Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13CoE/118/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6410206926 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6410206926.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vo veci exekúcie oprávneného: maloletý Y. Y., nar. XX. XX. XXXX, zast. matkou: A. Y., nar. XX. XX. XXXX, R. XXX/X, A. W. Q., proti povinnému: C. Y., nar. XX. XX. XXXX, A. H. X/X, XXX XX A. W. Q., vedenej pod sp. zn. EX/169/10 súdnym exekútorom: JUDr. Bronislava Pračková, Exekútorský úrad Žiar nad Hronom, Cyrila a Metoda 22, pre výživné, na odvolanie oprávneného zo dňa 09. 02. 2012 proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 9Er/704/2010-24 zo dňa 17. 01. 2012, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu vo výroku I., ktorým bola exekúcia zastavená, potvrdzuje. Vo výroku II., ktorým bolo povinnému uložené nahradiť oprávnenému trovy exekúcie v sume 185,40 eura, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia k rukám advokáta JUDr. Viktora Šurku do troch dní, uznesenie okresného súdu mení tak, že zaväzuje povinného nahradiť oprávnenému trovy exekúcie v sume 296,88 eura, k rukám právneho zástupcu JUDr. Viliama Šurku, so sídlom SNP 120, 965 01 Žiar nad Hronom, do troch dní. Výrok III., ktorým bolo povinnému uložené zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 39,84 eura do troch dní a výrok IV., ktorým súdny exekútor bol zaviazaný vrátiť preddavok na trovy exekúcie v sume 100 eur na účet Okresného súdu Žiar nad Hronom, zostáva nedotknutý. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd konajúci ako súd exekučný exekúciu zastavil. Postup súdu bol podmienený žiadosťou oprávneného o zastavenie exekúcie, ktorý zameškané výživné ako aj bežné výživné uhradil v plnej výške. Súd poukázal na ust. § 80 EP, ako aj § 57 ods. 2 EP. Povinnému bolo uložené nahradiť oprávnenému trovy exekúcie v sume 185,40 eura. V tejto časti súd nepriznal oprávnenému náhradu za jeden úkon advokáta v sume 111,48 eura (odmena 85,49 eura, režijný paušál 7,41 eura, DPH 18,58 eura). Súd mal za to, že tieto trovy neboli potrebné na účelné vymáhanie nároku. Súdnemu exekútorovi boli priznané trovy exekúcie v sume 39,84 eura a zároveň bol súdny exekútor zaviazaný vrátiť preddavok na trovy exekúcie vo výške 100 eur na účet Okresného súdu Žiar nad Hronom. Proti uzneseniu odvolanie podal oprávnený. Navrhol napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uplatnil si aj náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby. V odvolaní oprávnený tvrdí, že povinný žije nezriadeným životom, nemá trvalé bydlisko ani stále zamestnanie, nadmieru požíva alkoholické nápoje a často sa zdržiava v cudzine na neznámych miestach. Jediným trvalým príjmom povinného je invalidný dôchodok. Mesačné splátky výživného nevykonáva povinný, ale v jeho mene to robí jeho matka. Naviac, voči povinnému sa na Okresnom súde vedie ďalšie konanie o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 1 608,70 eur a konanie o vrátenie daru v sume 6 500 eur. V oboch konaniach bol na súde prvého stupňa neúspešný a bol zaviazaný na úhradu trov, ktoré presahujú čiastku 2 500 eur. Povinnému takto hrozia ďalšie exekúcie, čím je ohrozené plnenie jeho vyživovacej povinnosti voči oprávnenému. Odvolateľ predložil úvahu, podľa ktorej podmienkou zastavenia exekúcie v tomto prípade podľa § 80 EP je, že sa vykonávajú zrážky zo mzdy už len na bežné výživné. V tomto prípade sa však zrážky ešte vôbec nezačali vykonávať, to znamená, že neexistuje právny dôvod, aby bola exekúcia zastavená. Záverom oprávnený poukázal, že na trovách konania mu nebola priznaná náhrada za jeden úkon právnej pomoci t. j. podanie vyjadrenia. Upozornil, že na vyjadrenie bol súdom priamo vyzvaný. Vyjadrenie podané nebolo. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a v časti, ktorou bola exekúcia zastavená, uznesenie okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP ako vo výroku vecne správne. Vo výroku, ktorým bola povinnému uložená povinnosť nahradiť oprávnenému trovy konania, bolo uznesenie okresného súdu zmenené podľa § 220 OSP. V ostatných častiach oprávnený nemohol svojím odvolaním napádať uznesenie okresného súdu a preto uznesenie v ďalších častiach zostalo nedotknuté. Ustanovenie § 80 EP pripúšťa výnimku, ktorá umožňuje zastaviť exekúciu, hoci exekučný titul trvá. Predpokladom však je, že: 1. zrážky sa vykonávajú iba na bežné výživné, 2. možno predpokladať, že povinný bude výživné plniť ďalej dobrovoľne Existencia splnenia prvého predpokladu nerobí skutkové problémy. Pokiaľ však ide o predpoklad, že povinný si bude ďalej plniť výživné dobrovoľne, môže spôsobovať problémy, nakoľko posúdenie tohto predpokladu dáva priestor pre značne subjektívne hodnotenie, čo je umožnené najmä tým, že nie sú stanovené žiadne objektívne kritériá pre toto hodnotenie. Oprávnený v odvolaní prezentuje svoje osobné názory a subjektívnu charakteristiku povinného, pričom dochádza k záveru o obave, či povinný v budúcnosti bude svoju povinnosť riadne plniť. V zmysle ust. § 213 OSP však odvolací súd nemôže bez ďalšieho prehodnocovať závery súdu prvého stupňa iba na základe subjektívneho pohľadu jednej zo zúčastnených strán bez poskytnutia patričných dôkazov. V odvolaní oprávnený naznačuje možnosť, že povinnému hrozia aj ďalšie exekúcie a z tohto dôvodu nebudú jeho nároky uspokojované. V tejto súvislosti však odvolací súd poznamenáva, že ustanovenie § 71 ods. 2 písm. a/ EP považuje pohľadávku výživného za prednostnú pohľadávku. Oprávnený tiež zastáva názor, že nebol dôvod na zastavenie exekúcie podľa ust. § 80 EP, pretože zrážky zo mzdy sa ešte nezačali vykonávať. Súd zastavuje exekúciu zrážkami zo mzdy, ale nezastavuje zrážky zo mzdy. Ide o rozdielne pojmy pozitívneho práva. To, že nebola ešte vykonaná zrážka zo mzdy neznamená, že exekúcia zrážkami zo mzdy už nezačala. Odvolaniu povinného k nesprávnemu postupu okresného súdu pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie treba dať za pravdu. Okresný súd vyzval oprávneného, aby sa vyjadril k podaniu povinného (spis č. l. 19), keď oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu na túto výzvu reagoval, nemožno označiť trovy vzniknuté s vyjadrením advokáta za trovy, ktoré neboli potrebné na účelné vymáhanie nároku. Na trovách prvostupňového konania bolo potom potrebné priznať oprávnenému naviac 111,48 eura, ktorá suma bude v úhrne 296,88 eura za platená na účet právneho zástupcu oprávneného. V ostatných častiach uznesenie okresného súdu odvolaním nebolo napadnuté a preto ho krajský súd preskúmavať nemohol a tak zostalo nedotknuté. O trovách odvolacieho konania, ktoré si uplatnil oprávnený, však krajský súd rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 2 OSP. V odvolaní mal oprávnený úspech iba v menšej časti a to v časti, pokiaľ nesúhlasil s výškou trov priznaných súdom prvého stupňa. Odvolaniu oprávneného do rozhodnutia o samotnom exekučnom konaní nebolo vyhovené. Krajský súd preto rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.