Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 2CoE/177/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6308205902 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6308205902.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: ZH Kredit, s.r.o., Karadžičova 10, 821 08 Bratislava, IČO: 36 049 581, zast. JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, AK FELIX NEUPAUER & PARTNERS, so sídlom Karadžičova 10, 821 08 Bratislava proti povinnej: Y. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XXX/XX, P. G., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 699,23 Eur s príslušenstvom vedenej súdnym exekútorom JUDr. Václavom Kunom, Exekútorský úrad so sídlom Piaristická 2, 949 01 Nitra pod sp. zn. EX 1127/2008-6, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Brezno č. k. 4Er/683/2008-69 zo dňa 4. januára 2012, takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Brezno č. k. 4Er/683/2008-69 zo dňa 4. januára 2012 p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Brezno (ďalej len „exekučný súd“) napadnutým uznesením č.k. 4Er/683/2008-69 zo dňa 4. januára 2012 exekúciu vedenú voči povinnej vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju s poukazom na ust. § 57 ods. 1 písm. g/ a § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že exekučným titulom v predmetnej exekučnej veci je Platobný výmer vydaný JUDr. Tomášom Kozovským, správcom konkurznej podstaty úpadcu Perspektíva Družstevná zdravotná poisťovňa v konkurze (ďalej len „Perspektíva DZP“) pod číslom 846/2005 zo dňa 25. mája 2005, ktorého právnym dôvodom je predpis poistného v zmysle § 19 ods. 2 zákona č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní (ďalej len „zákon č. 273/1994 Z. z.“). Exekučný súd uviedol, že poverením č. 5603 022963* zo dňa 3. októbra 2008 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Václava Kunu, Exekútorský úrad Nitra, Piaristická 2, pod sp. zn. EX 1127/2008. Uznesením č.k. 4Er/638/2008-35 zo dňa 29.12.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 8. októbra 2009, rozhodol exekučný súd aj bez návrhu o povolení odkladu exekúcie až do právoplatného skončenia konaní vo veci samej vedených na Krajskom súde Bratislava pod č.k. 6Cbi 111/2005 a 9Cbi 15/2006. Exekučný súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20. apríla 2001 č. k. 7K 70/2001-30 bol podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKV“) na majetok poisťovne vyhlásený konkurz a JUDr. Tomáš Kozovský bol ustanovený do funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu. Uviedol, že hoci bol právoplatne povolený odklad exekúcie, znova posúdil predmetnú exekúciu a mal za to, že rozhodnutie - exekučný titul sa doposiaľ nestal vykonateľným, práve naopak jedná sa o nulitný právny akt. Exekučný súd mal za to, že rozhodnutie, na základe ktorého sa vedie predmetná exekúcia, je nevykonateľné. Platobný výmer, teda exekučný titul, vydal správca konkurznej podstaty. Exekučný súd posudzoval, či platobné výmery, vydávané správcom konkurznej podstaty zdravotnej poisťovne, ktorých právnym dôvodom je predpis poistného a poplatku z omeškania v zmysle zákona č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní, sú exekučnými titulmi v zmysle § 41 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení ( ďalej len „Exekučný poriadok“). Poukázal na § 41 ods. 2 Exekučného poriadku,. Uviedol, že správca konkurznej podstaty Perspektívy DZP vykonával svoju činnosť podľa vtedy platného zákona o konkurze a vyrovnaní č. 328/1991 Zb ( ďalej len „ ZVK“). Poukázal na § 14 ods. 1 písm. a) ZVK a uviedol, že pod správou majetku nemožno rozumieť výkon práv prislúchajúcich orgánu verejnej moci ( zdravotnej poisťovni), vrátane oprávnenia vydávať individuálne akty aplikácie práva - individuálne akty orgánov verejnej moci. Z ustanovení ZVK nevyplýva oprávnenie správcu konkurznej podstaty vydávať individuálne akty orgánu verejnej správy. Správca konkurznej podstaty mal iba právo vykonať procesné úkony v záujme uspokojenia pohľadávok úpadcu. Nakoľko správca konkurznej podstaty nebol oprávnený vydávať platobné výmery o predpise poistného a poplatkov z omeškania, tieto výmery boli vydávané v rozpore so zákonom. Teda ide o právne akty neplatné, nulitné, pričom podľa názoru exekučného súdu nie je naplnená podmienka vykonateľnosti exekučných titulov, keďže v predmetnej exekučnej veci absentuje exekučný titul pre vykonávanie exekúcie. Na základe skutočnosti, že platobné výmery, na základe ktorých je vedená exekúcia nie sú vykonateľnými, súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Proti uzneseniu exekučného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že exekučný súd nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenia právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K argumentácii súdu prvého stupňa, že správca konkurznej podstaty nebol oprávnený vydávať individuálne akty orgánu verejnej moci (správy), pretože toto oprávnenie mu nevyplýva ani z ustanovení z. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, ani z iného právneho predpisu, odvolateľ uviedol, že s takouto argumentáciou nesúhlasí a poukázal na rozhodnutia krajských súdov, ktoré v obdobných veciach považovali platobné výmery vydané správcom konkurznej podstaty za relevantné exekučné tituly (napr. Uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10CoE/176/2009 z 30. júna 2010, Uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9CoE/131/2010 zo dňa 16. decembra 2010, Uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 20Coe/133/2009 z 21. januára 2010 a Uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 9CoE/72/2008 zo dňa 30. apríla 2009). Odvolateľ poukázal na skutočnosť, že v čase vydania predmetného platobného výmeru, na základe ktorého bola vedená exekúcia, bolo na majetok Perspektívy DZP vedené konkurzné konanie. Podľa § 14 ods. 1 písm. a/ ZKV prešlo na správcu konkurznej podstaty oprávnenie nakladať s majetkom podstaty, ako aj výkon práv a povinností súvisiacich s nakladaním s majetkom podstaty. V dôsledku týchto skutočností sa na činnosť a právny stav Perspektívy DZP prioritne aplikoval Zákon o konkurze a vyrovnaní, ktorá skutočnosť vyplýva z ust. § 66e ods. 2 ZKV. Odvolateľ ďalej poukázal na ust. § 14 ods. 1 písm. a/ ZKV a §66e ods.2 ZKV, z ktorých podľa odvolateľa vyplýva, že správca konkurznej podstaty bol oprávnený vydať platobný výmer a tento je exekučným titulom v zmysle § 41 Exekučného poriadku. Ďalej poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10CoE/176/2009-80 zo dňa 30.06.2010, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13CoE/384/2011-105 zo dňa 14.12.2011 ako aj na Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 415/08-19 z 10. decembra 2008, v ktorom Ústavný súd o.i. v odôvodnení konštatoval k námietke sťažovateľa uvedenej v jeho sťažnosti o neexistencii zákonného oprávnenia správcu konkurznej podstaty v konkurze vydať platobné výmery tvoriace exekučné tituly v exekučnom konaní „ že absenciu takéhoto oprávnenia prináležalo skúmať jedine na základe opravného prostriedku smerujúceho voči tomuto rozhodnutiu príslušným odvolacím orgánom a nie okresnému súdu v posudzovanom exekučnom konaní“. Odvolateľ vyslovil názor, že prípadný nedostatok oprávnenia správcu konkurznej podstaty vydať platobné výmery nespôsobuje nulitu týchto rozhodnutí, a takúto prípadnú vadu rozhodnutí je oprávnený skúmať len odvolací orgán rozhodujúci o podanom opravnom prostriedku, resp. súd v rámci správneho súdnictva, no nie exekučný súd pri výkone rozhodnutia. Nakoniec oprávnený ohľadne platnosti postúpenia predmetných pohľadávok na oprávneného upozornil na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6Cbi/111/2005 a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo/52/2009-350 zo dňa 21.6.2011. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Odvolací súd pri preskúmaní napadnutého uznesenia exekučného súdu na základe podaného odvolania zistil, že rozhodným argumentom, na základe ktorého exekučný súd vyhlásil vykonávanú exekúciu za neprípustnú a následne ju zastavil bola skutočnosť, že platobný výmer, ktorý mal byť exekučným titulom, nebol vydaný zdravotnou poisťovňou, ale správcom konkurznej podstaty, ktorému nevyplýva oprávnenie vydávať individuálne akty orgánu verejnej moci (správy). Platobný výmer vydaný správcom konkurznej podstaty považoval za nulitný akt, ktorý nie je možné vykonať, a toto považoval za iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, následkom čoho ju podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil. Je nepochybné, že predpokladom vedenia exekúcie je existencia rozhodnutia ako exekučného titulu. Exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu po materiálnej i formálnej stránke, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok (§ 41 ods. 1 Exekučného poriadku). Okrem iného, exekúciu je možné vykonať aj na základe vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy, vrátane bloku na pokutu zaplatenú na mieste (§ 41 ods. 2 písm. f/ Exekučného poriadku). V zmysle Zákona o zdravotnom poistení v znení účinnom pre toto konanie pôsobnosť orgánov verejnej správy vykonávali aj zdravotné poisťovne, ktoré boli oprávnené vydávať rozhodnutia (platobné výmery) o predpise poistného. Platobný výmer, ktorý mal byť v posudzovanej veci exekučným titulom, však nebol vydaný zdravotnou poisťovňou, ale správcom konkurznej podstaty úpadcu. Otázka, či správca konkurznej podstaty zrušenej zdravotnej poisťovne bol alebo nebol oprávnený vydať platobný výmer, je námietkou smerujúcou k materiálnej (ne)vykonateľnosti (neexistencii) exekučného titulu. Exekučný súd je vždy povinný skúmať, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie je skutočne exekučným titulom v zmysle Exekučného poriadku, najmä či bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie. Exekučný súd je povinný skúmať túto podmienku ex offo, a to už pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, prípadne aj neskôr počas celého exekučného konania a v prípade zistenia nedostatku materiálnej vykonateľnosti je povinný exekúciu aj bez návrhu zastaviť. Ministerstvo zdravotníctva SR svojím Rozhodnutím č. 3215/1999-AZ zo dňa 1. júla 1999, ktoré nadobudlo právoplatnosť 17. júla 1999, rozhodlo o zrušení Perspektívy DZP, o prevode poistencov a o prechode pohľadávok a záväzkov na Všeobecnú zdravotnú poisťovňu. Ust. § 34 ods. 2 písm. c/ Zákona o zdravotnom poistení určuje ako jeden zo spôsobov zrušenia rezortnej poisťovne rozhodnutie o zrušení povolenia na zriadenie rezortnej poisťovne. Podľa ods. 4 cit. ust. zrušením povolenia na zriadenie rezortnej poisťovne vstupuje rezortná poisťovňa ex lege do likvidácie; likvidátora vymenúva a odvoláva minister zdravotníctva. Likvidátor vykonáva len úkony, ktoré smerujú k likvidácii rezortnej poisťovne. Pri likvidácii rezortnej poisťovne sa postupuje podľa osobitného predpisu (ktorým je Obchodný zákonník), ak tento zákon neustanovuje inak. Poistné, ktoré po dni vstupu rezortnej poisťovne do likvidácie príde na účet poisťovne v likvidácii, likvidátor poukazuje všeobecnej poisťovni alebo inej poisťovni, ktorá prevzala poistencov, a to pomerne podľa počtu prevzatých poistencov. Účtovnú závierku predloží likvidátor ministerstvu zdravotníctva na schválenie. Majetkový zostatok - pokiaľ vyplynie z likvidácie - po uspokojení záväzkov a pohľadávok vráti likvidátor všeobecnej poisťovni alebo inej poisťovni, ktorá prevzala poistencov, a to pomerne podľa počtu prevzatých poistencov. V prejednávanej veci sa likvidácia neskončila štandardným spôsobom, ale na návrh likvidátora zo dňa 20. marca 2001 bol dňa 20. apríla 2001 na majetok Perspektívny DZP v likvidácii Uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 7K 70/2001-30 vyhlásený konkurz. Správca konkurznej podstaty úpadcu (Perspektíva DZP) v priebehu konkurzného konania vydal Platobný výmer č. 846/2005 zo dňa 25. mája 2005. Táto pohľadávka vyplývajúca z citovaného platobného výmeru bola na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 7. júla 2005 postúpená na oprávneného. Vzhľadom na odvolacie dôvody odvolací súd skúmal, či exekučný titul, ktorým má byť v preskúmavanej veci Platobný výmer č. 846/2005 zo dňa 25. mája 2005 vydaný správcom konkurznej podstaty úpadcu Perspektíva DZP v konkurze (ako pôvodne oprávneného), ktorého právnym dôvodom je predpis dlžného poistného v čiastke 21 065,- Sk, je exekučným titulom v zmysle ust. § 41 Exekučného poriadku. Predpokladom exekúcie je existencia rozhodnutia (okrem ak sa exekúcia vykonáva na základe vykonateľnej notárskej zápisnice). Ust. § 41 Exekučného poriadku podrobnejšie upravuje o aké rozhodnutie sa musí jednať. Vo všeobecnosti je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok (§ 41 ods. 1 Exekučného poriadku). Ust. § 41 ods. 2 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva, na podklade akých rozhodnutí je možné vykonať exekúciu. Okrem iného exekúciu je možné vykonať na základe vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy, vrátane blokov na pokutu nezaplatenú na mieste (§ 41 ods. 2 písm. f/ Exekučného poriadku). Pôsobnosť orgánov verejnej správy vykonávali v zmysle Zákona o zdravotnom poistení aj zdravotné poisťovne, preto boli v zmysle ust. § 19 ods. 2 a 3 cit. zákona oprávnené vydávať rozhodnutia (platobné výmery) o predpise poistného, resp. podľa § 23 ods. 4 cit. zákona platobné výmery o predpise poplatku za omeškanie. Na uvedené konanie sa v zmysle ust. § 58 Zákona o zdravotnom poistení vzťahovali predpisy o správnom konaní, pričom právoplatné rozhodnutie bolo preskúmateľné súdom (§ 58 ods. 5). Platobný výmer, ktorý mal byť v posudzovanej veci exekučným titulom však nebol vydaný zdravotnou poisťovňou, ale správcom konkurznej podstaty úpadcu, ktorý bol poverený spravovať majetok zdravotnej poisťovne. V takomto prípade bolo rozhodujúce vyriešiť otázku, či platobný výmer vydaný správcom konkurznej podstaty je exekučným titulom. Túto otázku bolo potrebné posudzovať jednak v závislosti od postavenia správcu konkurznej podstaty a jednak z hľadiska, či oprávnenie predpisovať poistné (resp. v prejednávanom prípade poistné aj poplatok z omeškania za neuhradené dlžné poistné) vyhlásením konkurzu trvá, resp. nezaniklo. Podľa § 14 ods. 1 písm. a/ ZKV oprávnenie nakladať s majetkom podstaty, ako aj výkon práv a povinnosti, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom podstaty, prechádzajú na správcu. Podľa § 6 ods. 2 ZKV konkurznú podstatu tvoria veci, byty a nebytové priestory, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patrili dlžníkovi v deň vyhlásenia konkurzu a majetok, ktorý dlžník nadobudol počas konkurzu, ako aj majetok, ktorým dlžník zabezpečil svoj záväzok. Medzi majetkové práva patria najmä pohľadávky, ktoré má úpadca proti svojím dlžníkom, a to vrátane príslušenstva v zmysle § 121 Občianskeho zákonníka. Tieto musí správca, ktorý je s poukazom na § 8 ZKV povinný konať s odbornou starostlivosťou vymáhať, a to spôsobom, ktorý si konkrétny typ pohľadávky vyžaduje. Ťažko vymožiteľné pohľadávky môže správca v súlade s plánom speňaženia majetku úpadcu speňažiť (§ 27 ods. 3 ZKV), a to odplatným prevodom podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Z cit. ust. ZKV vyplýva, že správca konkurznej podstaty má pri správe majetku úpadcu oprávnenie nakladať s majetkom podstaty a prechádza na neho aj výkon práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom podstaty. Z ustanovení uvedeného zákona však nevyplýva oprávnenie správcu konkurznej podstaty vydávať akty aplikácie práva - individuálne akty orgánov verejnej moci (správy). Pod správou majetku úpadcu vo vyššie uvedenom význame preto nemožno rozumieť výkon práv prislúchajúcich orgánu verejnej moci (zdravotnej poisťovne), vrátane oprávnenia vydávať individuálne akty aplikácie práva. Správca konkurznej podstaty bez ďalšieho nenadobúda postavenie orgánu verejnej správy s rozhodovacou právomocou (t.j. aj s právomocou vydávať akty aplikácie práva), z ust. ZKV mu vyplýva len právo (a súčasne aj povinnosť) vykonať všetky nevyhnutné a potrebné právne úkony v záujme uspokojenia pohľadávok úpadcu (napr. podať žalobu, podávať opravné prostriedky atď.). Postavenie orgánu verejnej správy by mohlo byť správcovi konkurznej podstaty dané len právnou úpravou, ktorá by expressis verbis takúto právomoc správcovi konkurznej podstaty priznávala. Pokiaľ takúto právnu úpravu právny poriadok neobsahuje, správca konkurznej podstaty nie je oprávnený vydávať individuálne právne akty, ktoré sú exekučným titulom v zmysle ust. § 41 Exekučného poriadku (porovnaj aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3M Cdo 20/2008). Pre úplnosť by bolo potrebné zaoberať sa otázkou, či predmetná pohľadávka (predpísané dlžné poistné a poplatok z omeškania) zrušenej poisťovne patrila alebo nepatrila do konkurznej podstaty, pretože v zmysle ust. § 34 ods. 3 Zákona o zdravotnom poistení takéto pohľadávky mali prejsť na Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, prípadne na inú zdravotnú poisťovňu. Správca by preto v takomto prípade nemal vecný dôvod takéto pohľadávky (patriace inému subjektu ako úpadcovi) vymáhať a predpisovať. Právo predpísať poistné, resp. poplatok z omeškania zo zrušenej poisťovne na správcu konkurznej podstaty by tak musel pripustiť zákon, t.j. vymáhať dlžné poistné, resp. jeho príslušenstvo v postavení orgánu verejnej moci uskutočňujúceho výkon rozhodnutia voči tretím osobám; toto však z právnej úpravy nevyplýva. Predpokladom pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a následné vydanie upovedomenia o začatí exekúcie, ako aj pre samotné vedenie exekúcie, je existencia vykonateľného rozhodnutia, pričom sa musí jednať o rozhodnutie vykonateľné tak po materiálnej i po formálnej stránke. Iba vykonateľné rozhodnutie umožňuje v exekučnom konaní vynútiť ním priznané plnenie. Exekučný súd sa pri skúmaní toho, či rozhodnutie je vykonateľné zaoberá predovšetkým tým, či sa jedná o rozhodnutie, ktoré možno vykonať podľa Exekučného poriadku, a či rozhodnutie je vykonateľné po materiálnej ako aj formálnej stránke. Jedná sa pritom o predpoklady, ku ktorým súd musí prihliadať ex offo, t.j. z úradnej povinnosti. Súčasťou týchto predpokladov je aj skutočnosť, či exekučný titul bol vydaný orgánom vybaveným právomocou na vydanie takéhoto rozhodnutia. Ak by takáto právomoc chýbala, jedná sa o právny akt nulitný, pri ktorom sa pre účely exekučného konania nemôže uplatňovať princíp jeho správnosti, ale naopak, má to za následok, že takéto rozhodnutie nie je možné vykonať. Nie je totiž aktom verejnej moci (aktom aplikácie práva). Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa naň akoby neexistoval. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je potrebné na vydanie platobného výmeru správcom konkurznej podstaty v preskúmavanej veci hľadieť ako na nulitný akt. Dôsledkom toho je, že v preskúmavanej veci absentuje exekučný titul pre vykonanie exekúcie. Pokiaľ ide o právne dôsledky nulitného aktu odvolací súd dáva do pozornosti jednak zaužívanú rozhodovaciu prax vychádzajúcu z rozhodnutí uverejnených v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod č. 56/1995, 70/1998 a 72/1998, pričom do osobitnej pozornosti dáva rozhodnutie Najvyššieho súdu SR uverejnené pod č. 58/1997, ktoré expressis verbis vyslovilo záver „že výkon rozhodnutia je neprípustný, ak je „exekučný titul“ nulitným právnym aktom.“ Z uvedených dôvodov sa súd stotožnil s právnym posúdením a vysloveným záverom exekučného súdu v napadnutom uznesení a dospel k záveru, že pokiaľ exekučný súd po zistení, že platobný výmer vydaný správcom konkurznej podstaty je nulitným aktom, vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju s poukazom na ust. § 57 ods. 1 písm. g/ v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, postupoval v súlade so zákonom. Pokiaľ odvolateľ v odvolaní svoj názor o oprávnenosti správcu konkurznej podstaty vydať platobný výmer, ktorý je exekučným titulom v zmysle ust. § 41 Exekučného poriadku podporne argumentačne oprel o dôvody uvedené v uzneseniach Krajského súdu v Bratislave, Trnave a Nitre, odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne z 26. januára 2010 sp. zn. 17CoE/18/2010, ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/20/2008 z 22. apríla 2009 a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/109/2010 z 13. septembra 2009, z ktorých odôvodnení vyplýva odlišný záver, ktorý je zhodný so záverom, k akému dospel exekučný súd v napadnutom uznesení i odvolací súd v tomto odvolacom konaní, a to že správca konkurznej podstaty nie je oprávnený vydávať individuálne právne akty (platobné výmery), ktoré by boli exekučným titulom v zmysle ust. § 41 Exekučného poriadku. Pokiaľ bol takýto platobný výmer vydaný správcom konkurznej podstaty, tj. subjektom, ktorý nemá právomoc na vydanie takéhoto rozhodnutia, ide o právny akt nulitný, ktorý nikoho nezaväzuje a hľadí sa neho akoby neexistoval. Nemôže byť preto exekučným titulom v zmysle § 41 Exekučného poriadku. Rovnako pokiaľ odvolateľ v odvolaní poukázal na časť odôvodnenia Uznesenia Ústavného súdu SR I.ÚS 415/2008 z 10. decembra 2008 je nutné poukázať na to, že v odôvodnení predmetného uznesenia Ústavného súdu SR nebola riešená otázka oprávnenosti správcu konkurznej podstaty vydávať platobné výmery tvoriace exekučné tituly. Ústavný súd len konštatoval, že oprávnenie správcu konkurznej podstaty vydávať platobné výmery je možné skúmať na základe opravného prostriedku smerujúcemu voči tomuto rozhodnutiu príslušným odvolacím orgánom, nie však súdom prvého stupňa v rámci exekučného konania. K uvedenej argumentácii odvolateľa odvolací súd ďalej poukazuje aj na Uznesenie Ústavného súdu SR č. III.ÚS 86/2010 z 18. februára 2010, v ktorom ústavný súd riešil v obdobnej veci zásadné námietky sťažovateľky, či krajský súd v rámci exekučného konania, keď rozhodoval o odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, ktorým bola exekúcia zastavená, mal právomoc skúmať prípustnosť exekúcie z hľadiska relevantnosti exekučného titulu. Inými slovami, či krajský súd v rámci svojho rozhodovania neprekročil svoju právomoc patriacu síce všeobecným súdom, ale danú im v rámci odlišného konania, na ktoré sa vzťahujú príslušné ustanovenia O.s.p. pojednávajúce o správnom súdnictve. Ústavný súd upriamil svoju pozornosť na § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania a ak kedykoľvek v priebehu konania zistí, že podmienky núteného vymáhania pohľadávky nie sú splnené, rozhodne o zastavení exekúcie. Je tiež nepochybné, že jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Ústavný súd bez toho, aby považoval za potrebné podrobnejšie argumentovať, konštatoval, že závery oboch konajúcich súdov o tom, že správca konkurznej podstaty je nepríslušným orgánom na vydávanie platobných výmerov zdravotnej poisťovne v konkurze, a teda jeho „rozhodnutie“ majúce povahu nulitného aktu (paaktu), ktorý nemohol mať žiadne účinky, ani nikoho zaväzovať, sú úplne správne a celkom logicky a rozumne reflektujú právnu úpravu obsiahnutú v relevantných právnych predpisoch. Právomoc správcu konkurznej podstaty vyrubovať zdravotné poistné, resp. poplatky z omeškania nie je možné odvodzovať zo Zákona o konkurze a vyrovnaní, ktorý ako predpis súkromného práva nemohol založiť úpadcovi, ani správcovi konkurznej podstaty právo vydávať individuálne právne akty, ktorými platobné výmery vyrubujúce poistné alebo poplatky z omeškania nepochybne sú. Uvedenému záveru neodporuje ani skutočnosť, že v zmysle § 14 ods. 1 písm. a/ ZKV prešlo oprávnenie nakladať s majetkom podstaty na správcu konkurznej podstaty. Nakladanie s majetkom podstaty v kontexte Zákona o konkurze a vyrovnaní nezahŕňa totiž právo autoritatívnymi rozhodnutiami zakladať práva a povinnosti iným subjektom, ktoré právo patrí len orgánom verejnej moci. Platobný výmer vydaný správcom konkurznej podstaty úpadcu nemohol byť preto exekučným titulom, na základe ktorého by bolo možné vykonať exekúciu. Ústavný súd reagoval aj na argumentáciu sťažovateľky, týkajúcu sa odkazu na judikatúru Ústavného súdu SR (konkrétne na uznesenie I.ÚS 415/08 z 10. decembra 2008), v súvislosti s ktorým ústavný súd poznamenal, že v označenom prípade išlo o odlišnú právnu situáciu, keď námietky v ústavnej sťažnosti predostrel účastník konania, ktorý v rámci exekučného konania zastával pozíciu povinného. Z toho potom vyplývali aj jeho odlišné možnosti brániť svoje práva. Odvolací súd však ďalej poukazuje v tejto súvislosti aj na nález Ústavného súdu SR, ktorý vo svojom Náleze č. II.ÚS 545/2010 z 10.decembra 2010 konštatoval, že „exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu (§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku). Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok pojednáva o skúmaní súladu exekučného titulu so zákonom ako takým, t.j. či už so zákonom hmotnoprávneho charakteru alebo so zákonom procesnoprávneho charakteru, podľa názoru Ústavného súdu tak exekučný súd môže exekučný titul preskúmavať aj z hľadiska príslušných hmotnoprávnych ustanovení a nielen z procesného hľadiska“. Odvolací súd napokon poukazuje aj na už ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, ktorý napr. v rozsudku sp. zn. 3Cdo/164/1996 z 27. januára 2007 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R/58/1997 uviedol „že súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená“. Je teda nepochybné, že v kompetencii exekučného súdu je skúmanie tak formálnej i materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Prvostupňový súd sa od uvedeného neodklonil, keď skúmal, či je predložený exekučný titul materiálne vykonateľný. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie exekučného súdu vo výroku o vyhlásení exekúciu za neprípustnú a jej zastavení ako vecne správne s poukazom na § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil, pretože sa stotožnil s dôvodmi rozhodnutia exekučného súdu. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.