Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17Co/6/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6411201060 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6411201060.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľky E. C., nar XX. XX. XXXX, bytom M. R. N. XX/XX, XXX XX T. H. D., právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti odporcovi Wűstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 17, 825 22 Bratislava 26, IČO: 31 383 408, právne zastúpenému Mgr. Miroslavom Vilímom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Michalská 9, 811 01 Bratislava, o obnovu konania, na základe odvolania odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 4C/34/2011-53 zo dňa 09. 11. 2011, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu vo výrokoch o trovách konania z r u š u j e a v tomto rozsahu mu vec vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd uznesením zo dňa 09. 11. 2011 zamietol návrh navrhovateľky na obnovu konania, vedeného na Okresnom súde v Žiari nad Hronom pod spisovou značkou 4Ro 43/2009. Zároveň rozhodol, že odporcovi náhradu trov konania nepriznáva. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že navrhovateľka podala na súd dňa 31. 01. 2011 návrh, ktorým sa domáhala obnovy konania vedeného na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 4Ro 43/2009. Návrh odôvodnila tým, že v mesiaci január 2011 zistila, že má zablokovaný bankový účet. Keď zisťovala dôvod zablokovania účtu, tak zistila, že tak urobil súdny exekútor, a to na základe vykonateľného exekučného titulu, ktorým bol platobný rozkaz 4Ro 43/2009. O tom, že voči jej osobe bol vydaný tento platobný rozkaz vôbec nevedela. Po nahliadnutí do príslušného súdneho spisu zistila, že predmetný platobný rozkaz prevzala jej matka dňa 29. 04. 2009. Jej matka podpísala prevzatie tohto platobného rozkazu, avšak nikdy jej ho nedoručila, ani ju s ním neoboznámila. Keďže v uvedenom konaní sa objavila uvedená nová skutočnosť, ktorú nemohla použiť v pôvodnom konaní a môžu pre ňu privodiť priaznivejšie rozhodnutie, podala predmetný návrh na obnovu uvedeného konania. Následne okresný súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že „nie je sporné, že odporca podal dňa 25. 03. 2009 voči navrhovateľke žalobu o zaplatenie sumy 61,57 Eur. Konanie sa viedlo pod spisovou značkou 4Ro 43/2009. Dňa 29. 04. 2009 vyšší súdny úradník vydal platobný rozkaz ktorý doručoval obidvom účastníkom. Podľa potvrdenia na platobnom rozkaze, toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 22. 05. 2009. Navrhovateľka sa bránila tým, že toto rozhodnutie, ktoré jej malo byť doručené 05. 05. 2009, ona neprevzala, nie je to jej podpis a je to podpis matky. Súd preveroval tú skutočnosť, či túto zásielka prevzala navrhovateľka, alebo nie. Dotazom na pošte zistil, že listovú zásielku doručovala zastupujúca poštová doručovateľka, ktorá na pošte už nepracuje a nie je možné s odstupom času zistiť, či adresátka jej bola alebo nebola známa. Súd v konaní vypočul aj matku navrhovateľky, o ktorej navrhovateľka tvrdila, že tieto veci podpisoval za ňu. Matka navrhovateľky (...) k tejto doručenke uviedla že si nepamätá či mohla túto zásielku prevziať za navrhovateľku. Výpoveď tejto svedkyne považuje súd za nevierohodnú, a to z toho dôvodu, že v konaní 1T 134/2010 Okresného súdu v Žiari nad Hronom, bola právoplatne odsúdená za prečin podvodu, a to okrem iného aj za skutok voči navrhovateľke, kde bez vedomia navrhovateľky prevzala kreditnú kartu, neinformovala ju o týchto skutočnostiach a opakovane vykonávala neoprávnené výbery do celého kreditu.“ Okrem toho okresný súd uviedol, že „porovnal podpisy navrhovateľky na štyroch zásielkach, ktoré jej v súčasnosti doručoval (č.l. 6, 13, 14 a 24 spisu) a z týchto podpisov sa priklonil na stranu navrhovateľky, že sú úplne iné, ako podpis na doručenke v spise 4Ro 43/2009.“ Na základe týchto dôkazov dospel k záveru, že má „za dokázané, že tvrdenie navrhovateľky o tom že platobný rozkaz v tomto konaní okresného súdu neprevzala sú pravdivé“. Keďže okresný súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že predmetný platobný rozkaz vydaný v konaní vedenom pod sp. zn. 4Ro 43/2009 nebol doručený odporkyni (ktorá v tomto konaní vystupuje ako navrhovateľka) do vlastných rúk (v zmysle § 173 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O. s. p.“), nemohol nadobudnúť právoplatnosť v zmysle § 159 ods. 1, v spojení s § 174 ods. 1 O. s. p. a preto dospel k záveru, že pre povolenie obnovy predmetného konania nebola splnená zákonná podmienka, ktorou je to, že predmetom obnovy konania môže byť len právoplatné rozhodnutie. Z uvedeného dôvodu návrh navrhovateľky na obnovu konania zamietol. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil okresný súd aplikáciou ustanovenia § 150 ods. 1 O. s. p.. V tejto súvislosti v odôvodnení odvolania uviedol, že „odporca a mal vo veci úspech, a v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. by mal aj právo na náhradu trov konania.“ Dôvody hodné osobitného zreteľa na aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 1 O. s. p. však videl v tom, že „bez podania návrhu na obnovu konania, by navrhovateľka nedosiahla konštatovanie, že rozhodnutie vydané v konaní 4Ro 43/2009 nemohlo nadobudnúť právoplatnosť, a že tento platobný rozkaz je treba doručiť znovu do vlastných rúk“, pretože „bez tohto rozhodnutia by nikto nezmenil pečiatku právoplatnosti na platobnom rozkaze 4Ro 43/2009. Rovnako by nič na právoplatnosti rozhodnutia nezmenila ani tá skutočnosť, že odporca sa prikláňa k tvrdeniu navrhovateľky ohľadom nedoručenia platobného rozkazu do vlastných rúk. Aj keď teda návrh na obnovu konania bol zamietnutý, v konečnom dôsledku tým, že v tomto rozhodnutí je konštatované, že v konaní 4Ro 43/2009 rozhodnutie nemohlo nadobudnúť právoplatnosť a že musí byť znovu doručené E. C., v podstate navrhovateľka dosiahla svoj cieľ sledovaný návrhom na obnovu konania.“ Proti uvedenému uzneseniu podal odporca v zákonnej lehote odvolanie, ktorým napadol výrok o trovách konania. Žiadal, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách konania zmenil a priznal mu náhradu trov konania vo výške 57,62 Eur. V odôvodnení odvolania namietal, že nesúhlasí s postupom okresného súdu, ktorý na rozhodnutie o trovách konania aplikoval ustanovenie § 150 ods. 1 O. s. p.. V tejto súvislosti konkrétne uviedol, že argument okresného súdu, že „navrhovateľka by bez podania návrhu na obnovu konania nedosiahla svoj cieľ“ nepovažuje za dostatočne odôvodňujúci na aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 1 O. s. p., pretože navrhovateľka mohla v zmysle ustanovenia § 50 Exekučného poriadku „podať u exekútora námietky proti exekúcii, pretože rozhodnutie, na základe ktorého mala byť exekúcia vykonaná nikdy nenadobudlo právoplatnosť a teda ide o skutočnosť, ktorá bráni vymáhateľnosti a pre ktorú je exekúcia neprípustná“, a v prípade, ak jej nebolo riadne doručené upovedomenie o začatí exekúcie, od ktorého začína plynúť 14-dňová lehota na vznesenie námietok, mohla podať návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku, teda „mohla využiť viacero inštitútov, ktoré by zabezpečili dosiahnutie zastavenia exekúcie, opätovné doručenie platobného rozkazu do vlastných rúk a pokračovania v pôvodnom konaní 4Ro 43/2009“, avšak „namiesto vyššie uvedených spôsobov účinnej obrany proti exekúcii, podala návrh na obnovu konania a podaním zo dňa 30. 03. 2011 podala zároveň návrh na odklad exekúcie.“ Podľa jeho názoru teda „navrhovateľka nevyužila účinné inštitúty obrany upravené v Exekučnom poriadku z dôvodu neznalosti práva, a to nie je možné považovať za okolnosť hodnú osobitného zreteľa.“ Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu žiadala, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu v odvolaním napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách potvrdil a zároveň žiadala, aby odporcovi uložil povinnosť nahradiť jej trovy odvolacieho konania vo výške 28,81 Eur. Uviedla, že „argumenty súdu, ktorými odôvodňuje nepriznanie trov konania odporcovi, sú nespochybniteľné správne“. V tejto súvislosti poukázala na to, že „dosiahla týmto konaním svoj sledovaný cieľ, a aj keď jej návrh bol zamietnutý, dosiahla to, že platobný rozkaz jej bude opätovne doručený a po jeho doručení môže uviesť skutočnosti a dôkazy, ktoré budú slúžiť na jej obranu.“ Krajský súd, ako súd odvolací, vec prejednal v medziach daných odvolaním, v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., a uznesenie okresného súdu v odvolaním napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušil a vec mu v tomto rozsahu vrátil podľa § 221 ods. 2 O. s. p. na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a to z týchto dôvodov: Občiansky súdny poriadok v súvislosti s právnou úpravou problematiky trov konania používa viaceré pojmy (inštitúty), ktoré sa v praxi často zamieňajú, hoci ich právna úprava jasne diferencuje. Preto treba dôsledne rozlišovať pojmy trovy konania (§ 137 až § 139 O. s. p.), platenie trov konania (§ 140 až § 141 O. s. p.) a náhrada trov konania (§ 142 až § 151a O. s. p.). Ustanovenie § 137 O. s. p. obsahuje exemplifikatívny výpočet druhov trov konania, kde jednoznačne patria i trovy právneho zastúpenia účastníkov konania. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania sa zohľadňujú všetky účelne vynaložené trovy účastníkov konania, pričom priznaná náhrada trov konania, resp. jej rozsah závisí od okolností konkrétneho prípadu. V sporovom konaní (čo je i tento prípad) sa najčastejšie vychádza z tzv. zásady zodpovednosti za výsledok sporového konania (§ 142 O. s. p.), alebo v prípade zastavenia konania z tzv. zásady zodpovednosti za procesné zavinenie na zastavení konania (§ 146 ods. 2 O. s. p.), eventuálne z kumulatívneho uplatnenia obidvoch uvedených zásad, ak dôjde k čiastočnému meritórnemu rozhodnutiu a zároveň k čiastočnému zastaveniu konania. Neaplikovanie týchto zásad prichádza do úvahy len vo výnimočných prípadoch (§ 143, § 150 O. s. p.), ktoré musia byť náležite odôvodnené. V prejednávanej veci je nesporné, že došlo k meritórnemu rozhodnutiu vo veci a to tak, že návrh navrhovateľky na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 4Ro 43/2009 bol zamietnutý. Za takéhoto stavu sa na náhradu trov konania v zásade aplikuje ustanovenie § 142 O. s. p., teda princíp zodpovednosti za výsledok sporového konania. Okresný súd však v tomto prípade využil zákonnú výnimku z aplikácie tejto zásady, vyplývajúcu z ustanovenia § 150 ods. 1 O. s. p.. Z ustanovenie § 150 ods. 1 O. s. p. vyplýva, že: „Ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.“ Ako už bolo uvedené, okresný súd považoval za dôvody hodné osobitného zreteľa na to, aby podľa vyššie citovaného ustanovenia nepriznal odporcovi (ktorý bol v konaní úspešný) náhradu účelne vynaložených trov konania (kam patria i trovy právneho zastúpenia) to, že „bez podania návrhu na obnovu konania, by navrhovateľka nedosiahla konštatovanie, že rozhodnutie vydané v konaní 4Ro 43/2009 nemohlo nadobudnúť právoplatnosť, a že tento platobný rozkaz je treba doručiť znovu do vlastných rúk“, a teda, že „bez tohto rozhodnutia by nikto nezmenil pečiatku právoplatnosti na platobnom rozkaze 4Ro 43/2009“ a preto „aj keď návrh na obnovu konania bol zamietnutý, v konečnom dôsledku tým, že v tomto rozhodnutí je konštatované, že v konaní 4Ro 43/2009 rozhodnutie nemohlo nadobudnúť právoplatnosť (...), v podstate navrhovateľka dosiahla svoj cieľ sledovaný návrhom na obnovu konania.“ Odvolací súd konštatuje, že uvedené argumenty okresného súdu sú vecne nesprávne a nemôžu byť považované za dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by v tomto prípade odôvodňovali aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 1 O. s. p. na rozhodnutie o trovách konania. Teoreticky by bolo možné súhlasiť s uvedenou argumentáciou len v tom prípade, ak by navrhovateľka nemala možnosť výberu iného, efektívnejšieho spôsobu svojej právnej obrany a ochrany. To však zjavne nie je tento prípad, pretože navrhovateľka podala predmetný návrh na obnovu konania po tom, ako zistila, že sa voči nej vedie exekúcia na podklade nespôsobilého exekučného titulu (platobného rozkazu, ktorý nemohol nadobudnúť právoplatnosť, pretože jej - ako odporkyni - nebol doručený do vlastných rúk). Teda už v dobe, keď podávala predmetný návrh na obnovu konania jednak vedela (resp. objektívne mohla a mala vedieť), že v tomto konaní nemôže byť úspešná, pretože (ako správne konštatoval i okresný súd), predmetom obnovy konania môže byť len právoplatné rozhodnutie, a taktiež už v tej dobe objektívne disponovala efektívnymi procesnými prostriedkami v rámci predmetného exekučného konania, ktoré bolo voči nej vedené, na ktoré správne poukázal odporca v odvolaní. Neznalosť práva (či už hmotného alebo procesného) a s tým spojené jeho neefektívne uplatňovanie na súde (ako v prejednávanej veci) rozhodne nemôže byť dôvodom osobitného zreteľa na to, aby podľa ustanovenia § 150 ods. 1 O. s. p. súd nepriznal úspešnému odporcovi účelne vynaložené trovy konania, ak si ich riadne a včas uplatnil. V súvislosti s argumentom navrhovateľky uvedeným vo vyjadrení k odvolaniu odporcu odvolací súd pre úplnosť uvádza, že v prípade predmetného návrhu na obnovu konania rozhodne nešlo o podanie, o ktorom by mohol mať súd pochybnosti, či ide o návrh na obnovu konania, alebo či ide napr. o návrh na odklad vykonateľnosti rozhodnutia (ako tvrdí navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu) a ktorý by musel analyzovať podľa obsahu, resp. u ktorého by musel realizovať výzvu na opravu alebo doplnenie nesprávneho alebo nezrozumiteľného podania. Tento návrh bol totiž jednoznačne (podľa formy i obsahu) návrhom na obnovu konania. Pretože rozhodnutie okresného súdu vo výroku o trovách konania vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, odvolaciemu súdu neostávala iná možnosť, ako uznesenie okresného súdu v napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušiť a s prihliadnutím na koncentračnú zásadu a zásadu dvojinštančnosti konania mu vec v tomto rozsahu podľa § 221 ods. 2 O. s. p. vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom bude riešiť otázku náhrady trov konania v naznačenom smere. Rozhodnutie o trovách konania náležite odôvodní, tak, aby bolo presvedčivé a preskúmateľné. Odvolaním nenapadnutý výrok uznesenia okresného súdu, ktorým zamietol návrh navrhovateľky na obnovu konania, vedeného na Okresnom súde v Žiari nad Hronom pod spisovou značkou 4Ro 43/2009, zostal nedotknutý (§ 206 ods. 3 O. s. p.). Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O. s. p.). V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd i o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.