Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/144/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6410202544 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6410202544.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a členov senátu Mgr. Emy Novodomcovej a JUDr. Petra Priehodu v právnej veci navrhovateľov 1/ O. W., nar. XX. XX. XXXX, 2/ A. W., nar. XX. XX. XXXX, obaja bytom L. K. XXX, H. R. H., zastúpení JUDr. Evou Považanovou, advokátkou, so sídlom Advokátskej kancelárie A.. S. X/XXX, U. R. H., proti odporcovi Agropodnik, a. s., Železničná 5, Hliník nad Hronom, IČO: 31 611 826, zastúpeného JUDr. Viktorom Šurkom, advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie I. XXX, U. R. H., o uloženie povinnosti uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu na odvolanie navrhovateľov 1/, 2/ a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 9C/83/2010 - 81 zo dňa 20. 01. 2011, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým návrh zamietol, p o t v r d z u j e. Rozsudok okresného súdu vo výroku, o náhrade trov prvostupňového konania mení tak, že navrhovatelia 1/, 2/ sú povinní nahradiť odporcovi spoločne a nerozdielne trovy konania vo výške 303,01 eur k rukám právneho zástupcu JUDr. Viktora Šurku, advokáta so sídlom Advokátskej kancelárie I. XXX, U. R. H. do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľov domáhajúcich sa uloženia povinnosti odporcovi uzatvoriť s nimi zmluvu o prevode vlastníctva bytu zapísaného na LV č. XXXX pre kat. územie H. R. H. - trojizbového bytu č. X, vo vchode č. X na A. poschodí bytového domu so súp. č. XXX, nachádzajúceho sa na ulici K. a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 9097/36388 v znení zmluvy tvoriacej prílohu podaného návrhu na začatie konania. Okresný súd posudzujúc znenie zmluvy s prihliadnutím na skutkové zistenia dospel k záveru, že návrh zmluvy predložený navrhovateľmi nie je súladný so skutkovým stavom. Poukázal na to, že predmet zmluvy je nedostatočne vymedzený a garáž je uvedená iba v čl. II. popis a rozloha bytu ako sklad o ploche 16,72 m2 tvoriaceho príslušenstvo bytu. Okresný súd konštatoval, že garáž nie je príslušenstvom bytu ani spoločným zariadením alebo spoločnou časťou domu, je samostatným nebytovým priestorom a preto nemožno akceptovať návrh predloženej zmluvy. Okresný súd návrh zamietol aj z dôvodu, že navrhovateľmi uvádzaná výmera rozlohy bytu nie je totožná s listinnými dôkazmi, ktoré boli predložené súdu, navrhovatelia v konaní neprodukovali žiadny listinný dôkaz z ktorého by nimi uvádzaná výmera obytnej plochy vyplývala. Za nesprávnu považoval okresný súd aj navrhovateľmi uvádzanú kúpnu cenu, lebo predmetom ocenenia nebola vyššie spomínaná garáž ako nebytový priestor. Úspešnému odporcovi súd priznal náhradu trov konania vo výške 301,20 eur s priznaním náhrady odmeny za jeden úkon právnej služby podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z. z. za 4 úkony po 55,49 eur s režijnými paušálmi 3 x po 7,21 eur a 1 x po 7,41 eur a s priznaním príslušnej DPH. Rozsudok okresného súdu odvolaním napadli všetci účastníci konania. Odvolanie odporcu smerovalo proti výroku, ktorým bolo rozhodované o náhrade trov konania. Odporca sa domáhal, aby mu bola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia z hodnoty predmetu sporu 3.759,54 eur, z ceny ustálenej ako minimálna hodnota predmetného bytu v konaní sp. zn. 9C/516/2000 Okresného súdu vo Zvolene, s ktorou sa stotožnil aj Krajský súd v Banskej Bystrici. V konaní bolo preukázané, že štvorbytový dom, v ktorom sa nachádza aj predmetný byt, bol v roku 2005 rekonštrukciou zhodnotený o 63.068,44 eur, z ktorej sumy na každý byt pripadá zhodnotenie 15.767,11 eur a teda hodnota veci je 3.759,54 eur, z ktorej pri vyúčtovaní trov konania vychádzal. Odporca navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý výrok prvostupňového rozsudku zmenil tak, že zaviaže navrhovateľa nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 712,08 eur s priznaním aj náhrady trov odvolacieho konania 93,55 eur. Navrhovatelia s rozhodnutím okresného súdu vyjadrili nesúhlas, lebo do vynesenia rozsudku súd nepožadoval od nich, aby produkovali dôkaz, ktorým by vytýkané nedostatky odstránil. Premeraním jednotlivých miestností navrhovatelia zistili, že ich výmera nie je totožná s výmerou podľa nájomnej zmluvy, preto do zmluvy o prevode vlastníctva bytu uviedli výmeru jednotlivých miestností tak, ako bola zistená ich meraním. Pokiaľ súd mal pochybnosť, resp. zistil nesúlad medzi nájomnou zmluvou a zmluvou o prevode vlastníctva bytu, bolo nutné, aby vyzval odporcu k predloženiu situačných plánov jednotlivých poschodí domu s vyznačením jednotlivých bytov a nebytových priestorov v dome, ktorú povinnosť mu ukladá priamo zákon. Podľa údajov z kúpnej zmluvy, ktorú uzavrel sused W. N. zistili, že celková výmera bytu aj s garážou, ktorá v uvedenej zmluve je špecifikovaná ako príslušenstvo bytu je 90,97 m2, čo zodpovedalo stavu navrhovateľmi zistenému v nájomnom byte, i zápisu na LV č. XXXX. V bytovom dome súp. č. XXX odporca odpredal tri byty nájomcom, pričom na LV č. XXXX nie sú zapísané žiadne nebytové priestory, t. j. ani tie garáže, ktoré odporca odpredal ako príslušenstvo bytu uvedeným nájomcom. V praxi to znamená, že tieto priestory sú započítané do príslušenstva už predaných troch bytov. Keby sa tieto priestory vyčlenili na samostatný zápis, zmenila by sa výmera všetkých bytov na 74,22 m2 a výmera garáži na 16,75 m2 čo by malo vplyv aj na výšku podielov vlastníkov na spoločných častiach a zariadeniach domu na podiel 7422/36388 odvodený od výmery bytu a podiel 1675/36388 odvodený od výmery garáže. Podľa navrhovateľov takéto usporiadanie vlastníctva v dome s podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu je možné vyriešiť len dohodou o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva uzavretou so všetkými vlastníkmi bytov. Takáto špecifikácia bytu a nebytového priestoru v zmluve o prevode vlastníctva bytu by nezodpovedala stavu podľa katastrálneho operátu a teda by nebola listinou vkladu schopnou. Navrhovatelia namietali nekonkrétnosť rozhodnutia Okresného úradu v Žiari nad Hronom č. 96/06427 z 21. 07. 1997 o zmene v užívaní časti daného domu, konkrétne „4 sklady v bytovom dome č. súp. XXX na Garáže,“ ktoré nezodpovedá požiadavkám § 5 ods. 5 Bytového zákona a je preto neplatné. Pretože navrhovatelia zmluvu o prevode vlastníctva bytu č. X vypracovali v súlade s platnou legislatívou a stavom vlastníctva ako je zapísaný na LV č. XXXX navrhli, aby odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu a návrhu vyhovel, pričom zmluva o prevode vlastníctva bytu tvorí prílohu rozhodnutia. Zároveň sa domáhal i náhrady trov konania 199,- eur za zaplatené súdne poplatky a 314,10 eur trov právneho zastúpenia. Odporca odvolanie navrhovateľov považoval za bezpredmetné. Navrhovatelia úplne ignorovali predchádzajúce rozhodnutia vydané v konaní pod sp. zn. 9C/516/2000 Okresného súdu Zvolen, lebo aj ich terajší návrh obsahuje rovnaké chyby, ako boli vytýkané v spomenutom konaní. Pretože rozhodnutie Okresného úradu v Žiari nad Hronom z 21. 07. 1997 o povolenej zmene účelu užívania zásobární na garáže, bolo vydané v správnom konaní, nebolo napadnuté opravným prostriedkom, je právoplatné. Návrh navrhovateľov, aby bola garáž č. X prevádzaná ako príslušenstvo k bytu č. X, odporca považoval za nedôvodný. Odporca namietal aj nedostatok aktívnej legitimácie navrhovateľov lebo im bola daná výpoveď z nájmu, pričom zásielky ju obsahujúce neprevzali a boli odporcovi poštou vrátené. Z písomného vyjadrenia k odvolaniu podané prostredníctvom právneho zástupcu, odporca požadoval náhradu za jeden úkon právnej služby 141,09 eur s režijným paušálom 7,41 eur a DPH 29,70 eur v celkovej sume 178,20 eur. Krajský súd ako súd odvolací vec v medziach daných odvolaniami účastníkov s poukazom na ust. § 212 ods. 1 OSP preskúmal, po doplnení dokazovania oboznámením sa so spisom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 5C/132/2011 postupoval v súlade s ust. § 214 ods. 2 OSP, rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej podľa ust. § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil ako vecne správny a vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania podľa § 220 OSP zmenil. Prijatím zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov je sledovaný účel okrem iných upraviť spôsob a podmienky nadobúdania vlastníctva bytov, na ktoré sa zákon vzťahuje. V ust. § 4 Zákon vymedzuje jednak spôsoby nadobúdania vlastníctva a v prípade zmluvného prevodu vlastníctva i okruh účastníkov tohto vzťahu. Ustanovenie § 16 ods. 1 Zákona zabezpečuje ochranu nájomcovi bytu, ktorým je fyzická osoba v tom, že byt takéhoto nájomcu môže vlastník domu previesť do vlastníctva len tomuto nájomcovi. Právo nájomcu bytu na prevod bytu do jeho vlastníctva je právom výlučným a nájomca bytu má prednostné právo na prevod tohto bytu pred každým iným subjektom, ak je byt predmetom prevodu vlastníctva. V konkrétnom prípade, krajský súd uznesením č. k. 14Co/144/2011 - 112 zo dňa 08. 07. 2011 prerušil odvolacie konanie do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 5C/132/2011. V konaní pred Okresným súdom Žiar nad Hronom sa v uvedenej veci prejednával nárok navrhovateľa domáhajúceho sa voči odporcom vypratania bytu o odkúpenie, ktorého požiadali. Rozsudkom č. k. 5C/132/2011 - 76 zo dňa 06. 02. 2012, ktorý nadobudol právoplatnosť 24. 03. 2012 okresný súd ako nedôvodný zamietol návrh navrhovateľa, lebo k skončeniu nájmu výpoveďou zo strany prenajímateľa nedošlo. Teda je nesporným, že navrhovatelia sú naďalej nájomcovia bytu a využili zákonné právo a požiadali odporcu o prevod vlastníctva k trojizbovému bytu č. X nachádzajúcom sa na A. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXX, vchod č. X na ulici K. v H. R. H.. So záverom vysloveným okresným súdom, pre ktorý návrh zamietol a konštatoval, že nie sú dané podmienky pre nahradenie súhlasu odporcu k uzavretiu zmluvy o prevode vlastníctva k bytu a nebytovému priestoru sa odvolací súd stotožňuje a považuje ho za správny. Pre rozhodnutie súdu v zmysle § 153 ods. 1 OSP je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia. Preskúmaním veci odvolací súd má za to, že okresný súd vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre zistenie skutkového stavu a z takto zisteného stavu veci vyvodil právny záver. Dôvody, pre ktorý okresný súd návrh zamietol sú správne a na tieto dôvody v celom rozsahu poukazuje aj odvolací súd, osvojujúc si ich a v podrobnostiach na ne odkazuje a s nimi sa stotožňuje. Argumentácia navrhovateľov uvedená v dôvodoch odvolania bola prednesená v podstate už pred prvostupňovým súdom a s jej námietkami sa prvostupňový súd vyporiadal. Nové skutočnosti navrhovatelia neuvádzali, nenavrhli vykonanie nových dôkazov. Za takéhoto stavu neboli splnené podmienky ani pre zmenu prípadne ani pre zrušenie prvostupňového rozsudku a preto krajský súd rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bol návrh zamietnutý podľa § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil. Odvolací súd nezistil skutočnosti svedčiace o inom skutkovom stave, dôkazy vykonané prvostupňovým súdom relevantnou mierou prispeli k objasneniu a preukázaniu skutkového stavu, preto navrhovateľmi namietané nevykonanie dôkazov ohľadom uvedenia výmery bytu z hľadiska účelnosti a hospodárnosti neboli odôvodnené. Výrok, ktorým súd odporcovi uloží, aby prehlásil svoju vôľu je pojmovo podmienený jednak tým, že odporca je svoju vôľu určitého obsahu povinný prejaviť a ďalej neochotou to tak urobiť. Povinnosť prehlásiť vôľu môže odporcovi uložiť právny predpis alebo záväzok (zmluva) prípadne pre neho môže vyplynúť z jeho vlastného protiprávneho správania sa. Je nesporným, že navrhovatelia ako nájomcovia bytu využili zákonné právo, požiadali odporcu o prevod vlastníctva bytu a márnym uplynutím doby dvoch rokov pre nečinnosť odporcu navrhovateľmi uplatnený nárok na uzavretie zmluvy, lebo odporca si nesplnil povinnosť, ktorá mu vyplývala priamo zo zákona. Predmetom odvolacieho konania vo veci samej bolo vyhodnotenie najmä právnej povahy absencie podstatných náležitostí zmluvy o prevode vlastníctva bytu v dome podľa § 5 ods. 1 písm. a) - h) zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že vlastníctvo bytu v dome nemožno nadobudnúť na základe právneho úkonu, ktorý nemá náležitosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu v dome uvedené v citovanom zákonnom ustanovení, ktorým je táto zmluva pojmovo vymedzená. Základnou náležitosťou zmluvy o prevode vlastníctva bytu a zmluvy o prevode vlastníctva nebytového priestoru v dome, je uvedenie popisu bytu alebo nebytového priestoru v dome a príslušenstva bytu, vymedzenie polohy bytu alebo nebytového priestoru v dome, označením čísla bytu, čísla vchodu a opisom nebytového priestoru, určenie rozsahu podlahovej plochy a vybavenia bytu a nebytového priestoru v dome. V ust. § 2 zák. č. 182/1993 Z. z. sú vymedzené definície jednotlivých pojmov. Bytom sa na účely tohto Zákona rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené na bývanie a môžu na tento účel slúžiť ako samostatné bytové jednotky. Definícia pojmu príslušenstvo bytu je vyjadrená v ust. § 121 ods. 2 OZ podľa ktorého, príslušenstvom bytu sú vedľajšie miestnosti a priestory určené na to, aby sa s bytom užívali. Zloženie a rozsah príslušenstva môže byť pre jednotlivé byty rozdielny. Nájomná zmluva by mala obsahovať aj popis príslušenstva bytu. V zmluve o prevode vlastníctva bytu v zmysle citovaného zákona musí popri popise samotného bytu, byť uvedené a riadne identifikované aj jeho príslušenstvo. Vychádzajúc z doslovného znenia § 2 ods. 3 zák. č. 182/1993 Z. z. príslušenstvo bytu nie je nebytovým priestorom. Za nebytový priestor sa pre účely tohto zákona rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu určené na iné účely ako na bývanie. V danej veci Okresný úrad v Žiari nad Hronom, Odbor životného prostredia, rozhodnutím č. 96/06427 dňa 21. 07. 1997, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 01. 10. 1997 v zmysle § 85 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon) v platnom znení, povolil zmenu užívania časti stavby v obytnom dome č. XXX, K. ulica v H. R. H., konkrétne 4 skladov na „Garáže“. Z vymedzenia pojmu „Garáže“ je nepochybné, že nejde o miestnosť resp. časť stavby obytného domu, ktorá slúži na bývanie a preto nemôže byť považovaná ani za príslušenstvo bytu. Účelové vymedzenie pojmu „Garáž“ jednoznačne svedčí o tom, že je nebytovým priestorom, ktorého výmera nemôže byť zahrnutá do podlahovej plochy bytu v zmysle § 2 ods. 7 citovaného Zákona. Odvolací súd vzhľadom na uvedené sa stotožňuje s vyhodnotením zmluvy, v ktorej chýbajú niektoré osobitné podstatné náležitosti zmluvy o prevode vlastníctva k bytu podľa § 5 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z.. Odvolanie navrhovateľov krajský súd nepovažoval za dôvodné, lebo súdu v prípade nahradzovania vôle niektorého zo zmluvných účastníkov je povinnosťou dbať len, aby návrh na začatie konanie obsahoval zákonom predpísané náležitosti uvedené v ust. § 42 ods. 1, 3 a § 79 ods. 1, 2 OSP. Súdu z tejto pozície neprináleží povinnosť odstraňovať nedostatky právneho úkonu, ku ktorému sa navrhovateľ domáha nahradenia vôle druhého zmluvného účastníka. V prípade existencie nedostatkov právneho úkonu - zmluvy o prevode vlastníctva, ide o vadu, o ktorej súd vydá meritórne rozhodnutie. V dôsledku absencie podstatných náležitostí zmluvy, ktoré sú nevyhnutné, zmluva ako dvojstranný právny úkon nevzniká. Z týchto hľadísk okresný súd správne postupoval, keď návrh navrhovateľov domáhajúcich sa nahradenia prehlásenia vôle odporcu k zmluve nimi predloženej ako nedôvodný zamietol. Návrh navrhovateľov nebol dôvodný, lebo zmluva o prevode vlastníctva k danému bytu postráda náležitosti, ktoré pre daný druh zmluvy zákon predpisuje a vyžaduje a absencia, ktorých náležitosti má za následok, že právne účinky z takejto zmluvy vôbec nenastali. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok okresného súdu, ktorým návrh zamietol z jeho vecne správnych dôvodov potvrdil. Okresný súd pri rozhodovaní o trovách konania priznaných úspešnému odporcovi zaujal správny právny názor, ak náhradu odmeny právneho zastúpenia odporcu priznal podľa ust. § 11 ods. 1 vyhl. č. 255/2004 Z. z. v náväznosti následných noviel. Predmetom konania bol nárok navrhovateľov domáhajúcich sa nahradenia prejavu vôle odporcu, išlo teda o predmet konania, ktorého hodnotu nemožno vyjadriť v peniazoch. Pokiaľ okresný súd priznal náhradu trov odporcu predstavujúcu odmenu advokáta, jeho rozhodnutie odvolací súd zmenil len vo výške priznanej odmeny. Za tri úkony vykonané v roku 2010 prináležala odmena po 55,49 eur a za jeden úkon vykonaný dňa 20. 01. 2011 vo výške 57,- eur. Za štyri úkony právnej služby prináležala náhrada odmeny vo výške 223,47 eur s pripočítaním náhrady 21,63 eur za tri úkony po 7,21 eur a režijného paušálu za jeden úkon 7,41 eur. Z celkovej úhrnnej sumy 252,51 eur s pripočítaním 20% DPH náhrada odmeny právneho zastúpenia odporcu v prvostupňovom konaní predstavuje sumu 303,01 eur. Pretože okresný súd priznal náhradu odporcovi vo výške 301,20 eur, odvolací súd rozsudok okresného súdu v tejto časti zmenil. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodované za použitia ust. § 224 ods. 1 OSP, podľa § 142 ods. 2 OSP. V odvolacom konaní účastníci mali len čiastočný úspech, preto náhrada trov im priznaná nebola. Rozhodnutie senátu bolo prijaté pomerom hlasov X : X. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.