Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13Co/122/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6409200296 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Štefan Huljak ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6409200296.2 Uznesenie Krajský súd Banská Bystrica ako súd odvolací v právnej veci žalobkyne: E.. W. O., narodená XX. XX. XXXX, bytom XXX XX W. nad U., J. XXX/XX, zastúpená splnomocnenou advokátskou kanceláriou: Advokátska kancelária LÍŠKA & Partners s. r. o., 965 01 Žiar nad Hronom, A. Hlinku 736/3, proti žalovaným: v 1. rade S. O., narodený XX. XX. XXXX, v 2. rade I. O., narodená XX. XX. XXXX, v 3. rade A. O., narodená XX. XX. XXXX (okresný súd zrejme omylom uviedol rok „1968"), všetci bytom XXX XX W. nad U., U. X/X, všetci zastúpení splnomocnenou advokátskou kanceláriou: Ulianko & Holčík, s. r. o., 960 01 Zvolen, Námestie SNP 41, v 4. rade T. P., narodený XX. XX. XXXX, bytom XXX XX U. C. XX, zastúpený splnomocnenou advokátskou kanceláriou: AK Ivan Dlhopolec, s. r. o., 960 01 Zvolen, Námestie SNP 41, o zaplatenie 3 817,57 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne zo dňa 22. 12. 2011, žalovaných v 1. až 3. rade zo dňa 27. 12. 2012 a zo dňa 02. 04. 2012 proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom číslo konania 7C/18/2009-266 zo dňa 06. 09. 2011 v znení dopĺňacieho rozsudku číslo konania 7C/18/2009-290 zo dňa 12. 03. 2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok okresného súdu v znení dopĺňacieho rozsudku zrušuje: a) v časti, v ktorej uložil žalovaným v 1. až 3. rade zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne sumu 2 421,88 eura s príslušenstvom; b) v časti, v ktorej uložil žalovaným v 1. až 3. rade nahradiť žalobkyni spoločne a nerozdielne trovy konania v celkovej sume 1 283,55 eura (229+1 054,55 eura); c) v časti, v ktorej uložil žalovaným v 1. až 3. rade nahradiť štátu trovy konania v sume 262,61 eura; d) v časti, v ktorej uložil žalobkyni nahradiť žalovanému v 4. rade trovy konania v celkovej sume 1 982,28 eura (1 402,02+580,26). V časti, v ktorej zastavil konanie osobitne voči žalovanému v 4. rade a sčasti čo do istiny s príslušenstvom, zostáva rozsudok nedotknutý. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd sčasti konanie zastavil, vo zvyšku žalobe vyhovel a rozhodol o trovách konania. Ohľadom vyhovenie žaloby uviedol, že ide o škodu, ktorá „je zapríčinená protiprávnym úkonom a to užívaním nehnuteľnosti (bytu) fyzickými osobami, ktoré k tejto nemajú žiaden právny vzťah“. Jej výšku určil „s prihliadnutím na výšku ročného nájmu“ v sume 2 421,88 eura (12x201,82 eura) a priznal aj úroky z omeškania za každý mesiac nevyplateného nájomného a to za 13 mesiacov (od januára 2008 do januára 2009 vrátane). Žalovaní v 1. až 3. rade v podanom odvolaní žiadali buď žalobu voči nim zamietnuť alebo rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Majú za to, že sa mal „vlastnícky vzťah navrhovateľky k bytu, ako aj práva s ním súvisiace, posudzovať podľa ustanovení o bezpodielovom spoluvlastníctve manželov“, nie podľa „ust. § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka“. Posúdenie tvrdeného nároku žalobkyne ako „zodpovednosti za škodu je pre nás prekvapivé“, lebo „takúto právnu kvalifikáciu uplatneného nároku žiadny z účastníkov konania neuvádzal“. Zo strany odvolateľov ale „neexistuje protiprávnosť konania“, potom „nemôže byť ani daná príčinná súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním“. Táto súvislosť nebola ani ničím preukázaná. Žalobkyni nevznikla žiadna skutočná škoda. Žalobkyňa v podanom odvolaní napadla výrok rozsudku okresného súdu v časti o jej povinnosti nahradiť žalovanému v 4. rade trovy konania. Ona ho nežalovala „bezdôvodne, pretože nehnuteľnosť (byt) v rozhodnom období užíval“, hoci uznáva, že vzala žalobu proti nemu späť. Súd by mal zvážiť “vzhľadom na okolnosti prípadu a tiež na výšku istiny pri porovnaní s trovami konania“ nepriznať žalovanému v 4. rade náhradu trov konania. V dôsledku podaného odvolania krajský súd vec prejednal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 OSP a rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h/ OSP v napadnutej časti zrušil a podľa ustanovenia § 221 ods. 2 OSP vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z týchto dôvodov. V súdenej veci zo zápisu v liste vlastníctva číslo XXXX (číslo listu 182-185 spisu) vyplýva, že žalobkyňa a jej bývalý manžel S. O. sú vedení ako podieloví spoluvlastníci po polovici bytu číslo X a po 7143/166846- ín spoločných častí a spoločných zariadení bytového domu (pod B5 a B27), keď ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom číslo konania 4C/227/2006-13 zo dňa 16. 10. 2006 (číslo listu 65 spisu, príloha) právoplatne k 20. 10. 2006 a k vyporiadaniu ich bezpodielového spoluvlastníctva zrejme nedošlo (§ 149 ods. 4 OZ). Ak sa potom žalobou síce žiada zaplatiť za užívanie bytu za rok 2008, kedy ešte existovalo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, môže žalobkyňa ako v súčasnosti podielová spoluvlastníčka žiadať od žalovaných zaplatiť len za užívanie svojho spoluvlastníckeho podielu, teda podľa právneho stavu v čase rozhodovania súdu (§ 154 ods. 1 OSP). Je to dané tým, že vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (vyrovnanie ich vzájomných práv a povinností) už nie je možné. Rozsudok okresného súdu tento právny stav nerešpektuje. Bývalý manžel žalobkyne S. O. ako svedok dňa 03. 05. 2010 vypovedal, že „v podstate ohľadom užívania bytu neexistovala dohoda medzi nami resp. žiadna ďalšia dispozícia s týmto bytom iným spôsobom podmienená nebola“ (číslo listu 143 spisu). Uvedené naznačuje, že žalovaní v 1. až 3. rade byt v roku 2008 užívali bez právneho dôvodu. V takomto prípade hovorí právo o bezdôvodnom obohatení (§ 451 ods. 1 a 2 OZ), nie o škode ako zmenšení hodnoty majetku (§ 442 ods. 1 OZ). Z obsahu spisu nevyplýva nič, čo by naznačovalo, že žalovaní v 1. až 3. rade spôsobili žalobkyni ako polovičnej podielovej spoluvlastníčke bytu škodu. Právne posúdenie veci okresným súdom sa javí ako nesprávne. V prípade bezdôvodného obohatenia „musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo“ (§ 458 ods. 1 OZ), teda o čo sa bezprávny užívateľ obohatil. Ak ide o užívanie cudzej veci, nie je ním bez ďalšieho nájomné (§ 671 ods. 1 OZ), aj keď toto je pomôckou ako zistiť výšku obohatenia sa. Vždy treba prihliadnuť na skutočnosť, ak užívateľ zhodnotil byt a teda zvýšil hodnotu užívanej veci (z posudku znalca O.. C. T. - číslo listu 166-194 spisu sa javí, že sa tak mohlo stať), čiže znížiť sumu toho, čo sa má vydať. Bezdôvodné obohatenie sa vydáva ako celok za obdobie bezprávneho užívania, nie podľa platby nájomného za byt. Potom k omeškaniu za nevydanie bezdôvodného obohatenia môže dôjsť len potom ako oprávnená osoba vyzvala povinnú osobu na jeho vydanie (§ 563 OZ) a len od začiatku omeškania možno žiadať aj úroky z omeškania (§ 517 ods. 12 OZ). Okresný súd tiež prehliadol, že žalobkyňa žiadala prisúdiť istinu za 12 mesiacov (12x201,81=2 421,84 eura), ale úroky z omeškania až za 13 „splátok nájomného“, čiže mimo prisúdenú istinu, teda nedôvodne. Odvolací súd musel zrušiť rozsudok okresného súdu v časti, v ktorej žalobe vyhovel, v ktorej rozhodol o povinnosti žalovaných v 1. až 3. rade nahradiť žalobkyni trovy konania a štátu trovy konania. Súd prvého stupňa nesprávne rozhodol aj o povinnosti žalobkyne nahradiť žalovanému v 4. rade trovy konania. Trovy právneho zastúpenia žalovaného v 4. rade počítal z tarifnej hodnoty 3 817,57 eura, hoci táto suma sa žiadala zaplatiť solidárne od všetkých štyroch pôvodne žalovaných a žalobkyňa následne voči žalovaným v 1. až 3. rade vzala žalobu späť o sumu 1 395,69 eura (číslo listu 252 p.v. spisu) a požadovala, aby jej zaplatili 2 421,88 eura (správne je 12x201,82=2 421,84 eura), voči žalovanému v 4. rade vzala žalobu späť v celom rozsahu. Potom tarifnou hodnotou u žalovaného v 4. rade mala byť suma 954,39 eura (3 817,57:4), ktorá prevyšuje sumu 500 eur považovanú zákonom za hodnotu drobného sporu (§ 150 ods. 2, § 200ea OSP). O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0. Poučenie: proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.