Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41CoE/216/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6308206752 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6308206752.3 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného Komerční spořitelní a úvěrní družstvo DOMOV v likvidaci, so sídlom Uherská 618, Praha 9 - Vinoř, IČO: 26 156 245, ČR, právne zastúpeného Mgr. Antonínem Strouhalem, advokátom, so sídlom Dvořákova 4, Brno, ČR proti povinnej U. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. Q. XXXX/XX, O., právne zastúpenej JUDr. Marianom Holým, advokátom, so sídlom Boženy Němcovej 1A, Brezno, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, Exekútorský úrad so sídlom Borovianska 17, Zvolen, na vymoženie pohľadávky 699,34 Eur s príslušenstvom, o námietkach povinnej, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Brezno č.k. 3Er 108/2008-119, IČS: 6308206752 zo dňa 15. mája 2012 takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Brezno č.k. 3Er 108/2008-119, IČS: 6308206752 zo dňa 15. mája 2012 potvrdzuje. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa domáha vykonania exekúcie proti povinnej pre vymoženie sumy 699,34 Eur s prísl. na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský nález sp. zn. 666/07 vydaný dňa 29.12.2007 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“) vydaný Mgr. Radimom Saxlom, rozhodcom so sídlom v Brne, Křenova 59, Česká republika. Rozhodcovským rozsudkom bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu vo výške 746,65 Eur a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 237,73 Eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 31.01.2008. Dňa 20. januára 2009 okresný súd vydal poverenie č. 5603 023985*, v ktorom poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu, so sídlom Exekútorský úrad Zvolen, Borovianska 17, 960 01 Zvolen (ďalej len „súdny exekútor“). Ďalej uviedol, že dňa 23.02.2012 mu bol doručený návrh povinnej na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a následné zastavenie z dôvodu nesúladu exekučného titulu s ust. § 41, § 44 a § 45 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok“). Okresný súd posúdil toto podanie ako návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Pri preskúmaní rozhodcovského spisu zistil, že v rozhodcovskom spise sa nachádza podanie označené ako výzva, ktorá obsahuje výzvu rozhodcu adresovanú žalovanej, aby sa k priloženej žalobe písomne vyjadrila v lehote 7 dní a pripojila listiny, na ktoré sa vo vyjadrení odvoláva, ale nie je zrejmé kedy bolo vydané, pretože dátum nie je kompletný. Obsahom rozhodcovského spisu nie je ani doručenka, ani iný doklad dokazujúci doručenie žaloby a predmetnej výzvy povinnej. Podľa doručenky na rozhodcovskom rozsudku bol tento povinnej doručený dňa 31.01.2008. Okresný súd citoval ustanovenia § 2 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej len „ZMPSaP“), čl. VII ods. 1 Dohovoru o uznaní a výkone cudzích rozhodcovských rozhodnutí publikovaného v Zbierke zákonov pod č. 74/1959 Zb. (ďalej len „Dohovor“), čl. 22 písm. c), čl. 23 písm. c), čl. 24 a čl. 9 ods. 3 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach zverejnenej Oznámením Ministerstva zahraničných vecí SR č. 193/1993 Z.z. (ďalej len „Zmluva“), ust. § 39 ods. 3, § 57 ods. 1 písm. g), § 58 a § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, ďalej ust. § 47 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“), § 2 ods. 1, § 18 a § 19 ods. 1 zákona Českej republiky č. 216/1994 Sb. o rozhodčím řízení a výkonu rozhodčích nálezů (ďalej len „ZRŘ“). V spojení s rozhodcovskou doložkou, ktorú tiež okresný súd odcitoval, dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané, že rozhodca postupoval podľa čl. II rozhodcovskej doložky, pretože v rozhodcovskom spise sa nenachádza dôkaz o doručení žaloby žalovanej a z doručeniek nachádzajúcich sa v rozhodcovskom spise je nepochybné len doručenie rozhodcovského rozsudku povinnej. Uviedol, že z druhej doručenky nie je možné vyvodiť záver o tom, aká listina bola povinnej doručovaná a bez toho, aby sa povinná dozvedela o začatí rozhodcovského konania sa nemohla vyjadrovať k žalobe, nemohla predkladať písomné dôkazy a materiály, na základe ktorých rozhodca v konaní rozhodoval (čl. II bod 2.4.5.). Rovnako sa povinná nemohla oboznámiť sa s obsahom spisu (čl. II bod 2.5.3.). Na základe týchto zistení okresný súd dospel k záveru, že povinnej nebola poskytnutá rovnaká príležitosť k uplatneniu jej práv tak, ako to vyžaduje ust. § 19 ods. 2 ZRŘ, a preto nemožno považovať za splnené ani podmienky pre uznanie a výkon rozhodcovského rozsudku (nálezu) v zmysle čl. 23 písm. c) Zmluvy, preto okresný súd vyhlási exekúciu za neprípustnú a zastavil ju podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) a § 58 Exekučného poriadku. Proti rozhodnutiu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom napadol rozhodnutie okresného súdu z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a pretože okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Odvolateľ namietol záver okresného súdu, že nebola splnená podmienka uvedená v čl. 23 písm. c) Zmluvy, pretože z predloženého spisu okresný súd nezistil, že by bola povinná vyzvaná na žalobnú odpoveď. Nesprávnosť takéhoto záveru spočíva v aplikácii nesprávneho právneho predpisu, keď okresný súd neaplikoval právny poriadok českej zmluvnej strany, kde sa konalo aj rozhodcovské konanie, pretože ZRŘ nikde nestanovuje povinnosť rozhodcu zasielať návrhy, či predvolávať účastníkov na konanie. Z ust. § 19 ods. 2 ZRŘ vyplýva, že ak sa zmluvné strany nedohodli inak, rozhodca postupuje v konaní spôsobom, ktorý považuje za vhodný. Podľa názoru odvolateľa rozhodca postupoval v súlade s právnym poriadkom Českej republiky. Rovnako považoval za nesprávne aj vyjadrenie okresného súdu, že bol porušený čl II. rozhodcovskej doložky, pretože „vyjádření k žalobě povinné zasíláno bylo“, čo vyplýva aj zo spisu, kde sú priložené dve doručenky. Okresný súd takýmto postupom účelovo hodnotí skutočnosti v prospech povinnej, čím dochádza k porušeniu zásady voľného hodnotenia dôkazov v ich vzájomnej súvislosti. Odvolateľ tiež poukázal na čl. 22 a 23 Zmluvy, z obsahu ktorých vyplýva, že vydaním poverenia pre súdneho exekútora okresný súd uznal predložený rozhodcovský rozsudok za spôsobilý exekučný titul, preto už v tomto štátiu nie je oprávnený opätovne skúmať splnenie podmienok pre uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku. S ohľadom na tieto skutočnosti odvolateľ v závere zdôraznil, že napadnuté uznesenie trpí závažnými vadami v hodnotení skutkového a právneho stavu, predložené rozhodcovské rozhodnutie spĺňa všetky zákonné podmienky uznania a výkonu tohto rozhodnutia, preto navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť. Povinná vo vyjadrení uviedla, že proti prvej časti výroku napadnutého uznesenia, ktorým okresný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú nie je prípustné odvolanie, pretože ide len o procesné rozhodnutie. Okrem toho považuje rozhodnutie okresného súdu za správne a riadne odôvodnené, preto navrhla odvolanie oprávneného proti prvej časti výroku odmietnuť a v druhej časti výroku zamietnuť ako neodôvodnené. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu danom odvolaním podľa § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Odvolací súd z prílohy predloženého spisu, a to spisu Městkého soudu v Brně sp.zn. 67Nc 2326/2009, zistil, že dňa 25. septembra 2006 povinná vystavila oprávnenému zmenku č. XXXXXXXXXX, v ktorej sa zaviazala zaplatiť oprávnenému 746,65 Eur do 30. mája 2007. Z rubu tejto zmenky sú predtlačené Podmienky pre poskytnutie úveru Quick pôžičky č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Podmienky“). Obsahom súdneho spisu, na č.l. 5, je aj rozhodcovská doložka zo dňa 26.09.2006 podpísaná oprávneným a povinnou (ďalej len Ďohoda“). Táto tvorí prílohu k zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.09.2006. V priloženom spise sa nachádza rozhodcovská doložka tvorí prílohu k zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.09.2006. Súčasťou spisu nie je žiadna zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.09.2006. Zmluvné strany rozhodcovskej doložky sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z predmetnej zmluvy, budú rozhodované jedným rozhodcom Mgr. Radimom Saxlom, bytom O., O. XXX, príp. rozhodcom, ktorého bude menovať H.. O. W., bytom O., S. XX. Miesto rozhodcovského konania určí rozhodca s prihliadnutím na hospodárnosť konania. Rozhodca bude rozhodovať bez ústneho rokovania na základe písomných dôkazov a materiálov, ktoré predložia strany. Strany sú oprávnené oboznámiť sa s obsahom spisu. Rozhodcovský nález nemusí byť odôvodnený, ale musí byť doručený účastníkom konania. Predmetná Dohoda bola podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku, ktorým bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému 746,65 Eur spolu s úrokom vo výške 6% ročne zo sumy 746,65 Eur od 30.05.2007 do zaplatenia a trovy konania vo výške 237,73 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Dňa 05.11.2008 bola okresnému súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie voči povinnej. Okresný súd vydal 20.01.2009 poverenie sp. zn. 3Er/108/2008-15, ktorým poveril súdneho exekútora na vymoženie sumy 699,34 Eur spolu s úrokom vo výške 6% ročne z dlžnej sumy od 30.05.2007 do zaplatenia, trov konania vo výške 237,73 Eur a trov exekúcie. Dňa 03.03.2009 bolo okresnému sudu doručené podanie súdneho exekútora oznámenie súdneho exekútora o podaní námietok povinnou, ktoré priložil v kópii k svojmu podaniu. Povinná v námietka z 25.02.2009 doručených súdnemu exekútorovi 26.02.2009 uviedla, že podpísala len zmluvu o pôžičke a podkladom vydaného rozhodcovského nálezu mala byť zmenka bez protestu č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.09.2006, ktorú ona nikdy nepodpísala. Vyjadrila podozrenie, že doklady, ktoré predložil oprávnený sú falošné, a to nielen zmenka, ale aj rozhodcovská doložka. V tejto veci preto podala aj trestné oznámenie pre podozrenie spáchania trestného činu podvodu. S ohľadom na uvedené navrhla, aby okresný súd exekúciu zastavil pre jej neprípustnosť a oprávneného zaviazal na náhradu trov exekučného konania. S ohľadom na prebiehajúce trestné konanie ako aj na návrh na zastavenie exekúcie zároveň povinná navrhla odklad exekúcie. K námietkam povinná priložila aj kópie príjmových dokladov preukazujúcich uhradenie 409,35 Eur (12.332,-Sk). Dňa 14.04.2009 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie oprávneného k námietkam povinnej, v ktorom uviedol, že povinná mala možnosť podať na všeobecný súd návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku, ale nevyužila ju. Podľa jeho vyjadrenia môžu námietky smerovať proti exekúcii a nie exekučnému titulu. Namietol nepravdivosť tvrdení povinnej, a preto ch navrhol zamietnuť ako neodôvodnené. Okresný súd vydal dňa 11.08.2009 uznesenie č.k. 3Er 108/2008-41, ktorým odložil exekúciu do právoplatného skončenia trestného konania vedeného na základe oznámenia povinnej. O odvolaní oprávneného odvolací súd toto uznesenie zrušil pre nesprávny procesný postup. Dňa 03.03.2010 bolo okresnému súdu oznámené, že predmetné trestné stíhanie bolo zastavené a o sťažnosti povinnej rozhodol okresný prokurátor tak, že ju zamietol ako nedôvodnú. Na výzvu okresného súdu na zaslanie dokladov potrebných pre rozhodnutie o námietkach povinnej zo dňa 11.02.2010 oprávnený odpovedal listom zo dňa 09.03.2010 tak, že predloženie rozhodcovského spisu považuje za bezpredmetné a nadbytočné. Dňa 17.02.2011 vydal okresný súd uznesenie č.k. 3Er 108/2008-83, ktorým vyhovel námietkam povinnej. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie s odôvodnením, že okresný súd nerozhodol v súlade s ust. § 50 Exekučného poriadku. Dňa 02.03.2012 vydal okresný súd uznesenie č.k. 3Er/108/2008-110, ktorým zamietol námietky povinnej a uznesenie č.k. 3Er/108/2008-113, ktorým odložil výkon exekúcie do právoplatného rozhodnutia okresného súdu o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie. Uznesením č.k. 3Er/108/2008-2008-119 zo dňa 15.05.2012 okresný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju, pretože oprávnený nepreukázal splnenie podmienok upravených v čl. 22 a 23 písm. c) Zmluvy. Odvolateľ namietol nesprávnu aplikáciu slovenského právneho predpisu o rozhodcovskom konaní a to, že o uznaní okresný súd už rozhodol vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. Povinná vo vyjadrení doručenom okresnému súdu dňa 02.07.2012 navrhla napadnuté uznesenie v prvej časti výroku odmietnuť a v druhej časti výroku odvolanie zamietnuť ako neodôvodnené. Podľa § 2 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej len „ZMPSP“) ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy. Podľa § 53 Zákona o rozhodcovskom konaní ustanovenia tohto zákona sa použijú, ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná a ktorá je súčasťou jej právneho poriadku, neustanovuje inak. Podľa čl. 22 písm. c) Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o právnej pomoci poskytovanej o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach zo dňa 29.10.1992 (uverejnená v Oznámení Ministerstva zahraničných vecí SR pod č. 193/1993 Z.z., ďalej len („Dvojstranná zmluva“), zmluvné strany s výnimkou rozhodnutí uvedených v článku 25 tejto zmluvy uznávajú a vykonávajú na svojom území za podmienok ustanovených v tejto zmluve tieto rozhodnutia vydané na území druhej zmluvnej strany rozhodcovské nálezy vydané v rozhodcovskom konaní. Podľa čl. 23 písm. c) Dvojstrannej zmluvy rozhodnutia uvedené v článku 22 tejto zmluvy sa budú uznávať a vykonávať, ak účastníkovi bola daná možnosť riadne sa zúčastniť na konaní, najmä ak bol podľa právneho poriadku zmluvnej strany, kde sa konanie uskutočnilo, riadne a včas predvolaný na pojednávanie a rozhodnutie spolu s poučením o možnosti podať proti nemu opravný prostriedok mu bolo riadne doručené, a v prípade procesnej nespôsobilosti bol riadne zastúpený. V zmysle čl. 24 ods. 2 Dvojstrannej zmluvy výkon rozhodnutia vrátane náležitostí návrhu na výkon rozhodnutia a dokladov, ktoré je potrebné k návrhu pripojiť, ako aj možnosť povinného podať proti výkonu rozhodnutia námietky, sa spravujú právnym poriadkom zmluvnej strany, na území ktorej sa má rozhodnutie vykonať. Podľa čl. 24 ods. 3 Dvojstrannej zmluvy súd, ktorý rozhoduje o uznaní a nariadení výkonu rozhodnutia, sa obmedzí na zistenie, či boli splnené podmienky uvedené v článkoch 22 a 23, a ak zistí, že tieto podmienky sú splnené, rozhodnutie uzná alebo nariadi jeho výkon. Podľa ust. § 50 ods. 2 ZoRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu odoprie uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka konania, proti ktorému sa cudzí rozhodcovský rozsudok uplatňuje, ak zistí, že podľa právneho poriadku Slovenskej republiky nemožno predmet sporu riešiť v rozhodcovskom konaní alebo by jeho uznanie a výkon boli v rozpore s verejným poriadkom. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že v tomto exekučnom konaní je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok vydaný českým rozhodcovským súdom. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že pre uznanie takéhoto rozhodnutia je potrebné najmä zisťovať, či bola účastníkovi konania (povinnej) daná možnosť riadne sa zúčastniť na konaní, t.j. či povinnej nebolo v cudzine odopreté právo na spravodlivý proces, či povinná vedela o rozhodcovskom konaní, výsledkom ktorého bol uplatnený exekučný titul, či bola riadne a včas predvolaná na pojednávanie a či jej bolo rozhodnutie spolu s poučením o možnosti podať proti nemu opravný prostriedok riadne doručené. Okresný súd postupoval správne, keď skúmal, či boli splnené podmienky pre uznanie a výkon rozhodcovského rozsudku (nálezu) v zmysle čl. 22 a 23 Zmluvy. Odvolací súd sa stotožnil s názorom, že neboli splnené podmienky pre uznanie rozhodnutia podľa čl. 23 písm. c) Zmluvy. K námietke odvolateľa, že ZRŘ nikde neustanovuje povinnosť rozhodcu zasielať účastníkom konania návrhy či ich predvolávať na pojednávanie odvolací súd poukazuje na zásadu rovnosti účastníkov konania vyjadrenú v ust. § 19 ods. 2 ZRŘ, Občiansky súdny poriadok, na ktorý odkazuje aj čl. II bod 2.1 Rozhodcovskej doložky ako aj čl. 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd implementovanej tak do slovenského právneho poriadku ako aj do českého právneho poriadku. V zmysle rozhodcovskej doložky rozhodca rozhoduje bez ústneho rokovania na základe písomných materiálov, ktoré predložia strany. Vzhľadom na to, že z predložených dokladov, konkrétne doručeniek nie je možné jednoznačne preukázať doručenie žaloby na vyjadrenie povinnej, rozhodcovský súd rozhodoval len na základe žaloby podanej oprávneným. Z vyjadrení a konania povinnej v tomto exekučnom konaní, ktoré odvolací súd posudzoval z jej podaní, je zrejmé, že vykonávacie konanie nebolo zapríčinené jej pasivitou. V takomto prípade je potrebné vychádzať z premisy, že neboli splnené podmienky uznávania a výkonu predloženého exekučného titulu podľa čl. 23 písm. c) Zmluvy. Na základe uvedeného možno konštatovať, že oprávnený ako navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno splnenia predmetných podmienok, teda zachovania všetkých procesných práv povinnej. Odvolateľ tiež namietol, že exekučný súd vydaním poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie voči povinnej už uznal predložený rozhodcovský rozsudok za spôsobilý exekučný titul, preto už nie je oprávnený opätovne skúmať splnenie podmienok pre uznanie a výkon tohto rozhodnutia. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na nález Ústavného súdu SR č. II.ÚS 545/2010 z 10.decembra 2010, v ktorom konštatoval, že „...exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu (§ 58 ods.1 Exekučného poriadku). Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok pojednáva o skúmaní súladu exekučného titulu so zákonom ako takým, tj. či už so zákonom hmotnoprávneho charakteru alebo so zákonom procesnoprávneho charakteru, podľa názoru Ústavného súdu SR tak exekučný súd môže exekučný titul preskúmavať aj z hľadiska príslušných hmotnoprávnych ustanovení a nielen z procesného hľadiska“. Odvolací súd tiež poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/164/1996 z 27.januára 2007 (publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997, R 56/1995, R 70/1998 a R 72/1998) a na novšie rozhodnutie sp. zn. 4 Cdo 11/2011. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti je teda nepochybné, že v kompetencii exekučného súdu je skúmanie tak formálnej i materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Prvostupňový súd sa od uvedeného neodklonil, keď skúmal, či je exekučný titul formálne vykonateľný, t.j. či ho možno uznať a vykonať. Z vyššie uvedeného vyplýva, že rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul sa uskutočnilo bez zachovania procesných práv povinnej, preto toto rozhodnutie nebolo možné uznať, a teda ho nemožno ani vykonať, preto okresný súd postupoval správne, keď exekúciu zastavil. S ohľadom na tieto skutočnosti, odvolací súd napadnuté rozhodnutie podľa ust. § 219 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Uznesenie bolo schválené členmi senátu jednomyseľne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.