Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16CoE/222/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6410211764 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6410211764.1
Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávnených 1.) T. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. č. XXX, 2.) N. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. č. XXX, oprávnení 1.) a 2.) zastúpení v konaní o vymáhanie zročného výživného matkou Y. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. č. XXX, proti povinnému J. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. č. XXX, zastúpeného JUDr. Máriou Kuttnerovou, advokátkou, Zvolen, Kozačeka č. 2003/40, vedenej pod sp. zn. EX 251/10 súdnou exekútorkou JUDr. Bronislavou Pračkovou, Exekútorský úrad so sídlom Žiar nad Hronom, Cyrila a Metoda č. 22, o vymáhanie zročného výživného pre 1.) oprávneného od 01. 08. 2008 do 30. 11. 2010 vo výške 1.194,96 EUR a bežného výživného od 01. 12. 2010 vo výške 99,58 EUR mesačne a zročného výživného pre 2.) oprávnenú od 01. 08. 2008 do 30. 11. 2010 vo výške 1.593,36 EUR a bežného výživného od 01. 12. 2010 vo výške 132,78 EUR mesačne, spolu s prísl., na odvolanie oprávnených proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom, č. k. 9Er/1155/2010 - 72 zo dňa 23. 05. 2012, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd predložil odvolaciemu súdu odvolanie oprávnených proti uzneseniu, ktorým zastavil exekúciu, vedenú proti povinnému na základe poverenia vydaného dňa 07. 12. 2010, pre výživné na podklade rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 9C/127/07 - 44 z 20. 11. 2007. Okresný súd v rozhodnutí uviedol, že povinný predložil 20. 02. 2012 návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinnosť si plnil dobrovoľne. K návrhu pripojil kópie poštových poukazov, podľa ktorých k rukám matky oprávnených platil 25. 06. 2008, 29. 07. 2008, 16. 09. 2008 a 24. 10. 2008 po 7.000,- Sk, dňa 06. 08. 2009 sumu 465,- EUR, 09. 09. 2009 sumu 422,- EUR, 16. 09. 2009 sumu 43,- EUR, 01. 12. 2009 sumu 464,72 EUR, 31. 03. 2010 sumu 460,- EUR, 11. 06. 2010 sumu 698,- EUR, 25. 08. 2010 sumu 697,- EUR, 30. 11. 2010 sumu 233,- EUR, 22. 12. 2010 sumu 234,- EUR, 18. 01. 2011 sumu 233,- EUR, 28. 01. 2011 dva krát sumu 232,36 EUR, 25. 02. 2011 sumu 200,- EUR a sumu 100,- EUR, 20. 04. 2011 sumu 190,- EUR a sumu 200,- EUR, 28. 05. 2011 sumu 190,- EUR a sumu 200,- EUR, 08. 07. 2011 dva krát sumu 390,- EUR, 01. 08. 2011 sumu 390,- EUR, 02. 09. 2011, 26. 09. 2011, 26. 10. 2011, 05. 12. 2011, 30. 12. 2011, 19. 01. 2012 a 17. 02. 2012 po 390,- EUR a 20. 02. 2012 sumu 350,66 EUR. Konštatoval, že povinný mal ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie výživné uhradené, keď po začatí exekučného konania 19. 10. 2010 do 20. 02. 2012 poukázal na výživné sumu 6.495,38 EUR, čo zodpovedá súčtu zmeškaného výživného a výživnému od 01. 12. 2010 do 31. 03. 2012. Povinný si vyživovaciu povinnosť plnil a možno predpokladať, že bežné výživné bude naďalej plniť dobrovoľne. Oprávnení sú plnoletí, výživné je potrebné platiť priamo k ich rukám a nie k rukám matky, a to 1.) oprávnenému vo výške 99,58 EUR a 2.) oprávnenej vo výške 132,78 EUR mesačne. Na právne zdôvodnenie uviedol § 57 ods. 2 a § 80 Exekučného poriadku. Zároveň rozhodol, že o trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením.
Proti rozhodnutiu okresného súdu podali oprávnení včas odvolanie. Navrhli, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu zmenil a návrh povinného zamietol. Uviedli, že exekúcia je vedená pod EX
251/10. Rozhodnutie o zastavení exekúcie bolo odôvodnené tým, že povinný predložil poštové poukážky o vykonaných úhradách. Na poštovej poukážke za mesiac august 2008 na sumu 232,36 EUR (7.000,- Sk) sa však nenachádza potvrdenie pošty o prijatí platby a výživné za toto obdobie zaplatené nebolo.
Pokiaľ okresný súd poukazuje na platby výživného za september, október 2008, júl až december 2009, január až august 2010, v tomto období sa exekúcia neviedla, uvedené mesiace ani neboli uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie a dôkazy o úhrade výživného nie sú pre posúdenie veci podstatné. Tvrdenie povinného o úhrade výživného za november a december 2008 v hotovosti k rukám matky oprávnených nie je pravdivé, to konštatoval okresný súd v rozhodnutí, ktorým zamietol námietky povinného proti exekúcii, výživné za toto obdobie doteraz nebolo uhradené. Tak isto nebolo uhradené zročné výživné za obdobie január až jún 2009.
Po začatí exekúcie povinný uhradil zročné výživné za september, október a november 2010, uvedené platby v exekúcii zohľadnené boli. V opravenom upovedomení o spôsobe vykonania exekúcie sa uvádzalo, že exekúcia sa vedie na vymoženie zmeškaného výživného pre 1.) oprávneného od 01. 08. 2008 do 30. 11. 2010 a pre 2.) oprávnenú od 01. 08. 2008 do 11. 05. 2009 a od 12. 05. 2009 do 30. 11. 2010.
Exekúcia sa nevykonáva len na bežné výživné, ale aj pre nedoplatky zročného výživného za august, november a december 2008, január až jún 2009. Povinný nikdy neuhradil výživné včas, vždy po termíne, niekedy aj s dvojmesačným omeškaním, bežné výživné uhrádza len pod hrozbou exekúcie, preto nie je odôvodnený záver, že výživné si bude plniť dobrovoľne. Súd sa tiež nezaoberal skutočnosťou, či u povinného neprebiehajú aj iné exekúcie. Rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 9C/227/10 z 03. 02. 2011, právoplatným 09. 02. 2011 bolo povinnému zvýšené výživné na 2.) oprávnenú zo sumy 132,78 EUR (4.000,- Sk) na 180,- EUR mesačne, s tým, že zmeškané výživné vo výške 240,66 EUR bol povinný uhrádzať v mesačných splátkach po 20,- EUR. Výživné na 1.) oprávneného bolo zvýšené rozsudkom toho istého súdu sp. zn. 10P/307/2010 zo dňa 16. 03. 2011, právoplatným 21. 03. 2011 zo sumy 99,58 EUR (3.000,- Sk) na 180,- EUR mesačne a zmeškané výživné povolil súd splácať po 10,- EUR. Od tejto doby povinný uhrádza zvýšené výživné určené rozhodnutím súdu a tieto sumy nie je možné započítať na zmeškané výživné za mesiace 08, 11 a 12/2008 a 01 až 06/2009.
Namietali tiež nesprávne právne posúdenie veci podľa § 80 Exekučného poriadku, správne mal uviesť § 101.
Povinný sa k odvolaniu oprávnených vyjadril podaním z 06. 07. 2012. Navrhol ako predbežnú otázku posúdiť platnosť podpisov na odvolaní oprávnených, ktoré podľa neho nepodali a nepodpísali. K samotnému odvolaniu uviedol, že poštovú poukážku preukazujúcu platbu 16. 09. 2008 v sume 7.000,- Sk poskytla povinnému zákonná zástupkyňa oprávnených. Za obdobie september, október 2008, júl až december 2009, január až august 2010 sa exekúcia viedla, čo vyplýva z upovedomenia o začatí exekúcie EX 251/10 z 12. 01. 2012. Keby nebol povinný zaplatil výživné preukázané poštovými poukážkami označenými ako dôkaz č. 7 až 15 aj za mesiace 11, 12/2008, 01 až 06/2009, boli by oprávnení resp. zákonná zástupkyňa podala návrh na exekúciu.
V opravenom exekučnom príkaze boli zohľadnené len pohľadávky zmeškaného výživného za december 2010 až február 2012. Povinnému bolo upovedomenie o začatí exekúcie z 12. 01. 2011 doručené, keď si povinnosti plnil dobrovoľne. Tvrdenia, že výživné si plní len pod hrozbou exekúcie, sú neodôvodnené. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu potvrdil a priznal povinnému náhradu trov.
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, odvolanie prejednal v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 OSP a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 1, 2 OSP napadnuté uznesenie podľa § 221 ods.1, písm. h) OSP zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, pretože okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav a nesprávne právne vec posúdil. Z hľadiska obsahu odôvodnenia rozhodnutia o zastavení exekúcie a súdneho spisu je rozhodnutie tiež nedostatočne odôvodnené a nezrozumiteľné, preto nepreskúmateľné.
Podľa § 57 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 80 Exekučného poriadku na návrh povinného môže súd zastaviť exekúciu zrážkami zo mzdy (§ 57 ods. 2), ak sa zrážky vykonávajú už len na bežné výživné a možno predpokladať, že povinný bude výživné plniť ďalej dobrovoľne. Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné.
Podľa § 101 Exekučného poriadku na návrh povinného môže súd zastaviť exekúciu prikázaním pohľadávky z účtu v banke, ak sa odpisovanie pohľadávky vykonáva už len na bežné výživné a možno predpokladať, že povinný bude výživné plniť ďalej dobrovoľne. Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné.
Z exekučného spisu ako aj z písomných vyjadrení účastníkov konania vyplýva, že exekúcia začala na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 9C/127/07 - 44 z 20. 11. 2007, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 27. 11. 2007. Týmto rozhodnutím bola povinnému určená vyživovacia povinnosť na oprávneného v 1.) rade v sume 99,58 EUR (3000,- Sk) mesačne a na oprávnenú v 2.) rade v sume 123,78 EUR (4000,- Sk) mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky mal. detí Y. B. počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia t. j. od 27. 11. 2007.
Poverenie na vykonanie exekúcie EX 251/10 pre súdnu exekútorku JUDr. Bronislavu Pračkovú vydal Okresný súd v Žiari nad Hronom dňa 07. 12. 2010 na základe návrhu zákonnej zástupkyne oprávnených 1.) a 2.) pre zmeškané výživné a pre bežné výživné oprávneného 1.) a ďalej pre zmeškané a bežné výživné oprávnenej v rade 2.) ktorá pred začatím exekúcie nadobudla plnoletosť. Predmetom exekúcie bolo po jej začatí od decembra 2010 okrem bežného výživného aj zročné výživné pre oboch oprávnených za mesiace august, november december 2008, ďalej za mesiace január až jún 2009 a za mesiace september až november 2010. (V poverení okresný súd spočítal zročné výživné na oprávnenú v 2.) rade za čas do dovŕšenia plnoletosti - 976,58 EUR a od dovŕšenia plnoletosti - 616,78 EUR, spolu v sume 1.593,36 EUR.)
V podaniach, doručených 20. 02. 2012, ktoré okresný súd posúdil ako návrh na zastavenie exekúcie, povinný poukazoval na úhrady zročného a bežného výživného v rokoch 2008 až 2012. Okresný súd rozhodnutie odôvodnil konštatovaním, že povinný mal ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie výživné uhradené, a že povinný má platiť ďalej výživné 1.) oprávnenému vo výške 99,58 EUR a 2.) oprávnenej vo výške 132,78 EUR mesačne. Uvedené závery boli predčasné a nezodpovedajú stavu konania. V rozhodnutí o zastavení exekúcie sa okresný súd riadne nevysporiadal s tým, že predmetom exekúcie bolo zročné výživné v inom rozsahu, ako uviedol povinný.
Podľa tvrdenia povinného výživné zročné za august 2008 mal uhradiť v septembri, za november 2008 dňa 30. 11. 2008 a za december 2008 dňa 20. 12. 2008 v hotovosti do rúk matky oprávnených. Podobne mal uhradiť vždy k 15. dňu v mesiaci v hotovosti do rúk matky výživné za mesiace január až jún 2009. Dôkazy o tom, že uvedené zročné výživné povinný skutočne uhradil, však z obsahu spisu nevyplývajú. Povinný iba uviedol, že peniaze odovzdal osobne matke oprávnených a poukázal na svedectvo svojej matky a matky oprávnených. V odvolaní oprávnení dobrovoľné plnenie exekučne vymáhaného zročného výživného popreli.
Účastníčkou exekučného konania ohľadne vymáhania zročného výživného za roky 2008 a 2009 je naďalej aj matka oprávnených 1.) a 2.) s čím sa okresný súd vôbec nezaoberal, pretože zročné výživné považoval za uhradené a od 12. 05. 2009 nadobudla 2.) oprávnená plnoletosť, pričom predmetom exekúcie je aj zročné výživné za mesiace jún 2009 a september až november 2010. Exekúcia bola vedená aj za čas, kedy oprávnených zastupovala ich zákonná zástupkyňa. Bolo povinnosťou súdu s ňou konať, inak jej bolo odopreté právo účastníka konať pred súdom.
Povinný predložil kópie poštových poukážok o úhradách výživného, ktoré na oboch oprávnených platil k rukám ich matky za mesiace 09 až 11/ 2010. Okresný súd nemal ničím preukázané tvrdenie povinného, že platba z 30. 11. 2010 bola určená na výživné za mesiac september 2010, platba z 20. 12. 2010 bola určená na výživné za mesiac október 2010 a platba z 18. 01. 2011 bola určená na výživné za mesiac november 2010. Aby mohol súd urobiť záver o splnení vyživovacej povinnosti za príslušné obdobie, bude povinný musieť preukázať, ako plnil vyživovaciu povinnosť za ostatné mesiace roku 2010, aby sa vylúčilo duplicitné započítanie platieb, ktoré povinný neuhradil v príslušnom kalendárnom mesiaci.
Z prehľadu úhrad výživného vyplýva, že povinný výživné posielal naďalej do rúk matky oprávnených, hoci od marca 2011 nadobudol plnoletosť aj 1.) oprávnený, a že povinný si plnil povinnosť platiť bežné aj zročné výživné určené neskoršími súdnymi rozhodnutiami, na ktoré v odvolaní poukázali obaja oprávnení. Okresný súd preto zaujal v odôvodnení rozhodnutia nesprávny záver aj o výške bežného výživného, ktoré je v súčasnosti povinný platiť na oboch oprávnených po 180,- EUR mesačne.
Podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.
Podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
V tvrdeniach oprávnených a povinného je rozpor o úhradách zročného výživného, pre ktoré sa exekúcia vedie, preto bolo potrebné rozhodnutie okresného súdu o zastavení exekúcie zrušiť ako predčasné.
V ďalšom konaní okresný súd odstráni rozpor v tvrdeniach oprávnených a povinného o úhrade zročného výživného k rukám matky oprávnených, resp. poštovými poukážkami Vzhľadom na to, že exekúciou je postihnuté zročné výživné aj za čas, kedy maloletých oprávnených zastupovala ich matka, a ktorý predchádzal dovŕšeniu ich plnoletosti, okresný súd bude konať v tejto časti aj s matkou oprávnených v rade 1.) a 2.). Až dovŕšením plnoletosti oprávnených v 1.) a 2.) rade v priebehu konania zaniklo zákonné zastúpenie oprávnených ich matkou, ktorá však neprestala byť účastníčkou konania, lebo predmetom exekúcie je zročné výživné aj za čas, kedy boli oprávnení maloletými.
Okresný súd pre posúdenie dôvodov zastavenia exekúcie, pokiaľ ide o platenie bežného výživného zo strany povinného k určenému termínu splatnosti, pripojí príslušné súdne rozhodnutia, na ktoré poukázali oprávnení, z ktorých presne zistí odkedy sa povinnému na každého z oprávnených zvýšila vyživovacia povinnosť na 180,- EUR a či určené výživné platí včas. Aby mohol súd urobiť záver, či a v akom rozsahu povinný splnil svoju vyživovaciu povinnosť vzťahujúcu sa na príslušné obdobie zročného výživného, bude skúmať, ako povinný plnil vyživovaciu povinnosť aj za ostatné mesiace, aby sa vylúčilo duplicitné započítanie platieb, ktoré povinný neuhradil v príslušnom kalendárnom mesiaci. Z prehľadu platieb výživného, ktoré predložil povinný inak vyplýva, že výživné posielal k rukám matky oprávnených aj po dovŕšení ich plnoletosti, nie k určenému termínu splatnosti, niektoré mesiace posielal dve platby, keď spolu s výživným na príslušný mesiac uhrádzal výživné aj za predchádzajúci mesiac.
Pokiaľ bude okresný súd chcieť zastaviť exekúciu, pretože bude mať preukázané, že sa vedie iba pre bežné výživné, bude musieť predovšetkým prostredníctvom konajúceho súdneho exekútora zisťovať spôsoby, ktorými sa exekúcia vykonáva a na základe toho použiť správne ustanovenie zákona.
Odvolací súd vychádzal z právneho názoru, o ktorom okresný súd pri zisťovaní skutkovej a právnej stránky veci neuvažoval a potrebné procesné úkony nevykonal. Z toho dôvodu bolo rozhodnutie okresného súdu zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie.
Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že povinný nepreukázal svoje tvrdenie uvedené vo vyjadrení k odvolaniu, že odvolanie nepodpisovali oprávnení. Preto nebol dôvod na takého tvrdenie prihliadať, pokiaľ nebolo obsahom odvolania, ale len vyjadrenie k odvolaniu, navyše, keď odvolací súd nemal pochybnosť o pravosti podpisu oprávnených.
Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.