Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16Co/305/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6411205754 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž ECLI: ECLI:SK:KSBB:2011:6411205754.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov senátu JUDr. Marty Kucbelovej a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci navrhovateľky Z. E., narodenej XX. XX. XXXX, bytom L. nad E., Y. XX/XX, proti odporcovi D. E., narodeného XX. XX. XXXX, bytom L., A. N. XX, zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Poláčekom, Banská Bystrica, Majerská cesta 100/A, o určenie manželského výživného, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 4C/136/2011-14 zo dňa 27. júna 2011, takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok okresného súdu vo výroku o povinnosti odporcu platiť na výživu navrhovateľky sumu 100 € mesačne a vo zvyšku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e . Pokiaľ okresný súd vo zvyšku návrh na určenie výživného od 01. 12. 2010 do 19. 05. 2011 zamietol, v tomto výroku zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý. Navrhovateľke sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť platiť na výživu navrhovateľky sumu 100 € mesačne počnúc dňom 19. 05. 2011, posielaných vždy do 20. dňa v mesiaci do rúk navrhovateľky. Vo zvyšku návrh na určenie výživného od 01. 12. 2010 do 19. 05. 2011 zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov (prvostupňového) konania. Okresný súd z vykonaného dokazovania považoval za nesporné, že navrhovateľka nie je v súčasnom období schopná sama sa živiť z dôvodu opatery ťažko postihnutého syna a jej príjem z peňažného príspevku vo výške 206,36 € jej nepostačuje na jej výživu. Prihliadol na výšku minimálnej mzdy a dospel k názoru, že 100 €, ktoré požaduje navrhovateľka, je sumou primeranou k zákonnému ustanoveniu § 71 ods. 1 Zákona o rodine. Súd do úvahy nezobral tú skutočnosť, že odporca je v súčasnom období nezamestnaný, pretože ako uviedol na pojednávaní, už tri roky nikde nepracuje. Prihliadol ale na jeho získanú kvalifikáciu a na jeho schopnosti a mal za to, že ako vyučený murár je schopný vzhľadom na svoj zdravotný stav dosiahnuť príjem, z ktorého môže platiť výživné vo výške 100 € mesačne. Návrh navrhovateľky na určenie výživného od 01. 12. 2010 do 19. 05. 2011 okresný súd zamietol vzhľadom na ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine, v zmysle ktorého výživné možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 142 (ods. 2) O. s. p. vzhľadom na čiastočný úspech účastníkov konania vo veci. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej 15 dňovej lehote v zmysle § 204 ods. 1, vety prvej, O. s. p. odvolanie odporca. Uviedol, že nesúhlasí s právnym názorom súdu a so samotným zistením skutkového stavu veci. Súd síce zistil, že odporca je nezamestnaný viac ako tri roky, v súčasnosti nemá žiadny majetok ani iný príjem, a že s manželkou nežijú v spoločnej domácnosti od februára tohto roka, ale v konečnom dôsledku nesprávne právne posúdil predmetnú právnu vec. Odporca je stále nezamestnaný, nepoberá ani podporu v nezamestnanosti a jeho príležitostné príjmy len s ťažkosťami pokryjú jeho základné osobné potreby ako je stravné a platba nájomného. Odporca nemá ani žiadne hnuteľné veci bez väčšieho hospodárskeho významu, motorové vozidlá, cennosti, ani úspory, ani nehnuteľné veci. Napriek jeho snahe nenašiel si odporca žiadnu trvalú prácu a nemožno sa za tejto situácie spoliehať len na jeho „možnosti a schopnosti“. Rozsudok okresného súdu žiadal zmeniť tak, že súd zaviaže odporcu na platenie výživného maximálne do výšky 30% životného minima. Navrhovateľka sa k odvolaniu písomne nevyjadrila. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.) bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.1, 2 O. s. p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu ( § 156 ods. 1 a 3 O. s. p. v spojení s § 211 ods. 2 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu ako vecne správny v napadnutom výroku a od neho závislom výroku podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil. Podľa ust. § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Prvostupňový súd zistil skutkový stav veci v dostatočnom rozsahu na to, aby na základe neho mohol vecne správne rozhodnúť po náležitom právnom posúdení veci. S odôvodnením rozsudku okresného súdu sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Má za to, že s námietkami odporcu uvedenými v odvolaní proti rozsudku sa okresný súd vyporiadal vo veci samej, nakoľko tieto boli vznesené už v priebehu prvostupňového konania, a preto sa odvolací súd obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Okresný súd správne aplikoval na zistený skutkový stav ust. § 71 ods. 1, 2 a § 77 ods. 1 Zákona o rodine a odvolací súd aj právne posúdenie veci prvostupňovým súdom podľa uvedených ustanovení považuje za správne, a správne je rozhodnutie okresného súdu aj vo výroku o náhrade trov konania, keď okresný súd právo na náhradu trov konania posudzoval v zmysle ust. § 142 ods. 2 O. s. p. ( zrejme len omylom za uvedením paragrafu prvostupňový súd neuviedol odsek), podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Odvolanie nesmerovalo proti výroku rozsudku okresného súdu, v ktorom okresný súd návrh na určenie výživného od 01. 12. 2010 do 19. 05. 2011 zamietol, a z tohto dôvodu odvolací súd v tomto výroku ponechal rozsudok okresného súdu nedotknutý. Navrhovateľka síce bola v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešná, a preto by podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. mala nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré jej ale v odvolacom konaní žiadne nevznikli, a preto jej ich náhradu odvolací súd nepriznal. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.