Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/52/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6411205753 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6411205753.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a sudcov JUDr. Márie Trubanovej, PhD. a JUDr. Petra Priehodu, v právnej veci navrhovateľa : P. M., narodený XX.XX.XXXX, bytom XXX XX N. A. M., Ul. S. XX/XX, zastúpený splnomocnenou zástupkyňou - matkou: U. M., narodenou XX.XX.XXXX, bytom XXX XX N. A. M., Ul. S. XX/XX, proti odporcovi : B. M., narodený XX.XX.XXXX, bytom XXX XX N. A. M., Ul. S. XX/XX, toho času XXX XX N., L.. X. č. XX, zastúpený splnomocneným advokátom JUDr. Petrom Poláčekom, so sídlom XXX XX W. W., P. I. XXX/ A, v konaní o určenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní odporcu zo dňa 22.12.2011 proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom číslo konania 5C/136/2011-65 zo dňa 23.11.2011, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konanie nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd vyhovel návrhu na určenie vyživovacej povinnosti odporcu na plnoletého navrhovateľa a uložil mu povinnosť prispievať na jeho výživu sumou 80 eur mesačne k rukám navrhovateľa vždy do 20 -teho dňa toho- ktorého mesiaca vopred, počnúc dňom 19.05.2011 a vo zvyšnej časti návrh zamietol. Prvostupňový súd súčasne rozhodol o povinnosti odporcu zaplatiť zročné výživné za obdobie od 19.05.2011 do 19.12.2011 vo vyčíslenej sume 560 eur a povolil mu splácať zameškané výživné v pravidelných mesačných splátkach po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom január 2012 až do zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok. Pokiaľ ide o trovy konania, súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 2 O.s.p., vzhľadom na čiastočný procesný úspech oboch účastníkov konania. Súd mal na základe vykonaného dokazovania preukázané, že odporca je otcom navrhovateľa, ktorý je občanom s ťažkým zdravotným postihnutím. Navrhovateľ žije v spoločnej domácnosti s matkou, pričom je odkázaný na jej celodennú osobnú starostlivosť. Súd konštatoval mesačné príjmy navrhovateľa, plynúce mu z dôchodkového zabezpečenia, ako aj dávky zo sociálneho zabezpečenia a sociálnej pomoci, konštatoval výdavky spojené so starostlivosťou o navrhovateľa, spojené s bývaním a ďalšie nevyhnutné mesačné výdavky navrhovateľa a jeho domácnosti a zohľadnil aj skutočnosti na strane odporcu, jeho tvrdený mesačný príjem a celkovú majetkovú a osobnú situáciu. Súd po zhodnotení súčasných možností a schopností oboch rodičov plnoletého navrhovateľa, ako aj potrieb navrhovateľa a jeho zdravotného stavu, dospel k záveru, že je odkázaný na výživu odporcu, keďže navrhovateľ nie je schopný sám sa živiť a v súčasných osobných a majetkových možnostiach odporcu je prispievať na výživné navrhovateľa mesačne sumou 80 eur. Súd zohľadnil aj doterajšie vyživovacie povinnosti, ktoré má odporca voči plnoletej dcére P. M., ako aj voči matke navrhovateľa, ako manželke odporcu. Súd taktiež zohľadnil, že sa odporca nepodieľa ani osobnou starostlivosťou na potrebách navrhovateľa, ani o neho nejaví záujem. V závere súd zhrnul, že hoci nie je odporca v riadnom pracovnom pomere, ničím nepreukázal, že by mu jeho zdravotný stav bránil v riadnom výkone práce, a preto je v jeho schopnostiach prispievať navrhovateľovi na výživu mesačne sumou 80 eur. Proti rozsudku podal odporca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietal, že pri jeho terajšej situácii nie je možné a nie je to ani v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať na výživu navrhovateľa súdom určenou mesačnou sumou. Prvoradým dôvodom odvolania je skutočnosť, že do dnešného dňa je nezamestnaný, má síce príjem z brigádnickej činnosti mesačne približne 100 až 200 eur, ale tento príjem kryje len s ťažkosťami jeho základné osobné potreby, ako je stravné a platbu nájomného, ako aj výživné nielen na navrhovateľa, ale aj na dcéru P. a na manželské výživné. Odporca nemá ani žiadne nehnuteľné či hnuteľné veci väčšieho hospodárskeho významu, motorové vozidlo, cennosti, ani úspory. Navrhuje preto, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že zaviaže odporcu na platenie výživného maximálne do výšky 30% životného minima. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu spochybnil jeho tvrdenie, že má mesačný príjem len vo výške 100 až 200 eur, pretože v mesiaci november dcére P. M. osobne odovzdal 500 eur a v mesiaci december a január jej dal 300 eur. Domnieva sa preto, že odporca má vyšší príjem, ako uvádza v odvolaní. Navrhovateľ má za to, že odporca si prácu nehľadá a nevyvíja žiadnu snahu, aby sa riadne zamestnal. Za posledných 21 rokov si nenašiel trvalú prácu, vyhľadáva len jednorazové murárske práce. Navrhovateľ uviedol, že je nemobilný a potrebuje na prepravu invalidný vozík, pričom vzhľadom k postihnutiu potrebuje aj viac hygienických potrieb (plienky, sprchové gély a krémy na ošetrenie pokožky). Jeho životná situácia je veľmi ťažká a nemá možnosť pracovať, po odchode odporcu z domácnosti sa vyskytli aj také obdobia, že nemali za čo kúpiť základné potraviny a celé týždne jedli zemiaky, ktoré poslali navrhovateľovi starí rodičia. Navrhovateľ v závere zhrnul, že inú možnosť príjmu, ako zaviazať odporcu povinnosťou prispievať na jeho výživu, nemá a preto trvá na svojom návrhu. V dôsledku odvolania krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. l Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej aj „O.s.p.“) vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p ako vecne správny potvrdil. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 a 2 zákona č. 36/2005 Z.z.. (ďalej Zákon o rodine), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa ustanovenia § 65 ods. 3 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok prvostupňového súdu a aplikujúc ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť dôvodov, na podklade ktorých prvostupňový súd rozhodol. Okresný súd vychádzal z citovaných zákonných ustanovení a po konštatovaní odkázanosti plnoletého navrhovateľa na vyživovaciu povinnosť rodičov zohľadnil pri rozhodovaní výšku príjmov navrhovateľa, jeho súčasné majetkové a sociálne pomery, jeho zdravotný stav a z toho vyplývajúcu nemožnosť zabezpečiť si iný príjem, ako mu vyplýva zo sociálneho zabezpečenia a dávok sociálnej pomoci. Súd zohľadnil aj príjem matky navrhovateľa, na ktorej osobnú celodennú intenzívnu starostlivosť je nevyhnutne odkázaný, zohľadnil výšku nevyhnutných mesačných výdavkov domácnosti navrhovateľa, prihliadol na možnosti a schopnosti, ako aj majetkové pomery odporcu, súčasne prihliadol aj na vek odporcu a správne prihliadol aj na celkový postoj odporcu k navrhovateľovi, o ktorého odporca nejaví žiaden záujem a na potreby navrhovateľa ničím neprispieva. Súd prvého stupňa taktiež zohľadnil aj ďalšie vyživovacie povinnosti odporcu, a to voči plnoletej dcére P. M., narodenej XX.XX.XXXX, ktorej je povinný v zmysle rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 9C/138/2011-13 zo dňa 07.06.2010 prispievať na výživné mesačne sumou 100 eur počnúc dňom 19.05.2011, ak aj voči manželke odporcu U. M., ktorej je povinný prispievať na výživu mesačne sumou 100 eur v zmysle rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 4C/136/2011-14 zo dňa 27.06.2011, ktorý sa stal právoplatným v znení rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 16Co/305/2011zo dňa 10.11.2011. Krajský súd konštatuje, že odporca v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, majúce vplyv na určenie rozsahu jeho vyživovacej povinnosti k navrhovateľovi. Všetky skutočnosti, ktoré v odvolaní zdôraznil (jeho dlhodobá nezamestnanosť, výška jeho tvrdeného mesačného príjmu 100 až 200 eur, jeho ďalšie vyživovacie povinnosti voči manželke a plnoletej dcére, ako aj súčasné osobné pomery), boli známe súdu už v štádiu prvostupňového konania a podstatné je, že okresný súd tieto skutočnosti ako relevantné pri určení vyživovacej povinnosti odporcu k plnoletému navrhovateľovi aj zohľadnil. Životná úroveň povinného rodiča (v danom prípade vzhľadom na plnoletosť navrhovateľa už oboch rodičov) nemôže byť posudzovaná len so zreteľom na súčasne dosahovaný (prípadne len tvrdený) príjem. Majetkové a osobné pomery je nutné posudzovať komplexne, pričom je potrebné zohľadniť aj skutočné možnosti, schopnosti, dosiahnutú kvalifikáciu, reálne možnosti na trhu práce, ale i vôľu a snahu každého z rodičov dosiahnuť čo najvyšší zárobok. K týmto predpokladom je potrebné prihliadnuť najmä vtedy, ak by sa niektorý z rodičov vyhýbal plneniu vyživovacej povinnosti, prípadne by využitie svojich schopností a možností úmyselne či neúmyselne zanedbával. Odporca, ako otec hoci plnoletých, no doposiaľ nezaopatrených detí, si musí byť vedomý, že má zákonnú vyživovaciu povinnosť k dvom nezaopatreným deťom, navyše aj k manželke, ktorá nemá možnosť zabezpečiť si príjem a úmerne tejto skutočnosti je povinný vyvíjať snahu a úsilie zabezpečiť si adekvátny príjem a prispôsobiť i svoj životný štýl. Odôvodnené potreby už plnoletého navrhovateľa nielenže zodpovedajú potrebám dospelého človeka, no vzhľadom na jeho ťažké zdravotné postihnutie je potrebné a nevyhnutné považovať za odôvodnené aj ďalšie, nielen bežné potreby. Ako občan s ťažkým zdravotným postihnutím nie je schopný sám sa živiť a okrem invalidného dôchodku v mesačnej sume 297,90 eur, peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených nákladov súvisiacich s jeho zdravotným postihnutím v mesačnej sume 30,96 eur a peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených nákladov súvisiacich s hygienou a zabezpečením ďalších potrieb v mesačnej sume 17,21 eur, si žiadne ďalšie príjmy nedokáže sám zabezpečiť. Taktiež druhý povinný rodič - matka, na ktorej každodennú osobnú starostlivosť je navrhovateľ odkázaný, nie je schopná prispievať na výživu navrhovateľa inak, ako svojou osobou starostlivosťou, keďže v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia navrhovateľa mu poskytuje celodennú sústavnú osobnú starostlivosť a jej príjem je tak limitovaný len príspevkom na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím v mesačnej sume 184,03 eur. O to skôr je odporca povinný vyvíjať patričnú snahu zabezpečiť si zdroj stabilných príjmov. Je totiž nevyhnutné zohľadniť aj celkový postoj odporcu k svojej zo zákona mu vyplývajúcej vyživovacej povinnosti voči zdravotne postihnutému synovi. Nielenže nemá snahu zabezpečiť finančne jeho potreby, ale nemá snahu ani stýkať sa s ním, prípadne inak sa o jeho osud a zdravotný stav zaujímať. Je zrejmá aj snaha odporcu vyhýbať sa trvalému pracovnému pomeru, keďže je nezamestnaný dlhodobo, od 28.09.2005 nepretržite doposiaľ, pričom aj oprávnenie na výkon podnikateľskej činnosti mal odporca len od 1.5.2005 do 27.9.2005. Odporcovi tak zjavne vyhovuje zabezpečovať si príjem len brigádnickými činnosťami a je potrebné konštatovať, že príjem z brigádnickej činnosti je len ťažko verifikovateľný a skutočnú výšku príjmov odporcu plynúcich mu z brigádnickej činnosti nie je možné hodnoverne preukázať. Konkrétne okolnosti prípadu (výpovede dcéry, že otec sa zmieňoval o dostatku financií, skutočnosť, že odporca nepoberá podporu v nezamestnanosti, ani nepožiadal o dávku v hmotnej núdzi, ako aj pravidelné prispievanie dcére aj nad rámec určeného výživného) nasvedčujú tomu, že je viac než pravdepodobné, že tvrdený príjem odporcu v mesačnej sume len 100 až 200 eur je len málo pravdepodobný. S prihliadnutím na vek navrhovateľa, jeho ťažké zdravotné postihnutie a mieru jeho odôvodnených potrieb je na vlastnej iniciatíve a snahe otca zabezpečiť si vyšší príjem, ako tvrdí, že v súčasnosti má. Otec navrhovateľa je v produktívnom veku, jeho zdravotný stav je dobrý a v konaní neboli preukázané žiadne okolnosti objektívneho charakteru, ktoré by mu bránili v úsilí, aktívnej snahe a iniciatíve zabezpečiť si stabilný zdroj príjmu v takej výške, aby bol schopný pravidelne zabezpečovať výživné určené súdom tak na plnoletú dcéru, manželské výživné, ako aj na výživu plnoletého navrhovateľa, ktorý nie je schopný si výživu zabezpečovať sám. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že je primerané určiť vyživovaciu povinnosť odporcu na plnoletého navrhovateľa na sumu 80 eur mesačne počnúc dňom 19.05.2011. Takto stanovené výživné zodpovedá súčasným možnostiam a schopnostiam odporcu, s dôrazom na povinnosť vynakladať snahu upraviť si svoje osobné a zárobkové pomery adekvátne rozsahu určenej vyživovacej povinnosti. Odvolanie odporcu nie je dôvodné, pretože okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci, s ktorým sa aj odvolací súd stotožňuje. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi, ako v odvolacom konaní úspešnému účastníkovi náhradu trov druhostupňového konania nepriznal, nakoľko si trovy odvolacieho konania v súlade s ustanovením § 151 ods. 1 O.s.p. nevyčíslil ani ich nežiadal priznať a odvolací súd tak má za to, že si trovy odvolacieho konania neuplatňuje. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov X : X. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.