Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41CoE/105/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6308204764 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hullová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6308204764.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v exekučnej veci oprávneného ZH Kredit, s.r.o., so sídlom Karadžičova 10, 821 08 Bratislava, IČO: 36 049 581, zast. Mgr. Felixom Neupauerom, advokátom, Advokátska kancelária FELIX NEUPAUER & PARTNERS, so sídlom Karadžičova 10, 821 08 Bratislava, proti povinnému H. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. XX/X, XXX XX H., o uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 403,21 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnou exekútorkou JUDr. Alenou Szalayovou, Exekútorský úrad so sídlom Jilemnického 1, 934 01 Levice, pod sp. zn. Ex 1109/2008, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Brezno č.k. 4Er/221/2008-47 zo dňa 4. januára 2012, takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Brezno č.k. 4Er/221/2008-47 zo dňa 4. januára 2012 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Brezno uznesením č.k. 4Er/221/2008-47 zo dňa 4. januára 2012 exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že exekučným titulom je platobný výmer č. 762/2005 zo dňa 25. mája 2005, vydaný a podpísaný JUDr. Tomášom Kozovským, správcom konkurznej podstaty úpadcu Perspektíva Družstevná zdravotná poisťovňa v konkurze. Okresný súd posudzoval, či platobné výmery, vydané správcom konkurznej poisťovne, ktorých právnym dôvodom je predpis poistného a poplatku z omeškania podľa zákona č. 273/1994 Z.z. sú exekučnými titulmi podľa ust. § 41 Exekučného poriadku. Konštatoval, že správca konkurznej podstaty podľa ust. § 14 ods. 1 písm. a) zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (ďalej len „ZKV“) je oprávnený nakladať s majetkom, ktorý patril dlžníkovi v deň vyhlásenia konkurzu, s majetkom, ktorý dlžník nadobudol počas konkurzu, ako aj s majetkom, ktorým dlžník zabezpečil svoj záväzok. Pod správou majetku úpadcu nemožno rozumieť výkon práv prislúchajúcich orgánu verejnej moci (zdravotnej poisťovne), vrátane oprávnenia vydávať individuálne akty orgánov verejnej moci, pričom ani z ustanovení ZKV nevyplýva oprávnenie správcu vydávať individuálne akty orgánu verejnej správy. Ak by mal správca konkurznej podstaty takéto oprávnenie, muselo by byť výslovne dané právnou úpravou. Keďže takúto právnu úpravu právny poriadok neobsahuje, správca konkurznej podstaty nie je oprávnený vydávať individuálne právne akty, ktoré sú exekučným titulom podľa ust. § 41 Exekučného poriadku. Správca konkurznej podstaty má len právo vykonať procesné úkony v záujme uspokojenia pohľadávok úpadcu. Keďže správca konkurznej podstaty nebol oprávnený vydávať platobné výmery o predpise poistného a poplatkov z omeškania, okresný súd dospel k záveru, že tieto výmery boli vydané v rozpore so zákonom a ide o právne akty neplatné, nulitné. Vzhľadom na skutočnosť, že platobné výmery, na základe ktorých sa vedie exekúcia, nie sú vykonateľnými, okresný súd exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. a) a g) Exekučného poriadku v spojení s ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku zastavil. Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Na odôvodnenie uviedol, že okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasil s argumentáciou okresného súdu, že správca konkurznej podstaty nebol oprávnený vydať individuálny právny akt, ktorý je exekučným titulom. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 13CoE/384/2011-105 zo dňa 14. 12. 2011, uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k. 10CoE/176/2009-80 zo dňa 30. 06. 2010, uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 9CoE/131/2010 zo dňa 16. 12. 2010, uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 20CoE/133/2009-48 zo dňa 21. 01. 2010 a uznesenie Krajského súdu v Nitre č.k. 9CoE/72/2008-33 zo dňa 30. 04. 2009. Uviedol, že v čase vydania platobného výmeru bolo na majetok Perspektívy Družstevnej zdravotnej poisťovne (ďalej len „DZP“) vedené konkurzné konanie. Podľa ust. § 14 ods. 1 písm. a) ZKV prešlo na správcu konkurznej podstaty oprávnenie nakladať s majetkom konkurznej podstaty, ako aj výkon práv a povinností, ktoré súviseli s nakladaním s majetkom konkurznej podstaty. V dôsledku uvedených skutočností podľa ust. § 66e ods. 2 ZKV na činnosť a právny stav DZP prioritne aplikoval zákon o konkurze a vyrovnaní. Vychádzajúc z uvedených skutočností vyslovil názor, že správca konkurznej podstaty bol oprávnený vydať platobný výmer a tento je exekučným titulom v zmysle ust. § 41 Exekučného poriadku. Poukázal na judikatúru prvorepublikového Najvyššieho správneho súdu zo dňa 10. 12. 1928, Boh. F. 13268/26, podľa ktorej nezákonnosť nemá vplyv na právoplatnosť správneho rozhodnutia, pokiaľ neboli uplatnené opravné prostriedky, resp. že nezákonnosť rozhodnutia nebráni tomu, aby rozhodnutie, ktoré zostalo nenapadnuté včasným opravným prostriedkom, nadobudlo právoplatnosť. Na záver dal do pozornosti uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. I. ÚS 415/08-19 zo dňa 10. 12. 2008, v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky k námietke sťažovateľa uvedenej v jeho sťažnosti o neexistencii zákonného oprávnenia správcu konkurznej podstaty vydať platobné výmery tvoriace exekučné tituly v exekučnom konaní, uviedol, že absenciu takéhoto oprávnenia prináležalo skúmať jedine príslušnému odvolaciemu orgánu na základe opravného prostriedku smerujúceho voči tomuto rozhodnutiu, a nie okresnému súdu v exekučnom konaní. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Zákonný sudca k odvolaniu uviedol, že mu nemieni vyhovieť a podľa ust. § 374 ods. 4 O.s.p. vec predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu oprávneného nie je možné vyhovieť. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia okresného súdu, preto sa vo svojom rozhodnutí obmedzil len na konštatovanie správnosti jeho dôvodov (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Zo spisu odvolací súd zistil, že oprávnený podal dňa 23. 07. 2008 návrh na vykonanie exekúcie na základe Platobného výmeru č. 762/2005 zo dňa 25. 05. 2005. Uvedeným platobným výmerom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť dlžné poistné na zdravotné poistenie podľa zákona č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“). Platobný výmer bol vydaný správcom konkurznej podstaty. Okresný súd dňa 31. 07. 2008 vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Následne okresný súd napadnutým uznesením exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju podľa ust. § 57 ods. 1 písm. a) a g) Exekučného poriadku v spojení s ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, pretože platobný výmer vydal správca konkurznej podstaty, ktorý nebol oprávnený na vydanie takéhoto rozhodnutia. Podľa ust. § 41 ods. 2 písm. f) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu nezaplatenú na mieste. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. III. ÚS 290/2010-21 zo dňa 25. 08. 2010, v ktorom tento súd konštatoval, že všeobecné súdy v rámci exekučného konania sú oprávnené aj mimo rámec správneho súdnictva skúmať správne rozhodnutie označené v exekučnom konaní ako exekučný titul, a to práve len z hľadiska, či nejde o správne rozhodnutie ničotné (nulitný správny akt, resp. paakt), ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky. Takýto predmet skúmania podľa názoru ústavného súdu nebol žiadnym spôsobom limitovaný uplynutím lehôt na preskúmanie správneho rozhodnutia v rámci správneho súdnictva. Z tohto dôvodu nemožno súhlasiť s tvrdením oprávneného, že skúmať oprávnenie správcu konkurznej podstaty vydať platobné výmery ako exekučné tituly je možné len na základe opravného prostriedku proti týmto rozhodnutiam a neprislúcha okresnému súdu ako súdu exekučnému. Exekučný súd má kedykoľvek v priebehu exekučného konania zákonnú povinnosť skúmať, či rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom je vykonateľné tak po stránke formálnej, ako aj stránke materiálnej. Súčasťou skúmania týchto predpokladov je, že exekučný titul bol vydaný orgánom na vydanie takéhoto rozhodnutia príslušným. Ak rozhodnutie vydal nepríslušný orgán, ide o právny akt nulitný, ktorého následkom je, že takéto rozhodnutie nie je možné vykonať. Podľa zákona o zdravotnom poistení platobné výmery vydávali príslušné zdravotné poisťovne. V čase vydania platobného výmeru bol na majetok DZP vyhlásený konkurz, a to potom, ako jej bolo rozhodnutím Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky zo dňa 1. 7. 1999 zrušené povolenie na zriadenie rezortnej poisťovne a zo zákona vstúpila do likvidácie v zmysle ust. § 34 ods. 4 zákona o zdravotnom poistení. Z ustanovení ZKV vyplýva, že správca konkurznej podstaty má pri správe majetku úpadcu oprávnenie nakladať s majetkom konkurznej podstaty a prechádza na neho výkon práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom konkurznej podstaty (ust. § 14 ods. 1 písm. a) ZKV). V rámci výkonu majetkových práv k majetku úpadcu však správca konkurznej podstaty nemá oprávnenie vydávať rozhodnutia. Problematiku výkonu práv a povinností správcu konkurznej podstaty riešilo aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 3 M Cdo 20/2008 zo dňa 22. 04. 2009, podľa ktorého správca konkurznej podstaty má iba povinnosť vykonať všetky procesné úkony (podať žalobu, podnet orgánu, ktorý je oprávnený vo veci rozhodnúť) v záujme uspokojenia pohľadávok úpadcu. Postavenie orgánu verejnej správy by mohlo byť správcovi konkurznej podstaty dané len právnou úpravou, ktorá by expressis verbis takéto oprávnenie správcovi konkurznej podstaty priznávala. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd správne rozhodol, keď podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v spojení s ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju po tom, ako zistil, že platobný výmer vydaný správcom konkurznej podstaty je rozhodnutím vydaným orgánom, ktorý na to nie je oprávnený, t.j. subjektom bez zákonného oprávnenia (tzv. nulitný právny akt). Odvolací súd na doplnenie uvádza, že zákon o zdravotnom poistení (zákon č. 273/1994 Z.z.), podľa ktorého správca konkurznej podstaty vydal exekučný titul - platobný výmer zo dňa 25. 05. 2005 bol zrušený zákonom č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 581/2004 Z.z.“) Podľa ust. § 84 zákona č. 581/2004 Z.z. začaté správne konania doterajšej zdravotnej poisťovne právoplatne neskončené do dňa vydania právoplatného povolenia na základe tohto zákona dokončí úrad (Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou). Ak doterajšia zdravotná poisťovňa na základe schváleného transformačného projektu nezaloží akciovú spoločnosť do 31. marca 2005, začaté správne konania právoplatne neskončené do 30. septembra 2005 prechádzajú na úrad 1. októbrom 2005. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že podľa ust. § 34 ods. 3 zákona o zdravotnom poistení pohľadávky zrušenej zdravotnej poisťovne prešli na poisťovňu, ktorá prevzala jej poistencov. Z uvedených skutočností je zrejmé, že správca konkurznej podstaty nebol subjektom oprávneným na vydávanie rozhodnutí o určení výšky poistného a súvisiacich nárokoch. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil ako vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.