Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17Co/210/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6311200545 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6311200545.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi X. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX B., X. XXX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu OZ právna pomoc spotrebiteľom, so sídlom v Košiciach, Sofijská 13, IČO: 42 247 268, zastúpeného JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom so sídlom Stará Baštova 2, 040 01 Košice, adresa na doručovanie: Budapeštianska 8, 040 13 Košice, v konaní o zaplatenie 147,12 Eur s príslušenstvom, o späťvzatí návrhu navrhovateľa po rozhodnutí Okresného súdu Brezno rozsudkom č. k. 5C/34/2011-56 zo dňa 02. 05. 2012, takto r o z h o d o l : Pripúšťa späťvzatie návrhu, rozsudok Okresného súdu Brezno č. k. 5C/34/2011-56 zo dňa 02. 05. 2012 zrušuje a konanie zastavuje. Odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania nepriznáva. Súd návrh navrhovateľa na vrátenie súdneho poplatku z návrhu zamieta. o d ô v o d n e n i e : Navrhovateľ sa domáhal voči odporcovi žalobou doručenou na súd dňa 31. 01. 2011 zaplatenia sumy 147,12 eur s príslušenstvom a zmluvnej pokuty titulom uzatvorenej zmluvy o pripojení. Rozsudkom č. k. 5C/34/2011-56 zo dňa 02. 05. 2012 prvostupňový súd rozhodol tak, že zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 143,80 eur spolu s úrokom z omeškania, zmluvnú pokutu a trovy konania podľa výroku tohto rozsudku. Podaním doručeným na okresný súd dňa 03. 05. 2012 oznámil vstup do konania na strane odporcu vedľajší účastník a požiadal o doručenie žalobného návrhu spolu s prílohami. Okresný súd žalobu vedľajšiemu účastníkovi nedoručil. Navrhovateľovi neoznámil, že do konania vstúpilo ako vedľajší účastník na strane odporcu občianske združenie, ktorého predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľských práv. Dňa 31. 05. 2012 navrhovateľ oznámil súdu, že berie žalobu v celom rozsahu späť a navrhuje konanie zastaviť, súčasne požiadal o vrátenie súdneho poplatku. Dôvody späťvzatia návrhu po rozhodnutí súdu neuviedol. K trovám konania uviedol, že „cieľom Združenia na ochranu občana spotrebiteľa je okrem iného kolektívna ochrana spotrebiteľov, zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov. Nevidí význam v právnom zastúpení vedľajšieho účastníka, keďže samotnou úlohou združenia je ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch.“ Spochybnil „nutnosť a účelnosť vynaloženia trov právneho zastúpenia vedľajším účastníkom“, pretože „v danom prípade nemožno prijať záver, že právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, t.j. že poskytol právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu, a ktoré by nemohlo uskutočniť samotné združenie bez právneho zastúpenia.“ Poukázal na zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Má za to, že „právne zastúpenie vedľajšieho účastníka je nadbytočné, účelové a nehospodárne, keďže združenie sa samo prezentuje ako inštitúcia spôsobilá na ochranu spotrebiteľa aj v rámci súdneho konania“. Zastáva názor, že konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania a na túto skutočnosť by mal súd prihliadať a reflektovať použitím ustanovenia § 150 O. s. p.. Odporca na výzvu odvolacieho súdu, či so späťvzatím návrhu navrhovateľom súhlasí, nereagoval. V zmysle §-u 101 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) odvolací súd mal za to, že proti späťvzatiu návrhu odporca námietky nemá. Vedľajší účastník na strane odporcu súdu oznámi, že súhlasí so späťvzatím návrhu a uplatňuje si náhradu trov konania (trovy právneho zastúpenia advokátom za jeden úkon právnej služby) vo výške 24,23 Eur bez jeho bližšej špecifikácie. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. l Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov) prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozhodol v zmysle § 208 O. s. p. tak, že pripustil späťvzatie návrhu navrhovateľa, zrušil rozsudok okresného súdu č. k. 5C/34/2011-56 zo dňa 02. 05. 2012 a konanie zastavil. Podľa ustanovenia § 208 O. s. p., ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví. Navrhovateľ môže so svojim návrhom na začatie konania pred súdom disponovať aj tak, že ho vezme späť a ak k späťvzatiu návrhu dôjde po tom, ako už rozhodol súd prvého stupňa, ale pred nadobudnutím právoplatnosti prvostupňového rozhodnutia, vyžaduje sa, aby odvolací súd rozhodol o pripustení späťvzatia, Devolutívny účinok v prospech ďalšieho rozhodnutia odvolacím súdom nastáva bez rozdielu, či niektorý účastník konania podal či nepodal odvolanie. V prejednávanej veci je zjavné, že rozsudok okresného súdu č. k. 5C/34/2011-56 zo dňa 02. 05. 2012 nie je dosiaľ právoplatný, keďže navrhovateľ podaním doručeným na okresný súd dňa 31. 05. 2012 (ktorý deň predchádza dňu doručenia rozsudku právnemu zástupcovi navrhovateľa 27. 06. 2012 podľa doručenky rozsudku z č. l. 58) zobral žalobu v celom rozsahu späť bez uvedenia dôvodu, prečo k tomuto procesnému úkonu pristúpil a navrhol konanie zastaviť. Vzhľadom na uvedené postupoval odvolací súd podľa ustanovenia § 208 O. s. p. a pripustil späťvzatie návrhu na začatie konania, rozsudok okresného súdu zrušil a konanie vo veci zastavil. Podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak bolo konanie zastavené. Podľa § 146 ods. 2 O. s. p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Z citovaných ustanovení vyplýva, že ak došlo k zastaveniu konania, v zásade žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. Možnosť, aby niektorému z účastníkov konania bola uložená povinnosť nahradiť trovy konania nastáva až vtedy, ak sú v prípade zastavenia konania splnené podmienky uvedené v ustanovení § 146 ods. 2 O. s. p.. Ustanovenie § 146 ods. 2 O. s. p. je v pomere k prvému odseku špeciálnou úpravou, a preto súd, ktorý o trovách konania rozhoduje, musí v prvom rade skúmať existenciu procesných podmienok uvedených v druhom odseku citovaného ustanovenia a v prípade, ak zistí existenciu týchto podmienok, musí o trovách konania rozhodnúť podľa druhého odseku, teda musí uložiť niektorému z účastníkov konania povinnosť nahradiť trovy konania (ak účelne vynaložené trovy konania vznikli a ak boli riadne uplatnené). Ustanovenie § 146 ods. 2 O. s. p. ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie v zmysle tohto ustanovenia je potrebné posudzovať len z procesného hľadiska. Preto, ak v tomto prípade vzal navrhovateľ návrh voči odporcovi v celom rozsahu späť bez toho, aby uviedol dôvod, prečo tak urobil, možno konštatovať záver, že z procesného hľadiska navrhovateľ zavinil zastavenie konania a v zmysle § 146 ods. 2; veta prvá O. s. p. je povinný nahradiť trovy vzniknuté odporcovi alebo aj vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu. Podľa § 151 ods. 1, 2, 4 O. s. p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Ak sa rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, nevyhlasuje a bol podaný návrh na rozhodnutie o trovách, súd vyzve účastníka na vyčíslenie trov do troch pracovných dní od doručenia výzvy. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane. V danom prípade odporca si trovy konania neuplatnil. Vedľajší účastník na strane odporcu si uplatnil náhradu trov konania za jeden úkon právnej služby advokátom vo výške 24,23 Eur bez jeho bližšej špecifikácie. Odvolací súd odporcovi náhradu trov konania nepriznal s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 2 a 4 O. s. p., keď odporca si trovy konania neuplatnil a zo spisu žiadne trovy konania tohto účastníka nevyplývajú. Právo spotrebiteľov združovať sa spolu s inými spotrebiteľmi v združeniach a prostredníctvom týchto združení v súlade so zákonom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov, ako aj uplatňovať práva zo zodpovednosti voči osobám, ktoré spôsobili škodu na právach spotrebiteľov, vyplýva z § 3 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa“). Takto založené združenie sa môže na súde podľa § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania, aby odstránil protiprávny stav, rovnako ako sám spotrebiteľ. Práva spotrebiteľov teda môže združenie chrániť tým, že sám podá návrh na súd proti porušiteľovi práva, môže podľa § 26 ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku zastupovať účastníka na základe plnomocenstva alebo môže vstúpiť do konania ako vedľajší účastník podľa § 93 ods. 2 O. s. p.. Občiansky súdny poriadok v § 93 ods. 4 výslovne stanovuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Z tejto vety je možné vyvodiť záver, že vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná aj náhrada trov konania, ale len v tých prípadoch, kedy právo na náhradu trov konania vznikne účastníkovi, ktorého v konaní vedľajší účastník podporoval. Článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky priznáva každému právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi. Pod pojem „každý“ spadá aj vedľajší účastník konania. Vedľajší účastník nie je vylúčený z voľby, akým spôsobom si toto základné právo (na právnu pomoc v konaní pred súdmi) uplatní, ale musí počítať s tým, že aj vo vzťahu k nemu bude súd skúmať, či trovy konania boli účelne vynaložené a či je dôvod na priznanie náhrady trov proti neúspešnému účastníkovi. Ak je cieľom združení na ochranu spotrebiteľa presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov a právom spotrebiteľa chrániť a presadzovať svoje oprávnené záujmy aj prostredníctvom združení na ochranu spotrebiteľov, musí sa súd, ak sa združenie na ochranu spotrebiteľa zúčastní konania ako zástupca účastníka alebo vedľajší účastník na strane spotrebiteľa zaoberať tým, či takéto trovy konania boli účelne vynaložené na ochranu oprávnených záujmov spotrebiteľa. Paušálny vstup združenia na ochranu občana spotrebiteľa do všetkých konaní, v ktorých vystupujú ako navrhovatelia týmto združením označené subjekty bez ohľadu na stav konania, vôľu spotrebiteľa a účelnosť úkonov vedľajšieho účastníka, nepovažuje odvolací súd za dôkaz o vôli združenia naplniť cieľ stanovený v Zákone o ochrane spotrebiteľa. Paušálny vstup tohto združenia do konaní, v ktorých pre vstup nebol žiadny dôvod, iba zbytočne navyšuje trovy konania, najmä, keď sa združenie dalo zastúpiť advokátom a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv konkrétneho spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Vedľajšiemu účastníkovi odporcu odvolací súd náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy konania v príčinnej súvislosti s predmetným konaním nevznikli. Vedľajší účastník svoj vstup do konania zahlásil podaním doručeným súdu dňa 03. 05. 2012 (02. 05. 2012 bol vyhlásený rozsudok prvostupňového súdu), kedy aj požiadal o doručenie žalobného návrhu, čo sa však nestalo, pretože dňa 31. 05. 2012 navrhovateľ vzal späť návrh na začatie konania v celom rozsahu. Právny zástupca vedľajšieho účastníka žiadny kvalifikovaný úkon právnej služby v tejto veci nevykonal. Oznámenie o vstupe je všeobecné, nevzťahujúce sa ku konkrétnej veci, vedľajší účastník na strane odporcu ani neobdržal návrh vo veci samej, ani sa k nemu nevyjadroval. Ani jeho súhlas so späťvzatím návrhu nemožno považovať za kvalifikovaný úkon právnej služby vo veci samej v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v platnom znení o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb , pretože nejde o vyjadrenie s odbornými znalosťami k veci. Podľa ustanovenia § 11 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o súdnych poplatkoch“) poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz alebo rozkaz na plnenie. (...) Navrhovateľ vzal späť návrh na začatie konania po rozhodnutí okresného súdu rozsudkom vo veci samej (po prvom pojednávaní), preto mu nárok na vrátenie súdneho poplatku nevznikol. Súdny poplatok podľa prvej časti prvej vety §-u § 11 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch č. 71/1992 Zb. by sa navrhovateľovi po zastavení konania vrátil len v tom prípade, ak by konanie bolo zastavené pre nedostatok podmienok konania, ak by súd vec vôbec neprejednal. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.