Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/318/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6405210974 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6405210974.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodujúci v senáte v zložení JUDr. Mária Podhorová, predsedníčka senátu, JUDr. Peter Priehoda, JUDr. Mária Trubanová, PhD., členovia senátu, v právnej veci navrhovateľa 1/ O.. I. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. R., L. J. XX, 2/ O.. T. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. R., L. J. XX, obaja zastúpení JUDr. Dušanom Klimom, advokátom, Advokátska kancelária W. F. U., J. XX/XX, proti odporkyni E.. C. U., rod. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. T., E. XXXX/XX, zastúpená JUDr. Rudolfom Fajbíkom, advokátom, Advokátska kancelária T. R., C. XX, o návrhu navrhovateľov na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 31. mája 2011 č.k. 9C/309/2005-223 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým rozsudkom zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnostiam vedeným Katastrálnym úradom Banská Bystrica, Správou katastra T. R., pre k. ú. T. R., zapísaných na LV č. XXXX ako CKN parcela č. 3441 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 462 m2, CKN parc. č. 3442 - záhrady o výmere 509 m2 a stavby - budova ubytovacieho zariadenia H. J. č. s. XXX nachádzajúcej sa na CKN parc. č. 3441. Zároveň prikázal konkrétne vo výroku rozsudku identifikované nehnuteľnosti do bezpodielového spoluvlastníctva manželov navrhovateľa 1/ a navrhovateľky 2/, ďalšie konkrétne identifikované nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva odporkyne. Odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľom 1/, 2/ na vyrovnanie sumu 13.668,92 € v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva prihliadol na charakter samotnej stavby, ktorá je tvorená nebytovými priestormi umožňujúcimi reálnu deľbu vzhľadom na zák. č. 182/1993 Z. z. a vzhľadom na zistenie, že reálna deľba je možná v horizontálnej, ale i vertikálnej rovine, keďže sú splnené predpoklady pre samostatnú existenciu novovytvorených častí nebytových priestorov s dostatočným presným popisom a technickým vymedzením. Súd prihliadol na skutočnosť, že podieloví spoluvlastníci od počiatku nadobudnutia vlastníckeho práva realizovaného kúpnou zmluvou stavbu ako nehnuteľnosť nadobúdali za účelom jej následného užívania v reálnom rozdelení, dôkazom čoho je zmluva uzatvorená o úprave vlastníckych vzťahov medzi účastníkmi konania už v roku 1993. Z dokazovania pre súd vyplynulo, že rozsah a spôsob užívania nehnuteľnosti medzi účastníkmi nebol sporný, tieto skutočnosti mal súd za preukázané tiež z ohliadky na mieste samom. Znalec dostatočným spôsobom novovytvorené samostatné nebytové priestory presne technicky a priestorovo opísal a vymedzil s tým, že je nutné realizovať len minimálne stavebné úpravy pre plnohodnotné využívanie novovytvorených nebytových priestorov účastníkmi konania v zmysle reálnej deľby, ktorú vykonal súd. Aj keď nie všetky časti, resp. miestnosti, ktoré tvoria jednotlivé novovytvorené nebytové priestory majú identickú kvalitu (pivnica o výmere 27,79 m2), nie je možné podľa súdu realizovať deľbu predmetnej nehnuteľnosti s prihliadnutím na všetky atribúty reálnej deľby zodpovedajúcej jednak primeranosti jednotlivých spoluvlastníckych podielov účastníkov konania, reálnej kvalite jednotlivých častí novovytvorených nebytových priestorov, ako i reálnemu užívaniu zo strany účastníkov konania. Súd vychádzal zo záverov znaleckého posudku, pričom nemohol prihliadnuť na všetky výhrady účastníkov konania, týkajúce sa rozdielnej kvality nebytového priestoru, ktorý bol účastníkom prikázaný do výlučného vlastníctva. Na základe vykonaného dokazovania mal súd ustálený stav rozsahu užívania jednotlivých nebytových priestorov, z toho dôvodu aj do nebytového priestoru č. 1, ktorý bol prikázaný do výlučného vlastníctva odporkyne zohľadnil skutočnosť, že táto miestnosť bola v minulosti reálne prepojená s nebytovým priestorom č. 1, ktorú užíva v čase rozhodovania súdu práve odporkyňa. Obdobne postupoval súd vo vzťahu k výhradám zo strany navrhovateľov, pokiaľ nebytové priestory č. 2 a 3, ktoré boli prikázané do výlučného vlastníctva navrhovateľov v režime BSM sú tvorené z častí, podľa tvrdení navrhovateľov, chodbami. Súd pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva prihliadol na zachovanie a priznanie ochrany vlastníckych práv účastníkov, so zohľadnením spôsobu nadobudnutia, spôsobu rozsahu užívania i následného možného využitia novovytvorených nebytových priestorov, ktoré boli prikázané do výlučného vlastníctva ako navrhovateľov v režime BSM, tak i odporkyni. Takýmto spôsobom do výlučného vlastníctva v režime BSM reálnou deľbou boli prikázané navrhovateľov v podiele 3/4 domu č. s. XXX do ich výlučného vlastníctva reálnou deľbou v zmysle výrokovej časti rozsudku a odporkyni v podiele 1/4 nebytový priestor č. 1. Znalec určil spolu všeobecnú hodnotu predmetu podielového spoluvlastníctva ako stavby, tak aj pozemkov na sumu 255.170,10 € s tým, že nebytový priestor č. 1 predstavuje všeobecnú hodnotu stavby 62.445,55 €, všeobecnú hodnotu podielu na pozemkoch určenú sumou 15.015,90 €, teda celkovo hodnotu nehnuteľností podľa rozhodnutia súdu pre odporkyňu v sume 77.461,45 €. Navrhovateľom 1/, 2/ do bezpodielového spoluvlastníctva manželov bol prikázaný nebytový priestor č. 2 vo všeobecnej hodnote stavby 29.061,75 € a všeobecnej hodnoty pozemkov 6.988,30 €, nebytový priestor č. 3 v hodnote stavby 114.198,09 € a podiel na pozemkoch v hodnote 27.460,57 €, celkovo v sume 177.708,65 €. Navrhovateľka takýmto spôsobom získala do svojho vlastníctva nebytový priestor s prislúchajúcim podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu č. s. XXX a podiel na spoločných pozemkoch v hodnote o 13.668,92 € viac, ako je jej celkový spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam. Preto ju zaviazal na zaplatenie tejto sumy v prospech navrhovateľov 1/, 2/. Rozsudok okresného súdu odvolaním napadla odporkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote. V odvolaní uviedla, že so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva súhlasí. Ani ona ani jej právny predchodca od začiatku konania nekládli zrušeniu a vyporiadaniu žiadne prekážky. Už v písomnom vyjadrení zo dňa 03. 05. 2006 pre prípad zrušenia podielového spoluvlastníctva navrhli jeho vyporiadanie reálnou deľbou, ktorej sa žalobcovia bránili. Podľa názoru odporkyne však súd deľbu nerealizoval v súlade so zákonom, keď pre reálnu deľbu zákon výslovne uvádza len dve kritériá a to veľkosť podielov a účelné využitie veci. Pokiaľ ide o priradenie pivnice vo výmere 27,79 m2 označenej ako miestnosť č. 1.11 k nebytovému priestoru č. 1 a jej následné prikázanie do vlastníctva odporkyne s tvrdením, že táto miestnosť bola v minulosti prepojená s nebytovým priestorom č. 1, že rozsah a spôsob užívania nehnuteľností nebol medzi účastníkmi konania sporný a takéto rozdelenie je primerané veľkosti spoluvlastníckych podielov, ani jedno z týchto tvrdení nie je správne. Pokiaľ ide o prepojenosť s nebytovým priestorom č. 1 podľa právneho zástupcu odporkyne ide o omyl súdu. V súčasnosti je totiž pivnica väčšia ako bola v minulosti, pretože k nej bola pričlenená časť chodby, pričom túto úpravu realizovali navrhovatelia. Nebytový priestor č. 1 bol v minulosti prepojený práve s touto chodbou, pivnica mala vstupné dvere ďalej. Keď v zmysle dohody medzi účastníkmi konania došlo k zamurovaniu pôvodných prepojovacích dverí nebytového priestoru č. 1, následne došlo k zväčšeniu pivnice pričlenením časti chodby a osadením nových dverí oddeľujúcich pivnicu od schodiska. Pôvodná pivnica nebola niky súčasťou nebytového priestoru č. 1 a nikdy nebol priamy vstup z tohto priestoru do pivnice, čoho dôkazom je aj pôdorys, príloha znaleckého posudku R. D. č. 424/12/1990, na ktorý sa odvoláva uvedená písomná dohoda. Pokiaľ ide o užívanie pivnice, táto skutočnosť bola sporná počas celého konania. Navrhovatelia tvrdili, že ju užíva odporca a odporca tvrdil, že ju užívajú navrhovatelia. Počas súdnej ohliadky aj počas ohliadok vykonaných súdnymi znalcami, bola pivnica uzamknutá a kľúče od pivnice mali navrhovatelia, odporca kľúče nemal. Pokiaľ v už uvádzanej písomnej dohode o úprave vlastníckych vzťahov zo dňa 26. 10. 1993 mala byť pivnica užívaná spoločne, listinný dôkaz - označený ako doplnok k zmluve datovaný 26. 04. 1998 svedčí o tom, že pivnicu jednostranne zabrali navrhovatelia. Pokiaľ ide o primeranosť deľby jednotlivým spoluvlastníckym podielom, poukazuje na návrh žalobcov označený ako alternatíva 5 (zrejme mal na mysli žalovanej) s tým, aby pivnica nebola priradená k nebytovému priestoru č. 1, ale k nebytovému priestoru č. 2, k čomu sa vyjadril aj súdny znalec a potvrdil, že takáto deľba možná je. Znalec zároveň potvrdil správnosť vypočítaných podielov a hodnôt v tomto vyjadrení. Takáto deľba podľa návrhu odporkyne zodpovedá veľkosti spoluvlastníckych podielov viac, ako deľba uskutočnená napadnutým rozsudkom. Priradenie pivnice k nebytovému priestoru č. 2 zodpovedá užívaciemu stavu a na vyrovnanie podielov je potrebné vyplácať iba sumu 3.900,90 € zo strany navrhovateľov odporkyni. Z hľadiska veľkosti spoluvlastníckych podielov je napadnuté rozhodnutie súdu nesprávne, a hľadisko účelného využitia veci je pre účastníkov konania neutrálne, pretože každý z nich môže spornú pivnicu využiť rovnako. O to má väčší význam kritérium veľkosti spoluvlastníckych podielov, ktorému viac zodpovedá deľba podľa návrhu odporkyne. Takáto deľba nevyžaduje žiadne stavebné úpravy ani finančné výdavky. Preto navrhuje zmeniť napadnutý rozsudok tak, aby pivnica vo výmere 27,72 m2 bola prikázaná ako súčasť nebytového priestoru č. 2 do bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľov, čím sa zmenia podiely na spoločných častiach zariadeniach a príslušenstve stavby č. s. XXX a to pri nebytovom priestore č. 1 na podiel 9473/40360 a pri nebytovom priestore č. 2 na podiel 8481/40360, pri nebytovom priestore č. 3 zostane podiel nezmenený vo výške 22406/40360. Rovnako navrhuje zmeniť aj podiely na pozemkoch CKN parc. č. 3441 a 3442, keď výmeru pripadajúcu na spoluvlastnícky podiel v zmysle novelizovaného katastrálneho zákona nie je potrebné vo výroku rozsudku uvádzať. V spojitosti s tým navrhuje zmeniť výrok o vzájomnom vyrovnaní podielov tak, že navrhovatelia sú povinní zaplatiť odporkyni na vyrovnanie sumu 3.900,90 €. Súčasne uplatňuje náhradu trov odvolacieho konania. Pre prípad potvrdenia napadnutého rozsudku žiada pripustiť možnosť dovolania na doposiaľ neriešenú novú problematiku v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov v Slovenskej republike, keď za otázku po právnej stránke zásadného významu považuje: či je možné z viacerých možných alternatív reálnej deľby použiť tú, ktorá menej zodpovedá veľkosti spoluvlastníckych podielov ako iná alternatíva, teda na vyrovnanie podielov je nutné vyplácať vyššiu sumu o 9.768,02 €. Najmä v súvislosti s tým, že rozdiel v alternatívach deľby je len v priradení jednej miestnosti k určitému nebytovému priestoru, ktorá miestnosť má samostatný vstup zo spoločnej časti domu, priradenie k inému nebytovému priestoru nevyžaduje žiadne stavebné úpravy ani finančné výdavky a žiadny z účastníkov konania o túto miestnosť nemá záujem. Pokiaľ bude odpoveď kladná, aké môžu byť relevantné dôvody pre takéto rozhodnutie a či sú naplnené v tomto konkrétnom prípade. K odvolaniu sa písomne vyjadrili navrhovatelia prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Poukázali na to, že navrhovatelia v súlade s platnou právnou úpravou podali návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, pričom išlo najmä rodinný dom reálne nerozdeliteľný. Od začiatku pojednávania boli vykonané tri znalecké dokazovania, z ktorých vyplynulo stanovisko o nemožnosti reálnej deľby a rôzne druhy na spôsoby ocenenia nehnuteľností. V priebehu súdneho pojednávania v rozpore so zákonom a bez súhlasu navrhovateľov ako majoritných spoluvlastníkov v Správe katastra v T. R. sa podarilo odporcom rodinný dom, ktorého sa žaloba týkala, prekvalifikovať na nebytový priestor pod názvom H. J.. Pod týmto názvom v časti domu bola prevádzka služieb, ktorú opäť bez súhlasu navrhovateľov za prenájom umožnili odporcovia zlegalizovať inému právnemu subjektu. Od tejto chvíle sa odporcovia domáhali reálnej deľby nebytového domu s odvolaním sa na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky a neskôr i Slovenskej republiky, ktoré pripustilo reálnu deľbu po vertikálnej i po horizontálnej časti stavebných nehnuteľností. Pretože v tom čase rozvodom zaniklo bezpodielové spoluvlastníctvo odporcov, ktorí boli bezpodielovými spoluvlastníkmi v 1/4 nebola už možná reálna deľba ani podľa novej právnej úpravy. Odporcovia obišli predkúpne právo majoritných spoluvlastníkov a svoje podiely darovali svojej dcére, ktorá sa stala štvrtinovou podielovou spoluvlastníčkou a novou odporkyňou, čo znalcovi umožnilo uskutočniť reálnu deľbu podľa novej právnej úpravy. Všetky tieto úkony sa zrealizovali od podaného žalobného návrhu od 27. 12. 2005 do rozhodnutia vo veci samej 31. 05. 2011. Pre vykonanie možného reálneho rozdelenia bolo vykonaných niekoľko znaleckých posudkov a prebehlo pojednávanie na mieste samom. Ako sudca, tak aj znalec mali za preukázané, že pivnica tvorí súčasť odporkyne do výlučného vlastníctva priznanej a znalcom oddelenej alternatívy pre možnú reálnu deľbu, keď od priznaných jej nebytových priestorov je pivnica oddelená len zamurovaným vchodom. Pre účely, pre ktoré odporkyňa tieto priestory používa, môže pivnica slúžiť ako napríklad sklad. Neobstojí tvrdenie odporkyne, že pivnica bola užívaná obidvoma spornými stranami, keď právny predchodca odporkyne resp. osoby, ktorým tieto priestory prenajímali za účelom prevádzkovania pizzerie, v tejto pivnici skladovali nepoužívané chladiace zariadenie. Poukazujú tiež na skutočnosť, že navrhovatelia boli a sú majoritnými spoluvlastníkmi a pri reálnej deľbe boli poškodený tým, že znalec do podielu im započítal chodby, ktoré môže používať i odporkyňa a preto tieto nie je možné oddeliť z dôvodov nemožných zásahov do objektu, ktorý je pamiatkovo chránený. Okresný súd rozhodol v zmysle jediného rozhodnutia Najvyššieho súdu po tom, ako právni predchodcovia dvakrát porušili zákon, čo im umožnilo domôcť sa reálnej deľby v súlade s týmto rozsudkom, potom rozhodol správne, keď pivničnú časť tak, ako ju určil znalec vo svojej možnej alternatíve reálnej deľby, pririekol do výlučného vlastníctva odporkyne s príslušnou povinnosťou vyplatenia vyrovnávacej sumy. Domáhajú sa potvrdenia napadnutého rozsudku a náhrady trov odvolacieho konania. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v medziach daných odvolaním podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 OSP. Napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil. Odvolací súd zároveň konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje na ktoré v podrobnostiach odkazuje (§ 219 ods. 2 OSP). Odvolací súd zároveň konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, jeho skutkové zistenia majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvého stupňa sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Podľa § 212 ods. 1 OSP odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. V zmysle uvedeného spornou otázkou je priradenie pivničných priestorov o rozlohe 27,79 m2 k nebytovým priestorom priradených do výlučného vlastníctva odporkyni potom, čo súd napadnutým rozsudkom zrušil podielové spoluvlastníctvo navrhovateľov a odporkyne. Výrok, ktorým súd podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam zrušil odvolaním, napadnutý nebol. Pokiaľ ide o hlavnú a v podstate jedinú odvolaciu námietku a tou je priradenie pivnice o výmere 27,79 m2 k nebytovému priestoru č. 1, ktorú súd určil do výlučného vlastníctva odporkyne podľa názoru právneho zástupcu odporkyne tým porušil prvostupňový súd zásadu určenú v ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka - veľkosť podielu a účelné využitie veci, keď za nesprávne považuje rozhodnutie z hľadiska veľkosti spoluvlastníckych podielov. Podľa § 142 ods. 1 OZ ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastíctvo a výkon na vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastnícka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Prvostupňový v súlade s citovanou zákonnou úpravou zrušil spoluvlastníctvo účastníkov a vykonal jeho vyporiadanie postupujúc podľa zákonnej právnej úpravy, teda správne pristúpil najprv k reálnej deľbe predmetnej nehnuteľnosti rešpektujúc potrebu prihliadať na veľkosť podielov (a na účelné využitie veci). Nakoľko podľa znaleckého posudku reálnou deľbou nebolo možné docieliť úplne rovnaké novovytvorené nebytové priestory, riešil toto primeranou peňažnou náhradou (kombinovaným spôsobom vyporiadania). Tým, že súd postupoval takýmto spôsobom, nedošlo k porušeniu zásady stanovenej v ust. § 142 ods. 1 OZ (prihliadať na veľkosť podielov) a preto neobstojí ani odvolacia námietka o nesprávnom rozhodnutí z hľadiska veľkosti spoluvlastníckych podielov. Reálnu deľbu nehnuteľnosti navrhol súdny znalec, zvolená alternatíva bola uvedená ako prvá v jeho znaleckom posudku a s touto, s výhradou uvádzanej pivnice, aj účastníci vyjadrili súhlas. Samotná skutočnosť, že súdny znalec zaradil predmetnú pivnicu do nebytového priestoru č. 1 svedčí o tom, že takéto usporiadanie najviac zodpovedá najvhodnejšiemu a prirodzenému spôsobu rozdelenia predmetnej nehnuteľnosti. Nakoniec aj odporkyňa (resp. jej právni predchodcovia) pôvodne uvádzali, že k „tejto časti pôvodne patrila aj pivnica priľahlá k súboru miestností, avšak so samostatným vchodom z chodby. Neskôr túto pivnicu svojvoľne zabrali navrhovatelia.“ (už uvádzaný list - žiadosť o odborné stanovisko zo dňa 06. 11. 2006 v odbornom stanovisku č. 3/2007 O.. E. R.). Tiež na č. l. 150 spisu sa nachádza podanie právneho zástupcu odporkyne vo veci zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zo dňa 02. 12. 2008, kde sa okrem iného navrhuje uzavretie dohody pre ... „O.. R. a E. R. Pizzeria na prízemí vo výmere 94,97 m2 podľa posudku O.. T., pivnica vo výmere 22,29 m2 podľa posudku O.. T. a nemeraná a neoznačená miestnosť na prízemí ... „ Až neskôr na pojednávaní dňa 26. 01. 2010 právny predchodca odporkyne O.. S. R. tvrdí, že ďalšie priestory ako priestor o výmere 94,74 m2 neužíva (ani pivnicu). Pokiaľ teda prvostupňový súd vyporiadal zrušené spoluvlastníctvo spôsobom navrhnutým súdnym znalcom podľa prvej alternatívy, podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne jasne a presvedčivo v odôvodnení vysvetlil svoje rozhodnutie a keďže dôvody odvolania nie sú nové, boli už známe v čase rozhodovania prvostupňového súdu, nezistil odvolací súd dôvod ani na zmenu napadnutého rozhodnutia, ani na jeho zrušenie a vrátenie na ďalšie konanie. Odvolací súd nepovažuje za dôvodné pripúšťať v uvedenej veci možnosť dovolania, pretože nejde o vyriešenie závažnej právnej otázky, ktorú by bolo možné považovať za novú doposiaľ neriešenú. Navrhované otázky sa týkajú posúdenia predmetného konkrétneho sporu, pričom podľa názoru odvolacieho súdu, na otázku postavenú právnym zástupcom odporkyne je potrebné zodpovedať vždy v danom konkrétnom posudzovanom prípade, vzhľadom na individualitu každého súdneho sporu. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa podľa § 224 ods. 4 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov X : X. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.