Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 2CoE/5/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6410208047 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ľudovít Bradáč ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6410208047.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: GE Money, a.s., so sídlom Bottova 7, 811 09 Bratislava, IČO: 17 324 220, zast. MCGA legal, s.r.o., so sídlom Partizánska 2, 811 03 Bratislava, IČO: 36 715 662, proti povinnej: D. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, XXX XX S. S., zomr. XX.XX.XXXX, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 4 932,90 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Kamilom Líškom, Exekútorský úrad so sídlom Ul. 29. augusta 2, Bratislava, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 13Er/822/2010-11 zo dňa 16. septembra 2011 jednohlasne takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 13Er/822/2010-11 zo dňa 16. septembra 2011 potvrdzuje. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „exekučný súd“) napadnutým uznesením č.k. 13Er/822/2010-11 zo dňa 16. septembra 2011 zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučného poriadku“). Zároveň rozhodol o tom, že oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 46,23 Eur do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 13. septembra 2011 súdny exekútor predložil exekučnému súdu návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinná dňa 22.10.2010 zomrela. Podľa exekučného súdu úmrtím dochádza k strate spôsobilosti na práva a povinnosti a súčasne k strate spôsobilosti byť účastníkom konania. V takomto prípade - pri smrti účastníka konania pokračuje súd s jeho dedičmi. Neprípustnosť exekúcie tu však spôsobuje skutočnosť, ak povinný - fyzická osoba - zomrel bez toho, aby nastal prechod jeho dlhov na dedičov. Ako vyplýva zo spisu vedeného na exekučnom súde pod sp. zn. 8D/125/2010, povinná zomrela dňa 22. októbra 2010 a dedičské konanie bolo právoplatne skončené - zastavené, nakoľko poručiteľka nezanechala žiadny majetok. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku exekučný súd zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie. Proti uvedenému rozhodnutiu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktorým navrhol zmeniť rozhodnutie exekučného súdu tak, že odvolací súd udelí súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. V odvolaní konštatoval, že napadnutým uznesením exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, keď dospel k záveru, že ust. čl. 5.38 Obchodných podmienok pre úver, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť spotrebiteľskej zmluvy, obsahuje neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. r/ OZ. Z uvedeného dovodil, že akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením v rozpore s dobrými mravmi. Poukázal na obsah dôvodovej správy NR SR k ust. § 53 ods. 4 písm. r/ OZ, v zmysle ktorej, ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, v zmysle cit. právnej úpravy sa takéto ustanovenie považuje za neprijateľné, čo však nemá za následok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Dojednaná rozhodcovská doložka sa podľa odvolateľa neprieči dobrým mravom, keďže nebráni dlžníkovi, aby si svoje práva voči veriteľovi uplatnil na príslušnom všeobecnom súde a zároveň umožňuje veriteľovi, aby si svoje práva proti dlžníkovi uplatnil na rozhodcovskom súde v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky. Odvolateľ poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č.k. 9CoE/18/2010, ktorého odôvodnenie veľmi podrobne citoval v odvolaní, pričom sa v uvedenom prípade jednalo o vzťah založený na základe úverovej zmluvy uzatvorenej dňa 10. októbra 2005. V odôvodnení cit. rozhodnutia odvolací súd v Prešove konštatoval, že ust. § 52 až § 54 OZ v znení účinnom do 31. decembra 2007 sa vzťahovali výlučne na tam uvedené spotrebiteľské zmluvy, medzi ktoré úverová zmluva nepatrila, a preto nebolo možné v zmluvách uzatvorených do 1. januára 2008 aplikovať ust. § 52 až § 54 OZ, vrátane § 53 ods. 4 písm. r/ OZ. Právnu dovolenosť, či rozpor s dobrými mravmi bolo možné podľa Krajského súdu v Prešove posudzovať len podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch, Zákona na ochranu spotrebiteľa a OZ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Podľa odôvodnenia cit. rozhodnutia neplatnosť rozhodcovskej doložky sama o sebe nemá vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, pričom poukázal aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ C-40/08. Odvolateľ namietal, že nenastala ani jedna skutočnosť uvedená v § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZRK“), rozhodcovský rozsudok je vydaný podľa zákona, neobsahuje neprijateľnú podmienku, nevymáha sa plnenie v rozpore s dobrými mravmi a návrh na vykonanie exekúcie a žiadosť súdneho exekútora je v súlade s právoplatným a vykonateľným rozhodnutím. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O.s.p.„) po preskúmaní veci v medziach a rozsahu daných odvolaním podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Predmetné exekučné konanie začalo dňa 06. augusta 2010 doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi Mgr. Kamilovi Líškovi (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku). Na základe žiadosti súdneho exekútora doručenej exekučnému súdu dňa 20. augusta 2010 exekučný súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie č. 5613 026477 zo dňa 17. januára 2011. Podaním doručeným exekučnému súdu dňa 13. septembra 2011 súdny exekútor oznámil exekučnému súdu, že dedičské konanie po nebohej povinnej bolo dňa 10. marca 2011 právoplatne zastavené v zmysle § 175h ods. 1 O.s.p.. Následne exekučný súd napadnutým uznesením č.k. 13Er/822/2010-11 zo dňa 16. septembra 2011 zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Zároveň rozhodol o tom, že oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 46,23 Eur do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Odvolací súd preskúmal správnosť napadnutého rozhodnutia výlučne z hľadiska dôvodov uvedených v odvolaní. Odvolateľ v odvolaní poukázal na obsah dôvodovej správy NR SR k ust. § 53 ods. 4 písm. r/ OZ, v zmysle ktorej, ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, v zmysle cit. právnej úpravy sa takéto ustanovenie považuje za neprijateľné, čo však nemá za následok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Dojednaná rozhodcovská doložka sa podľa odvolateľa neprieči dobrým mravom, keďže nebráni dlžníkovi, aby si svoje práva voči veriteľovi uplatnil na príslušnom všeobecnom súde a zároveň umožňuje veriteľovi, aby si svoje práva proti dlžníkovi uplatnil na rozhodcovskom súde v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky. Odvolací súd aj k tomuto odvolaciemu dôvodu uvádza, že nemá žiadny základ v napadnutom rozhodnutí. Tak ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého uznesenia, exekučný súd sa posudzovaním rozhodcovskej doložky vôbec nezaoberal. Odvolateľ poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č.k. 9CoE/18/2010, ktorého odôvodnenie veľmi podrobne citoval v odvolaní, pričom sa v uvedenom prípade jednalo o vzťah založený na základe úverovej zmluvy uzatvorenej dňa 10. októbra 2005. V odôvodnení cit. rozhodnutia odvolací súd v Prešove konštatoval, že ust. § 52 až § 54 OZ v znení účinnom do 31. decembra 2007 sa vzťahovali výlučne na tam uvedené spotrebiteľské zmluvy, medzi ktoré úverová zmluva nepatrila, a preto nebolo možné v zmluvách uzatvorených do 1. januára 2008 aplikovať ust. § 52 až § 54 OZ, vrátane § 53 ods. 4 písm. r/ OZ. Právnu dovolenosť, či rozpor s dobrými mravmi bolo možné podľa Krajského súdu v Prešove posudzovať len podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch, Zákona na ochranu spotrebiteľa a OZ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Podľa odôvodnenia cit. rozhodnutia neplatnosť rozhodcovskej doložky sama o sebe nemá vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, pričom poukázal aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ C-40/08. Odvolací súd k uvedenému dôvodu odvolania uvádza, že exekučný súd sa v odôvodnení napadnutého uznesenia vôbec nezaoberal vzťahom medzi oprávneným a povinnou a ani neaplikoval na prejednávanú vec ustanovenia právneho poriadku na ochranu spotrebiteľa, preto odvolací súd považuje tento odvolací dôvod za irelevantný a neviažuci sa k napadnutému uzneseniu. Odvolateľ tiež namietal, že nenastala ani jedna skutočnosť uvedená v § 45 ods. 1 ZRK, rozhodcovský rozsudok je vydaný podľa zákona, neobsahuje neprijateľnú podmienku, nevymáha sa plnenie v rozpore s dobrými mravmi a návrh na vykonanie exekúcie a žiadosť súdneho exekútora je v súlade s právoplatným a vykonateľným rozhodnutím. Odvolací súd k tomuto uvádza, že exekučný súd neposudzoval exekučný titul - rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. sp. zn. G09090895 zo dňa 29. januára 2010 v zmysle § 45 ZRK. Exekučný súd zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku z dôvodu, že povinná zomrela a dedičské konanie po povinnej bolo právoplatne zastavené pre jej nemajetnosť. Odvolací súd preto ani z tohto odvolacieho dôvodu nemohol odvolaniu vyhovieť. Odvolací súd na záver uvádza, že ďalšie námietky oprávneného nemali takú povahu, že by boli relevantné privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu oprávneného z dôvodov uvedených v odvolaní nebolo možné vyhovieť a odvolací súd prvostupňové rozhodnutie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.