preukázané vlastníctvo nemožno považovať osvedčenie vlastníctva formou notárskej zápisnice, ak táto obsahuje len vyhlásenia osoby (osôb), ktorá tvrdí (ktoré tvrdia), že je/sú vlastníkom/vlastníkmi veci, pričom sa notárovi nedoložilo, prečo sa k vyhláseniu nepripájajú vyjadrenia dotknutého pozemkovoknižného vlastníka resp. ich právnych nástupcov. Notárska zápisnica N 660/2002 a Nz 625/2002 zo dňa 16. 08. 2002 (č. listu 57 - 58 spisu) obsahuje len vyhlásenie S. B., Q. Q., X. S. a V. S., že „predmetné nehnuteľnosti pôvodne nadobudli ich rodičia a to neb. P. S. s manželkou S. rod. S. v rokoch 1958-60. Predmetné pozemky zakúpili neperfektnými zmluvami dňa 22. 09. 1958 od B. S., U. S. a S. C., za účelom výstavby vlastného rodinného domu". Rozhodujúcou právnou skutočnosťou pri tvrdení nadobudnutia vlastníctva vydržaním je právna kontinuita medzi nesporným pozemkovoknižným vlastníkom a vydržateľom a na základe čoho mal držiteľ za to, že vec nielen drží (že nie je iba detentorom), ale že ju drží ako svoje vlastníctvo. Dôkazná povinnosť je na držiteľovi. Tam, kde k zmene osoby vlastníka k nehnuteľnosti dochádza mimo zápis vo verejnej knihe (napr. pri tvrdenom nadobudnutí vlastníctva vydržaním), musí súd vychádzať z doložených konkrétnych okolností o tom, prečo je držiteľ pozemku dobromyseľný v tom, že mu vec patrí ako vlastníkovi. V súdenej veci ale žalovaní, deti manželov S., ani svedkovia neuviedli nič, z čoho by bolo možné nepochybne vyvodiť záver o strate vlastníctva poručiteľa X. A. k sporným pozemkom. V tomto smere správne okresný súd uviedol, že zo žiadnych okolností nevyplýval titul pre oprávnenú držbu, napr. kúpa pozemku od X. A.. Odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil s tým, že doplnil autorizačné a úradné overenie geometrického plánu. Bude ale úlohou okresného súdu, aby pred doručením rozsudku odvolacieho súdu účastníkom si od žalobcov vyžiadal potrebný počet potvrdených kópií geometrického plánu (§ 69 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z.) tak, aby mohol ku každému rovnopisu rozsudku pevne pripojiť uvedený geometrický plán. Potom oba rozsudky zašle príslušnej správe katastra (§21 zákona č. 162/1995 Z. z.). Žalobcovia boli v konaní plne úspešní, potom im patrí náhrada trov prvostupňového konania (§142 ods. 1 O.s.p). Aj v tejto časti sa odvolací súd plne stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia okresného súdu. Okresný súd v konkrétnostiach uviedol, za ktoré úkony právnej služby a v akej sume priznal náhradu trov prvostupňového konania. V tomto smere žalovaný neuviedol nič, čím by spochybnil rozsudok okresného súdu v časti, v ktorej okresný súd rozhodol o náhrade trov konania. Odvolací súd priznal v odvolacom konaní úspešným žalobcom náhradu trov odvolacieho konania. Žalobcovia mali v odvolacom konaní plný úspech (§ 142 ods. 1 OSP), podali návrh na náhradu trov odvolacieho konania, tieto vyčíslili (§ 151 ods. 1 OSP). Trovami odvolacieho konania žalobcov je tarifná odmena právneho zástupcu za jeden úkon právnej služby, a to písomné podanie na súd - podanie vyjadrenia k odvolaniu (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov) v sume 58,69 eura (§ 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov), plus paušálna náhrada hotových výdavkov v sume 7,63 eura (§16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov), plus 20% DPH v sume 13,26 eura (§ 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.). Spolu potom trovy odvolacieho konania v sume 79,58 eura (58,69 + 7,63 +13,26 = 79,58). Uvedenú sumu je povinný nahradiť žalovaný právnemu zástupcovi žalobcov do 3 dní od doručenia rozsudku. O veci senát krajského súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0. Poučenie: proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.