Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16Co/12/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6410212758 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6410212758.1 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža, sudcov JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Ivice Hanuskovej, v právnej veci navrhovateľa Mariána Piovarčiho - M. P. nákup, sprostredkovanie predaj, Žiar nad Hronom, SNP č. 129, IČO: 10 935 444, zastúpeného JUDr. Evou Považanovou, advokátkou, Žiar nad Hronom, Dr. Janského č. 4/406, proti odporcovi: ALLIANZ - Slovenská poisťovňa, a. s., Bratislava, Dostojevského rad č. 4, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 1.014,02 EUR, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom, č. k. 9C/21/2011-115 zo dňa 24. 11. 2011, takto r o z h o d o l : Krajský súd mení rozsudok okresného súdu tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 1.014,02 EUR do troch dní. Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy prvostupňového konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v sume 504,01 EUR k rukám JUDr. Evy Považanovej, advokátky, Žiar nad Hronom, Dr. Jánskeho č. 4/406 do troch dní. Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní v sume 68,82 EUR k rukám JUDr. Evy Považanovej, advokátky, Žiar nad Hronom, Dr. Jánskeho č. 4/406 do troch dní. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy 1.061,92 EUR spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne od 03. 03. 2009 do zaplatenia z titulu bezdôvodného obohatenia odporcu. Predmetom konania bol vyčíslený úrok z omeškania z peňažného plnenia, ktoré poskytol navrhovateľ v prospech odporcu bez právneho dôvodu na tom základe, že dňa 03. 08. 2004 navrhovateľ uzatvoril s odporcom niekoľko zmlúv o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla na dobu neurčitú. Išlo o poistné zmluvy č. 8013293694, 8013293736, 8013293835, 8013293975, 8013294304, 8013294429, ktoré zanikli ku dňu 01. 03. 2006, resp. poistná zmluva č. 8013294387 zanikla k 01. 05. 2006 z toho dôvodu, že navrhovateľ nezaplatil poistné do jedného mesiaca odo dňa splatnosti poistného. Navrhovateľ podľa poistných zmlúv odporcovi ďalej platil sumy poistného a až v roku 2008 sa dozvedel o zániku poistných zmlúv. Následne uplatnil nárok na vrátenie plnenia prijatého odporcom ako plnenia bez právneho dôvodu. Odporca po započítaní vzájomnej pohľadávky poskytol navrhovateľovi dňa 05. 02. 2009 plnenie vo výške 3.357,83 EUR. Návrhom na začatie konania doručeným súdu 30. 12. 2008 navrhovateľ uplatnil nárok na zaplatenie vyčísleného úroku z omeškania od 01. 05. 2006 do 05. 02. 2009, resp. pri jednej zmluve za obdobie od 02. 08. 2006 do 02. 03. 2009, keď došlo zo strany odporcu k dobrovoľnému plneniu sumy 3.357,83 EUR. Navrhovateľ vyčíslil úrok zo zmluvy č. 8013293736 vo výške 63,53 EUR, č. 8013293835 vo výške 117,10 EUR, č. 8013293975 vo výške 417,91 EUR, č. 8013294304 vo výške 73,47 EUR, č. 8013294429 vo výške 92,29 EUR, č. 8013294387 vo výške 297,62 EUR, spolu vo výške 1.061,92 EUR. Potom, ako odporca dobrovoľne zaplatil sumu 47,90 EUR, navrhovateľ zobral návrh v tejto časti a tiež v časti úroku z omeškania vo výške 9 % ročne z celej uplatnenej sumy 1.061,92 EUR od 03. 03. 2009 do zaplatenia späť. V tejto časti okresný súd konanie zastavil rozsudkom č. k. 9C/21/2011 - 75 z 14. 04. 2011, ktorým súčasne vo zvyšku návrh zamietol, keď si osvojil, že odporca sa nedostal do omeškania, pretože požadované plnenie bol povinný vrátiť až na výzvu navrhovateľa z 11. 12. 2008. V uvedenej výzve navrhovateľ uplatnil vrátenie plnenia v lehote 14 dní, ktorá uplynula 26. 12. 2008. Odporca bol v omeškaní s plnením až od 27. 12. 2008 do 05. 02. 2009, resp. 02. 03. 2009, kedy navrhovateľovi plnil. Za uvedené obdobie patrí navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 47,90 EUR, ktorý odporca navrhovateľovi uhradil 01. 02. 2011. Okresný súd urobil právny záver, podľa ktorého premlčaním práva na splnenie hlavného peňažného záväzku došlo zároveň k premlčaniu práva na vyčíslený úrok z omeškania. Okresný súd začatie plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty ohraničil dňom 11. 12. 2008, kedy navrhovateľ vyzval odporcu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Prihliadol na vznesenú námietku premlčania, ktorá navrhovateľovi začala plynúť dňom 11. 12. 2008, pretože navrhovateľ svoj návrh uplatnil na súde až 30. 12. 2010. V dôsledku odvolania podaného navrhovateľom Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k.16Co/212/2011- 99 z 25. 08. 2011 rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Nadriadený súd uviedol, že okresný súd prihliadol na námietku premlčania z nesprávnych dôvodov, nesprávne vec právne posúdil a v dôsledku toho neprihliadol na dôležité skutkové okolnosti, ktoré mali vplyv na v žalobe vyčíslený úrok z omeškania, pri ktorom sa premlčacia lehota počíta podľa § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Žalobou navrhovateľ uplatnil kvantifikovaný úrok z omeškania z plnení poskytnutých odporcovi od 01. 05. 2006 do vrátenia bezdôvodného obohatenia 05. 02. 2009, resp. v prípade jednej zmluvy od 09. 11. 2006 do 02. 03. 2009. Pokiaľ navrhovateľ nárok uplatnil na súde 30. 12. 2010, trojročná premlčacia lehota podľa § 110 ods. 3 OZ sa nemohla vzťahovať na vyčíslenie úroku z omeškania za peňažné plnenia, ktoré navrhovateľ poskytol od 30. 12. 2007 a to až do vrátenia plnenia bez právneho dôvodu zo strany odporcu. Potom úrok z omeškania vyčíslený denne za obdobie od 30. 12. 2007, do 05. 02. 2009 resp. od 30. 12. 2007 do 02. 03. 2009 nemohol byť premlčaný. V ďalšom konaní mal okresný súd znovu posúdiť, či navrhovateľ uplatnil právo na úrok z omeškania včas a vysporiadať sa so začiatkom plynutia premlčacej lehoty ako aj s námietkou premlčania, ktorú vzniesol odporca. Pri vyčíslení úroku z omeškania mal vychádzať z toho, že úrok z omeškania sa premlčuje postupne každým dňom omeškania so zaplatením dlhu v premlčacej lehote troch rokov podľa § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Okresný súd aj v ďalšom konaní považoval za nesporné, že majetkový prospech bol získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý uzavretím poistných zmlúv existoval a dodatočne odpadol, pretože po zániku poistných zmlúv odporca prijal od navrhovateľa plnenie bez právneho dôvodu. Výzvou z 11. 12. 2008 navrhovateľ vyzval odporcu na vydanie bezdôvodného obohatenia v lehote 14 dní, ktorá márne uplynula 27. 12. 2008. K plneniu odporcu (sumy 3.357,83 EUR) došlo až 05. 02. 2009, resp. 02. 03. 2009 a k plneniu úroku z omeškania (sumy 47,90 EUR) 01. 02. 2011. Okresný súd urobil záver, že povinnosť vrátiť bezdôvodné obohatenie prijaté po zániku poistných zmlúv nebolo ohraničené žiadnou lehotou upravenou zákonom, zmluvou alebo všeobecnými obchodnými podmienkami. Z § 11 ods. 4 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla vyplýva, že odporca ako poisťovateľ bol povinný v lehote 15 dní po zániku poistenia vydať navrhovateľovi len doklad o škodovom priebehu poistenia zodpovednosti. Z čl. XI. bod 3. všeobecných obchodných podmienok nie je zrejmé, že v prípade zániku poistenia by mala byť vrátená zostávajúca časť poistného v akejkoľvek určenej lehote. Okresný súd uzavrel, že pokiaľ nebol zákonom ani zmluvne dojednaný čas plnenia, bolo nutné postupovať podľa § 563 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak čas na plnenie nebol dohodnutý alebo určený, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo veriteľ o plnenie požiadal. Odporca na výzvu navrhovateľa plnil s omeškaním, ale za čas svojho omeškania dobrovoľne poskytol navrhovateľovi úrok vo výške 47,90 EUR. Z tohto dôvodu okresný súd opätovne návrh ako nedôvodný zamietol. Proti rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ, ktorý zotrval na svojom návrhu, ktorému žiadal vyhovieť a priznať náhradu trov právneho zastúpenia prvostupňového a odvolacieho konania. Vytýkal okresnému súdu, že sa neriadil právnym názorom odvolacieho súdu a tiež nesprávne právne závery. Poukázal na to, že poisťovateľ (odporca) bol povinný bez zbytočného odkladu písomne oznámiť údaje o zániku poistenia, táto povinnosť mu vyplývala z § 11 ods. 2 zák. č. 381/2001 Z. z.. Odporca pri plnení svojich povinnosti musel vedieť, že zmluvy medzi účastníkmi konania sú neplatné. Napriek tomu prijímal plnenie navrhovateľa, čím sa úmyselne bezdôvodne obohacoval. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí za desať rokov odo dňa, kedy k nemu došlo. V takom prípade by nárok navrhovateľa nebol premlčaný. Za nesprávny považoval aj záver okresného súdu o neexistencii lehoty na vrátenie poistného. V tejto súvislosti poukázal na § 11 ods. 3 zák. č. 381/2001 Z. z., podľa ktorého bol poisťovateľ povinný do 15 dní po zániku poistenia vydať poistníkovi doklad o škodovom priebehu poistenia zodpovednosti. Uvedená povinnosť sa analogicky vzťahovala aj na vydanie plnenia prijatého po zániku poistenia. Úroky z omeškania sa podľa § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka premlčujú samostatne v 3-ročnej premlčacej dobe nezávisle od istiny. Nárok na zaplatenie úroku z omeškania možno uplatniť v časovom intervale ohraničenom spredu - tromi rokmi od podania žaloby spätne a zozadu - dňom, kedy vznikne možnosť účinne vzniesť námietku premlčania voči istine. Pre posúdenie nároku bola rozhodná doba, kedy sa odporca dostal do omeškania s plnením prvýkrát po ukončení poistného obdobia, k čomu došlo k 03. 03. 2006, a ďalej doba, kedy mohol odporca uplatniť námietku premlčania voči istine, t. j. k 05. 02. 2009, resp. k 02. 03. 2009. Nárok bol uplatnený na súde 30. 12. 2010 včas, preto je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi 1014,02 EUR. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že okresný súd žalobu nezamietol z dôvodu premlčania, ale z dôvodu, že za obdobie, za ktoré si navrhovateľ uplatnil úroky z omeškania, nebol odporca v omeškaní s povinnosťou vydať bezdôvodné obohatenie. Pri vydaní bezdôvodného obohatenia nie je stanovený čas plnenia, preto treba vychádzať z § 563 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého dlžník je povinný bezdôvodné obohatenie vydať prvý deň potom, čo ho veriteľ o splnenie požiadal. Ustanovenie § 11 ods. 3 zák. č. 381/2001 Z. z. neukladá poisťovni povinnosť vrátiť poistníkovi prijaté poistné v konkrétnej lehote. Navrhol rozhodnutie okresného súdu potvrdiť. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 OSP a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods.1, 2 OSP napadnuté uznesenie podľa § 220 OSP zmenil. Podľa § 220 OSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods.1). Okresný súd pri zisťovaní skutkovej a právnej stránky veci vychádzal zo správneho záveru, že predmetom konania bolo peňažné plnenie, titulom ktorého bolo vydanie bezdôvodného obohatenia. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že v návrhu na začatie konania navrhovateľ predložil súdu presnú špecifikáciu uplatneného, kvantifikovaného úroku z omeškania za peňažné plnenia, ktoré poskytol odporcovi ako poistné, ktoré však nebol povinný platiť z dôvodu zániku poistných zmlúv. Po odrátaní plnenia odporcu v sume 47,90 EUR po začatí konania navrhovateľ upravil návrh na sumu 1.014,02 EUR. Odvolací súd v ďalšom konaní postupom podľa § 213 ods. 2 OSP č. k. 16Co/12/2012 - 132 z 16. 03. 2012 vyzval účastníkov konania, aby sa vyjadrili k možnému použitiu iného ustanovenia právneho predpisu. Mal za to, že okresný súd na základe dostatočne zisteného skutkového stavu vec nesprávne právne posúdil, pretože použitý právny predpis nesprávne vyložil a z toho dôvodu je potrebné vec posúdiť podľa ustanovení, ktoré doteraz neboli použité. Predmetom konania je spor o zaplatenie sumy 1.014,02 EUR, ktorá pozostáva z úrokov z omeškania, ktoré navrhovateľ vyčíslil za obdobie, kedy mu odporca zadržoval plnenie prijaté bez právneho dôvodu, po zániku zmluvného vzťahu na základe toho, že navrhovateľ včas neuhradil dlžné poistné. Poukázal na právny záver vyslovený v uznesení č. k. 16C/212/2011-99 z 25. 08. 2011, že pokiaľ navrhovateľ nárok uplatnil na súde 30. 12. 2010, trojročná premlčacia lehota podľa § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa nemohla vzťahovať na vyčíslenie úroku z omeškania za peňažné plnenia od 30. 12. 2007, a to až do vrátenia bezdôvodného obohatenia zo strany odporcu. Pokiaľ navrhovateľ v konaní uplatňoval úroky z omeškania, ide o úžitky v zmysle § 458 ods. 2 Občianskeho zákonníka a len v tejto súvislosti bolo možné posúdiť premlčanie nároku navrhovateľa z hľadiska ust. § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Na právny vzťah sa preto všeobecná právna úprava uvedená v § 563 Občianskeho zákonníka nepoužije. Potom úrok z omeškania vyčíslený denne za obdobie od 30. 12. 2007 do 05. 02. 2009, resp. od 30. 12. 2007 do 02. 03. 2009 nemôže byť premlčaný. Odporca vo vyjadrení zo dňa 30. 03. 2012, ktorým odpovedal na výzvu odvolacieho súdu, uviedol, že právne posúdenie podľa § 458 ods. 2 Občianskeho zákonníka nezodpovedá tomu, čo navrhovateľ uplatnil v žalobe a v ďalších podaniach, lebo navrhovateľ nároky uplatnil podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Predpokladom vzniku povinnosti vydať úžitky podľa § 458 ods. 2 Občianskeho zákonníka je, že dlžník, ktorý získal bezdôvodné obohatenie, nekonal dobromyseľne. Konanie na okresnom súde nebolo zamerané na skúmanie dobromyseľnosti dlžníka a dokazovanie nebolo vykonané. V tomto smere by bolo potrebné skúmať, či bol odporca pri prijatí platieb dobromyseľný, resp. odkedy nekonal dobromyseľne. Až od momentu, kedy nadobudol vedomosť o nedôvodnosti prijatých platieb by bolo možné zvažovať vznik povinnosti vydať úžitky navrhovateľovi. Zároveň by sa súd musel zaoberať posúdením výšky úrokov, ktorých výšku odporca spochybňoval a tiež aká je ich celková výška. V konaní neboli navrhnuté žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali nedobromyseľnosť odporcu. Odporca by sa mohol stať nedobromyseľným najskôr od momentu šetrenia vzniknutej poistnej udalosti, keď spätne zistil, že navrhovateľ si ako poistený nesplnil povinnosť uhradiť poistné riadne a včas. Žiadny dôkaz doteraz nepreukazoval skorší moment vzniku možnej nedobromyseľnosti odporcu. Navrhovateľom vykonané platby boli prijímané na ťarchu poistného k poistným zmluvám, pretože boli označené variabilným symbolom poistnej zmluvy a odporca vzhľadom na množstvo poistných zmlúv, ktoré má v správe, nemohol nadobudnúť vedomosť o zániku poistenia z dôvodu neskorého uhradenia poistného. Pokiaľ bude súd posudzovať uplatnené nároky ako úžitky, bude potrebné, aby sa vysporiadal s námietkou premlčania, nakoľko úžitky predstavujú príslušenstvo hlavnej veci a znášajú jeho právny osud. V prípade premlčania istiny musia byť premlčané aj úžitky. Zotrval na tom, že okresný súd správne plnenie odporcu posúdil podľa § 563 Občianskeho zákonníka. Právna argumentácia okresného súdu, ktorý v novom rozhodnutí vo veci samej žalobu zamietol s poukazom na § 563 Občianskeho zákonníka a v predchádzajúcom rozhodnutí aj z dôvodu premlčania, nebola správna, pretože sa nevysporiadal so všetkými dôležitými skutočnosťami. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že to bol navrhovateľ, ktorý vyzval odporcu listom z 10. 12. 2008 (č. l. 14) na vrátenie sumy 3.357.83 EUR, ktorú uhradil na poistnom po zániku poistenia a nie odporca, ktorý má v predmete podnikania poisťovníctvo. Výzvu odôvodnil tým, že bolo skončené súdne konanie, v ktorom bola zistená neplatnosť jednej z poistných zmlúv. Keďže zmluvy boli vystavené na rovnaké poistné obdobie a úhrady navrhovateľ vykonal v ten istý deň, podmienky sa týkali všetkých zmlúv. Odporca až v odpovedi na uvedenú výzvu listom z 12. 01. 2009 navrhovateľovi oznámil dôvody a dátum zániku poistenia, kde jednotlivé poistenia zanikli dňom 02. 03. 2006 pre nezaplatenie poistného s tým, že predmetom vysporiadania bolo plnenie navrhovateľa, ktoré poskytol odporcovi za obdobie od 01. 02. 2006 do 31. 07. 2007 v sume 3.357.83 EUR (č. l. 13). Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že zákonné poistenie navrhovateľa zaniklo u poistných zmlúv k 02. 03. 2006, resp. k 01. 05. 2006, pre nezaplatenie poistného, ani to, že po ich zániku navrhovateľ ďalej plnil poistné bez toho aby vedel, že poistenie zaniklo. Z vyčíslenia žalobného nároku v návrhu na začatie konania vyplýva, že navrhovateľ odporcovi plnil poistné do 03. 05. 2007. Navrhovateľ nárok odôvodnil titulom vyčíslenia úroku z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov. To nič nemení na skutkovom základe uplatneného nároku, kde aj pripojenými prílohami preukazoval nárok vyplývajúci z plnenia, ktoré odporca prijal bez právneho dôvodu. V tomto smere posudzoval vec ako bezdôvodné obohatenie aj okresný súd. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že k vráteniu sumy 3.357.83 EUR došlo 05. 02. 2009 potom, ako odporca špecifikoval preplatky poistného listom adresovaným navrhovateľovi z 12. 01. 2009. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, (ďalej len „OZ“) bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Podľa odseku 2 najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Podľa § 110 ods. 1 OZ veta druhá, ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty. Podľa § 110 ods. 3 OZ úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch; ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní. Podľa § 488 OZ záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Podľa § 489 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Podľa § 558 OZ ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Bolo nesporne preukázané, že medzi účastníkmi vznikol záväzkový vzťah z titulu bezdôvodného obohatenia, z ktorého vznikla pohľadávka navrhovateľovi voči odporcovi, ktorý obohatenie získal. Úrok z omeškania je právny nástroj ochrany veriteľa, ktorý slúži na zaistenie pohľadávky hrozbou zvyšujúceho sa dlhu a dlžníka sankcionuje za porušenie povinnosti splniť dlh riadne a včas. Súčasne prináša veriteľovi kompenzáciu za dobu, o ktorú bol dlžník s plnením v omeškaní. Povinnosť odporcu vydať bezdôvodné obohatenie spočívala v platobnej povinnosti. Potom je nepochybné, že ide o peňažný dlh, s ktorého riadnym a včasným nesplnením spája ustanovenie § 517 OZ dôsledok vzniku omeškania na strane dlžníka, ktorému zodpovedá právo veriteľa požadovať popri plnení aj úroky z omeškania. Podľa § 11 ods. 2 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom do 12. 04. 2006 (v posudzovanom prípade ku dňu zániku poistnej zmluvy), poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu písomne oznamovať kancelárii údaje o vzniku, zmene a zániku poistenia zodpovednosti a o poistných zmluvách, ktoré uzavrel, vrátane údajov podľa § 25 ods. 2 písm. a) a b). Poistník je povinný poskytovať poisťovateľovi údaje podľa § 25 ods. 2 písm. a) a b) a ich zmeny. Poisťovateľ je povinný overiť si údaje o motorovom vozidle evidované kanceláriou. Podľa odseku 3 poisťovateľ je povinný do 15 dní po zániku poistenia zodpovednosti vydať poistníkovi doklad o škodovom priebehu poistenia zodpovednosti. Ak poistník nesplnil povinnosť podľa § 9 ods. 5, nie je poisťovateľ povinný do splnenia tejto povinnosti vydať mu doklad o škodovom priebehu poistenia zodpovednosti a vrátiť poistné podľa odseku 9. Z právnych vzťahov vyplývajúcich zo zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, vyplývali pre odporcu povinnosti, ktorých sa nemôže zbaviť tvrdením, že vzhľadom na množstvo poistných zmlúv, ktoré má v správe, nemohol nadobudnúť vedomosť o zániku poistenia z dôvodu neskorého uhradenia poistného a že o jeho prípadnej nedobromyseľnosti možno uvažovať až od momentu šetrenia vzniknutej poistnej udalosti, keď spätne zistil, že navrhovateľ si ako poistený nesplnil povinnosť uhradiť poistné riadne a včas. Uvedený záver je neprijateľný, pretože u odporcu sa predpokladá, že poistné zmluvy spravuje a má v riadnej evidencii. O zániku poistnej zmluvy mal mať vedomosť bezprostredne od nezaplatenia splátky poistného, pretože na zánik poistenia nadväzovala aj jeho oznamovacia povinnosť podľa § 11 ods. 2, 3 zák. č. 381/2001 Z. z. Práve navrhovateľ plnil odporcovi dobromyseľne a o tom, že plnil z právneho dôvodu, ktorý odpadol sa dozvedel iba náhodou, v dôsledku vzniku poistnej udalosti. Zistenie bezdôvodného obohatenia až v dôsledku náhody je prekážka, ktorá zaťažuje odporcu a ktorú nemožno pričítať navrhovateľovi, ktorému v tejto súvislosti odporca odmietol plniť poistnú udalosť. Žalobný nárok bolo možné posudzovať len v súvislosti s právnou úpravou bezdôvodného obohatenia a všeobecnou úpravou záväzkových vzťahov podľa Občianskeho zákonníka, pretože poistná zmluva ani všeobecné poistné podmienky právne nároky z bezdôvodného obohatenia nemohli upravovať. Navrhovateľ v konaní uplatňoval úroky z omeškania vyčíslené z peňažného plnenia, ktoré poskytol odporcovi po zániku právneho vzťahu. Ide o nároky súvisiace s peňažným dlhom, s ktorým bol odporca v omeškaní odkedy navrhovateľ zaplatil prvú splátku po zániku tej - ktorej poistnej zmluvy, lebo odporca si predtým nesplnil povinnosť včas navrhovateľovi oznámiť zánik poistenia. Ak by túto povinnosť nezanedbal, bezdôvodné obohatenie by vôbec nevzniklo. Úrok z omeškania navrhovateľ vyčíslil v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Správnosť a výšku vyčíslenia odporca nespochybnil. Na námietku premlčania vznesenú odporcom súd nemal dôvod prihliadnuť, pretože odporca svojím podaním zo dňa 12. 01. 2009 adresovaným navrhovateľovi ako svojmu klientovi svoj dlh čo do dôvodov a výšky uznal. Za uznanie dlhu by bolo možné považovať aj plnenie, ktoré poskytol navrhovateľovi 05. 02. 2009. Navrhovateľ vyzval odporcu na zaplatenie úrokov z omeškania za obdobie, kedy bezdôvodné obohatenie existovalo. Žalobná pohľadávka predstavovala úrok, ktorý bol ku dňu uznania dlhu zročný. V zmysle § 110 ods. 3 OZ sa na zročný úrok vzťahuje desaťročná premlčacia lehota a prípadne len úrok vyčíslený od 12. 01. 2009 do 05. 02. 2009 by sa vzťahovala trojročná premlčacia lehota. Lehoty na uplatnenie práva boli zachované, lebo nárok bol na súde uplatnený 30. 12. 2010. Na právny vzťah vyplývajúci z bezdôvodného obohatenia sa právna úprava uvedená v súvislosti s lehotami na plnenie dlhu a § 563 Občianskeho zákonníka nepoužije už aj z toho dôvodu, že dlžník môže po uplynutí času účinne namietať premlčanie. Na posúdení nároku navrhovateľa nemalo vplyv, že vo výzve na vrátenie z 11. 12. 2008 neuplatňoval aj úroky z omeškania. Odporca uznaním a plnením dlhu navrhovateľovi 05. 02. 2009, resp. 02. 03. 2009 sa zbavil možnosti namietať premlčanie bezdôvodného obohatenia. Plnenie odporcu vo výške 47,90 EUR bolo možné započítať len na nárok, ktorý bol od začiatku uplatnený dôvodne. Navrhovateľ bol v odvolacom konaní úspešný (§ 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 OSP), má preto právo na náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania, ktoré si uplatnil. Navrhovateľ uplatnil nárok na plnenie sumy 1.061,92 EUR, po čiastočnom späťvzatí návrhu sumy 1.014,02 EUR. Pri uvedenej hodnote veci je odmena za jeden úkon právnej služby 61,41 EUR. Právny zástupca vykonal deväť úkonov, a to prevzatie zastúpenia, vypracovanie návrhu, 3x zastupovanie na pojednávaní a 1 x zastupovanie na pojednávaní odročenom bez pojednávania, 2 x odvolanie podané proti prvostupňovému rozhodnutiu, 1 x vyjadrenie vo veci. K úkonom patrí paušálna suma náhrad, za úkony v roku 2010 2 x 7,21 EUR, za úkony v roku 2011 7 x 7,41 EUR. Právnej zástupkyni patrí náhrada za zastupovanie pred prvostupňovým súdom (8 úkonov) v sume 504,01 EUR. Za konanie na odvolacom súde patrí právnej zástupkyni odmena v sume 68,82 EUR za vypracovanie odvolania. Náhrada trov právneho zastúpenia je odôvodnená, pokiaľ ide o odmenu, ust. § 10 ods. 1 a § 14 ods. 1. ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., paušálne náhrady § 16 ods. 3 vyhlášky. Navrhovateľovi patrí náhrada za zaplatený súdny poplatok v sume 124,- EUR pozostávajúca zo zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 63,50 EUR a za prvé odvolanie v sume 60,50 EUR. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.