Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 43Cob/36/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6410205063 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6410205063.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Daniely Maštalířovej v obchodnoprávnej veci navrhovateľa C. M. X., pobočka zahraničnej banky so sídlom F. Z. XX, XXX XX B., IČO: XX XXX XXX, zast. advokátom JUDr. Davidom Soukeníkom, V. XX, B. proti odporcovi U. L., bytom Q. XX, XXX XX Q., rod.č. XXXXXX/XXXX, zast. advokátkou JUDr. Evou Považanovou so sídlom I. Z. O., L.. P. X o zaplatenie 1.108,59 Eur s prísl., o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu v Žiari nad Hronom č.k. 12Cb 216/2010-95, IČS: 6410205063 zo dňa 24. októbra 2011 jednohlasne takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu v Žiari nad Hronom č.k. 12Cb 216/2010-95, IČS: 6410205063 zo dňa 24. októbra 2011 v napadnutej časti prvej a druhej výrokovej vety potvrdzuje. Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím uložil okresný súd odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.108,59 Eur s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.086,06 Eur od 01.11.2008 do zaplatenia a k povinnosti nahradiť mu trovy konania vo výške 1.659,04 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Vo zvyšku návrh zamietol. Rozhodnutie odôvodnil okresný súd tým, že medzi navrhovateľom a poručiteľom V. L. bola uzavretá dňa 16.06.2006 Zmluva o úvere pod č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej mu navrhovateľ poskytol vo forme úveru sumu 1.991,64 Eur s tým, že poručiteľ sa zaviazal zaplatiť dlžnú sumu vo výške 2.325,84 Eur, a to vo forme mesačných splátok, každá v sume po 97,46 Eur po dobu 36 mesiacov. Suma vo výške 2.325,84 Eur pozostávala z poskytnutého úveru vo výške 1.991,64 Eur, poplatkov za poskytnutie úveru vo výške 248,95 Eur a poplatku za poistenie vo výške 85,26 Eur. Zmluvné strany zároveň dohodli pre prípad omeškania s platením splátok úrok z omeškania vo výške 28,99% ročne. Do práv a povinností poručiteľa, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX vstúpil odporca, pričom do dedičského konania, ktoré bolo vedené na Okresnom súde v Žiari nad Hronom pod sp.zn. 12D/758/2008 si navrhovateľ svoju pohľadávku prihlásil. Z poskytnutého úveru nesplatil odporca navrhovateľovi sumu 1.108,59 Eur, pričom táto pozostáva z nezaplatenej istiny vo výške 1.086,06 Eur a z úrokov z úveru vo výške 22,53 Eur. Okresný súd neprihliadol na argumenty odporcu uvedené v odpore, ako aj v priebehu súdneho konania, z ktorých vyplýva, že okrem aktív zdedil po poručiteľovi aj dlhy, ktoré predstavujú sumu 7.267,22 Eur a ktoré odporca nemá z čoho splácať. Tvrdil tiež, že ho nikto v priebehu dedičského konania nepoučil, že po smrti poručiteľa všetky dlhy, a to aj tie, ktoré vznikli pred uzatvorením manželstva prejdú na odporcu. Vzhľadom k tomu, že odporca výšku navrhovateľom uplatnenej sumy nenamietal a túto uznal v celom rozsahu, súd návrhu odporcu na splácanie dlhu v splátkach nevyhovel a tohto zaviazal na splatenie istiny vrátane úroku a úroku z omeškania tak, ako si navrhovateľ v návrhu uplatnil. Okresný súd posúdil výšku dohodnutého úroku z omeškania medzi zmluvnými stranami za neprimerane vysokú a v rozpore so zákonom, preto priznal navrhovateľovi právo na úrok z omeškania len v zákonom stanovenej výške, a to v súlade s § 369 ods.1 Obch.zák. a § 3 ods.1 Nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. v platnom znení. S rozhodnutím okresného súdu sa neuspokojil odporca a podal proti prvej a druhej výrokovej vete napadnutého rozhodnutia odvolanie. V odvolaní poukázal opakovane na ním tvrdené skutočnosti v odpore a v priebehu súdneho konania, že v dedičskom konaní po manželovi zdedil odporca dlhy vo výške 1 zodpovedajúcej sume 3.633,61 Eur a v druhej polovici titulom zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v dôsledku čoho tak pasíva, ktorými je odporca zaťažený, zodpovedajú sume 7.267,22 Eur. Opakovane poukázal na tú skutočnosť, že v dedičskom konaní po smrti manžela ho okresný súd nepoučil, že všetky dlhy prejdú na neho a že ich bolo možné vysporiadať aj predajom dedičstva na dražbe, pričom v súčasnosti je jediným zdrojom príjmu odporcu dôchodok vo výške 414,40 Eur, z ktorej sumy spláca mesačne všetky služby a dlhy pre R. B. vo výške 20,-Eur a pre Pohotovosť 130,- Eur mesačne, za telefón 30,-Eur, za lieky 30,-Eur a tak mu nezostáva takmer žiadna suma na splácanie ďalších úverov. Preto aj v odvolaní žiadal okresný súd, aby povolil splácať dlh v mesačných splátkach po 40,-Eur a aby ho oslobodil od platenia trov právneho zastúpenia. S prihliadnutím na jeho finančnú situáciu a zdravotný stav nie je schopný platiť istinu s príslušenstvom v lehote, ktorú učil prvostupňový súd, ako ani trovy právneho zastúpenia, ktoré presahujú priznanú istinu. Navrhol preto, aby v súlade s § 160 ods.1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie okresného súdu zmenil tak, že prizná navrhovateľovi sumu 1.108,59 Eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania od 01.11.2008 do zaplatenia vo forme pravidelných splátok po 40,-Eur mesačne a s poukazom na § 150 ods.1 O.s.p., keďže sú tu dané dôvody hodné osobitného zreteľa, náhradu trov navrhovateľovi neprizná. K odvolaniu odporcu sa vyjadril navrhovateľ, ktorý uviedol, že odporca o dlhu poručiteľa vedel a s navrhovateľom telefonicky komunikoval, keď žiadal splácať dlh v splátkach po 1.446,50 Sk ešte dňa 10.11.2008. Navrhovateľ kontaktoval odporcu dňa 25.11.2008 telefonicky, na čo mu odporca zaslal úmrtný list poručiteľa, pričom následne 20.02.2009 odporca požiadal o odklad splátok z dôvodu operácie na apríl 2009, avšak ani napriek ústretovosti navrhovateľa zo strany odporcu nedošlo ani len k čiastočnej úhrade dlhu. Z tohto dôvodu preto podal navrhovateľ návrh na súd. Odporca má podľa jeho názoru dostatočné majetkové pomery na úhradu nielen istiny, ale aj trov konania, keďže zdedil majetok v hodnote 6.203,85 Eur, preto nie je podľa neho dôvod ani na poskytnutie splátok a ani na aplikáciu § 150 O.s.p. Navrhol preto rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne potvrdiť, príp. odvolanie odporcu preto, že neobsahuje všetky náležitosti odvolania, hlavne nie je odôvodnené vo veci samej, podľa § 205 ods.2 O.s.p. odmietnuť. Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods.1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.2 O.s.p., pričom podľa § 211 ods.2 a § 156 ods.3 O.s.p., pričom bolo miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámené na úradnej tabuli krajského súdu. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že predmetom sporu je právo navrhovateľa na splatenie úveru, ktorý poskytol pôvodne poručiteľovi, zvyšok ktorého prešiel v rámci dedičského konania po smrti poručiteľa na odporcu v sume 1.086,06 Eur a úrokov vo výške 22,53 Eur, ktoré odporca napriek výzve navrhovateľa a jeho prísľubu platiť tento dlh v splátkach nesplnil. Navrhovateľ si zároveň uplatnil aj právo na úrok z omeškania v dohodnutej výške 28,99% ročne, ktorú výšku okresný súd znížil a priznal navrhovateľovi úrok len v zákonnej 9% výške z dlžnej sumy od 01.11.2008 do zaplatenia. Vo veci vydal okresný súd platobný rozkaz, proti ktorému podal odporca odpor s argumentmi týkajúcimi sa nedostatku finančných prostriedkov na to, aby mohol zaplatiť celý dlh navrhovateľovi, aj keď ho uznáva za oprávnený naraz, preto žiadal splácať dlh v splátkach. Namietal tiež tú skutočnosť, že na odporcu prešli všetky dlhy poručiteľa, o čom nemal vedomosť, pričom nie je v jeho možnostiach splatiť celý dlh naraz, a to s prihliadnutím na to, že poberá len invalidný dôchodok v sume 414,40 Eur. Navrhovateľ nesúhlasil so splácaním dlhu v splátkach, pretože podľa jeho názoru mal odporca nielen vedomosť o existujúcom dlhu poručiteľa voči navrhovateľovi, ale aj od času, kedy poručiteľ zomrel, navrhovateľovi napriek tomu, že si s ním splácanie dlhu v splátkach telefonicky dohodol, nezaplatil ani len časť dlžnej sumy. Podľa § 160 ods.1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Podľa ods.2 cit. ust. ak súd odsúdil na opakujúce sa plnenie v budúcnosti zročných dávok, treba ich plniť, len čo sa podľa rozsudku stanú zročnými. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu o uložení povinnosti odporcovi zaplatiť dlh navrhovateľovi bez možnosti splácať dlh v splátkach, je vecne správne. Okresný súd v rozsudku, ktorým ukladá povinnosť na plnenie musí vždy určiť lehotu na splnenie dlhu, ktorá nemá žiadnu náväznosť na lehotu hmotnoprávnu vrátane splatnosti sumy, ktorú rozsudkom ukladá odporcovi zaplatiť. Tým, že súd stanoví lehotu na plnenie, vymedzí nielen časový okamih, v ktorom povinný účastník ešte môže plniť dobrovoľne, aj keď je už s uspokojením nároku navrhovateľa v omeškaní, príp. sa môže s ním dohodnúť na platení dlhu v splátkach, výšku ktorých však musí navrhovateľ akceptovať ale aj dobu, kedy sa rozsudok stane vykonateľným a kedy teda bude možné na jeho základe viesť exekúciu. Dôvody, pre ktoré by mal súd stanoviť inú než zákonom stanovenú 3- dňovú lehotu na plnenie pre odporcu alebo prečo by mu mal uložiť platiť peňažné plnenie v splátkach je súd povinný uviesť v odôvodnení rozhodnutia. Pre uloženie povinnosti v splátkach nezistil okresný súd žiadne relevantné dôvody, preto ani o takomto spôsobe úhrady dlhu odporcom nerozhodoval. V tejto súvislosti je nutné zdôrazniť, že pri úvahe o určení lehoty na plnenie povinností v splátkach je nutné vychádzať nielen z konkrétnych okolností prípadu a osobných a majetkových pomerov účastníka na strane dlžníka, ale ak ide o obchodnú vec, aj z postavenia účastníkov konania ako podnikateľov, ktoré je spojené s podnikateľským rizikom a posúdiť, či stanovenie zaplatenia dlžnej čiastky v mesačných splátkach v určitej výške nepredstavuje s ohľadom na výšku dlžnej čiastky, dĺžku omeškania dlžníka s platením dlžnej čiastky neúmerné zvýhodnenie dlžníka na úkor veriteľa, pričom týmto hľadiskám nie je možné vždy nadradiť osobné a majetkové pomery dlžníka. Odvolací súd je toho právneho názoru, že minimálne od januára 2009 mohol odporca napriek jeho nepriaznivým finančným pomerom, keďže je odkázaný len na dôchodok, splácať dlh navrhovateľovi aspoň v tých čiastkach, výšku ktorých v odvolaní navrhol, čo však neurobil. Ani od podania návrhu navrhovateľom na súd, t.j. od 21.05.2010 za takmer 2 roky nezaplatil navrhovateľovi na existujúci dlh žiadnu sumu. Zo správania odporcu tak vyplýva, že sám svojim konaním zavinil nielen vznik sporu, keďže mal možnosť tomuto konaniu predísť tým, že by bol dobrovoľne splácal úver aspoň v čiastkach, ktoré by bol býval fyzicky schopný platiť, ale aj to, že sa jeho dlh zvyšuje o úroky z omeškania a rovnako má jeho správanie vplyv aj na vznik trov, ktoré musel navrhovateľ v súvislosti s uplatnením svojho práva na súde vynaložiť a na ktoré má podľa § 142 ods.1 O.s.p. ako účastníkovi, ktorý bol v spore plne úspešný, vzniklo právo. Aplikácia ust. § 150 O.s.p. tak, ako to odporca v odvolaní navrhol použiť prichádza do úvahy len vo výnimočných prípadoch, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, pričom ust. § 150 O.s.p. predpokladá skúmať, či okrem majetkových, sociálnych, osobných a ďalších pomerov všetkých účastníkov konania sa takéto rozhodnutie nedotkne najmä majetkových pomerov oprávneného účastníka, pričom najvýznamnejšie z hľadiska aplikácie § 150 O.s.p. sú tie okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a postoj účastníkov v priebehu konania. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že odvolaniu odporcu nie je možné vyhovieť ani pokiaľ ide o jeho návrh splácať dlh v 40,-Eur mesačných splátkach, čo by prakticky spolu s dlžným úrokom z omeškania predstavovalo splácanie viac ako 3 roky a ani v možnosti využiť moderačné oprávnenie súdu a rozhodovať o trovách konania, ktoré navrhovateľovi v súvislosti s uplatnením práva vznikli za použitia ust. § 150 O.s.p., pretože pre aplikáciu ust. § 150 O.s.p. nie sú splnené zákonné predpoklady. Odvolací súd preto rozhodnutie okresného súdu, ktoré je v napadnutej časti prvej a druhej výrokovej vety vecne správne podľa § 219 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 a § 142 ods.1 O.s.p. tak, že ich náhradu navrhovateľovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný nepriznal, pretože navrhovateľ si trovy odvolacieho konania neuplatnil a ani nevyčíslil. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.