Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15Co/94/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6308205685 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jaroslav Gallo ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6308205685.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jaroslava Galla a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Oľgy Maľovej v právnej veci navrhovateľa J.. L. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom Bratislava, P. XX, proti odporkyni H. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom P., X. 1, zastúpenej JUDr. Petrom Šramkom, advokátom, so sídlom Brezno, Moyzesova 12, o zaplatenie X.XXX,XX eur s príslušenstvom, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 5C/113/2009 - 77 zo dňa 02. marca 2012, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku o povinnosti odporkyne zaplatiť navrhovateľovi X.XXX,XX eur s príslušenstvom a náhrady trov konania, p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal odporkyňu k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi X.XXX,XX eur spolu so 6% úrokom z omeškania ročne, počítaným od XX. XX. XXXX do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku vo výške XXX,XX eur v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. V prevyšujúcej časti ohľadom úroku z omeškania návrh navrhovateľa zamietol. Rozhodnutie odôvodnil poukazom na ust. § 657 a § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom mal za preukázané, že na základe zmluvy o pôžičke zo dňa XX. XX. XXXX navrhovateľ poskytol manželom Vučetičovcom finančné prostriedky vo výške X.XXX,XX eur. Písomnú zmluvu o pôžičke uzatvoril len s odporkyňou, keďže jej manžel bol cudzí štátny príslušník. Odporkyňa sa zaviazala zo zmluvy plniť najneskôr do XX. XX. XXXX, pričom záväzok bol zabezpečený aj vlastnou zmenkou veriteľa na rad s doložkou bez protestu splatnou XX. XX. XXXX. Poskytnutie pôžičky považoval za preukázané písomne vyhotovenou zmluvou o pôžičke zo dňa XX. XX. XXXX podpísanou navrhovateľom ako veriteľom a odporkyňou ako dlžníkom, ako aj vystavenou zmenkou na rad zo dňa XX. XX. XXXX. Poukázal aj na skutočnosť, že odporkyňa podpísala dňa XX. XX. XXXX zmluvu o pôžičke v súčasnosti s nebohým R. H., ktorý jej mal požičať X.XXX,- eur a ktoré sa zaviazala vrátiť do jedného mesiaca. Písomné vyhotovenie tejto zmluvy o pôžičke taktiež vyhotovoval navrhovateľ. V súvislosti s touto pôžičkou prebral tri alebo štyri splátky po XXX,XX eur od T. L.. Okresný súd vysvetlil skutočnosti, ktoré sa mohli javiť ako rozporné v danej veci, pričom prihliadol na priame dôkazy o poskytnutí pôžičky navrhovateľom odporkyni tým, že zo strany odporkyne nebolo dostatočne preukázané vrátenie pôžičky navrhovateľovi. Vysporiadal sa aj s námietkou odporkyne ohľadom nedostatku pasívnej legitimácie, kde v zmysle § 145 Občianskeho zákonníka, kedy zmluvu o pôžičke podpisovala odporkyňa, však pri uzatváraní bol prítomný a finančné prostriedky prebral ako spoločne požičané jej manžel T. L.. Úrok z omeškania priznal v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v spojení s Nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z.. Proti rozsudku okresného súdu, vo výroku, ktorým bola zaviazaná odporkyňa, podala odporkyňa odvolanie s tým, že žiadala, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a žalobu zamietol alebo vec vrátil na rozhodnutie opätovne prvostupňovému súdu. Mala za to, že v konaní bolo preukázané vrátenie finančných prostriedkov, a to výpoveďou svedka (bývalého manžela odporkyne), ako aj ďalšími skutočnosťami. Poukázala na to, že navrhovateľ potvrdil, že bežne požičiaval peniaze za účelom zisku, potom jeho tvrdenie, že manželom L. požičal peniaze bezúročne sa javí ako pochybné a nepravdepodobné a v tejto súvislosti je potrebné vyhodnotiť aj jeho obranu čo sa týka „nevrátenia“ pôžičky. Navrhovateľ v konaní viackrát uviedol, že peniaze požičiaval p. L., ktorý v skutočnosti peniaze aj prebral, pričom zmluvu o pôžičke podpísala odporkyňa a finančné prostriedky preberal ako spoločne požičané jej manžel T. L.. Z uvedeného potom vyplýva, že na vrátenie pôžičky boli povinní obidvaja bývalí manželia spoločne a nerozdielne, nakoľko na strane dlžníkov vystupovali obidvaja spoločne a nerozdielne. Ak je teda pasívne legitimovaná odporkyňa, potom rovnako je pasívne legitimovaný jej bývalý manžel s ktorým spoločne zodpovedala za vrátenie pôžičky. Odvolateľka je názoru, že pokiaľ sú zodpovední spoločne a nerozdielne dvaja dlžníci, nemôže byť žalobe vyhovené, ak je žalovaný len jeden z nich. Navrhovateľ sa k odvolaniu odporkyne nevyjadril. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, prejednal vec v medziach daných ust. § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu v napadnutej časti potvrdil ako vecne správny v zmysle § 219 ods. 1, 2 O. s. p.. Odvolací súd sa stotožňuje v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pričom sa obmedzuje len na konštatovanie správnosti dôvodov. Odporkyňa v odvolaní má za to, že v konaní bolo preukázané vrátenie finančných prostriedkov a to výpoveďou svedka, jej bývalého manžela T. L.. Uvedený dôkaz je jediným dôkazom, ktorým odporkyňa poukazovala na vrátenie finančných prostriedkov navrhovateľovi. Aj tento dôkaz musel byť podrobený hodnoteniu dôkazov zo strany súdu, pričom v zmysle § 132 Občianskeho súdneho poriadku, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. Voľné hodnotenie dôkazov je myšlienkový postup, ktorého výsledkom je záver o hodnovernosti alebo pravdivosti dôkazu. Pokiaľ sa okresný súd vrámci voľného hodnotenia dôkazov priklonil k dôkazom, ktoré preukazovali nevrátenie pôžičky tak, ako ich prezentoval navrhovateľ, jeho myšlienkový postup nie je možné spochybňovať, keďže odporkyňa okrem poukazu na výpoveď jej bývalého manžela, ktorá vzbudzuje pochybnosť o nezainteresovanosti do veci, bola v dôkaznej núdzi a iný dôkaz súdu neposkytla. Práve dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje toho účastníka, na ktorom spočívalo dôkazné bremeno, a ktorý sa dostal do dôkaznej núdze (neponúkol alebo nevedel ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti). Aj východisko odporkyne v odvolaní z domnienky, že z tvrdenia navrhovateľa, že manželom L. požičal peniaze bezúročne, sa javí ako pochybné a nepravdepodobné a z tejto súvislosti je potrebné vyhodnotiť aj jeho obranu, čo sa týka nevrátenia pôžičky. Nie je možné urobiť záver, ktorý by preukazoval vrátenie pôžičky odporkyňou. Tento skutkový záver ku ktorému sa v odvolaní dopracovala odporkyňa, nemá oporu v dokazovaní, nevychádza z výsledkov dokazovania a preto nemôže preukazovať domnelú skutočnosť. Ohľadne pasívnej legitimácie odvolací súd opätovne poukazuje na to, že odporkyňa je v spore pasívne legitimovaná a okresný súd správne vyhodnotil jej vecnú legitimáciu s prihliadnutím na § 145 Občianskeho zákonníka, pričom v tomto rozsahu odkazuje na jeho odôvodnenie. Nad rámec toho uvádza, že manželia, ktorí za trvania manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva uzavreli zmluvu o pôžičke ako dlžníci, zodpovedajú veriteľovi (rovnako ako iní dlžníci) spoločne a nerozdielne iba v prípade, keď to bolo dohodnuté alebo ustanovené právnym predpisom. Ak za trvania manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva zmluvu o pôžičke uzavrel len jeden z manželov, nepotrebuje na to súhlas druhého manžela, aj keď nejde o bežnú vec (Z IV; R 57/1970). Z uvedeného je zrejmé, že zmluvu o pôžičke mohol uzavrieť aj len jeden z manželov, pričom na to nepotreboval ani súhlas druhého manžela, aj keď by nešlo o bežnú vec. Vzhľadom na to, že T. L. však mal vedomosť o tom, že odporkyňa uzatvára s navrhovateľom zmluvu o pôžičke a uzavretie tejto zmluvy nebolo spochybnené, pasívne legitimovanou v spore je odporkyňa, a to zvlášť, keď v čase podania návrhu T. L. a odporkyňa už ani neboli manželmi. Vzhľadom na uvedené závery, s poukazom aj na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil. Navrhovateľ si trovy odvolacieho konania neuplatnil, preto v zmysle § 224 ods. 1 v nadväznosti na § 142 ods. 1 O. s. p. odvolací súd navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Senát odvolacieho súdu vo veci rozhodol pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.