Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14CoP/118/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6411209941 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6411209941.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a členov senátu Mgr. Emy Novodomcovej a JUDr. Petra Priehodu v právnej veci starostlivosti o maloletého M. I., nar. XX.X.XXXX a maloletú A. I., nar. XX.X.XXXX bytom u matky zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny K. Z., pracovisko J., deti rodičov T.. C. I., nar. XX.X.XXXX, bytom I. - I. XXX a M. I., nar. X.X.XXXX bytom O., W. XX, o návrhu matky na zákaz styku otca s maloletými deťmi, o návrhu otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 10P 256/2011-94 zo dňa 5.9.2012 takto r o z h o d o l : Výrok rozsudku okresného súdu, ktorým návrh otca na zverenie maloletých detí I., a to mal. M. nar. XX.X.XXXX a mal. A. nar. XX.X.XXXX, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov zamietol, p o t v r d z u j e . Ostatné výroky rozsudku okresného súdu zostávajú nedotknuté. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrhy rodičov. Pri rozhodovaní súd vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania, v rámci ktorého vypočul obidve maloleté deti a nariadil i znalecké dokazovanie. Hodnotiac výsledky vykonaného dokazovania okresný súd dospel k záveru, že v súčasnej dobe matkou podaný návrh na zákaz styku otca s maloletými deťmi je neopodstatnený a neodôvodnený, lebo maloleté deti pociťujú pozitívny vzťah k svojmu otcovi. Momentálne odmietavý vzťah maloletého M. k otcovi je spôsobený jednak vekom dieťaťa, ako aj prístupom otca a povahovými črtami. Pre ďalší zdravý vývin a výchovu maloletých detí je preto potrebné, aby sa aj otec podieľal na ich ďalšej výchove a starostlivosti. Súdom navrhnuté rozšírenie úpravy styku otca s deťmi aj počas týždňa otec nepovažoval vzhľadom na vzdialenosť svojho bydliska, ako aj návštevu školských zariadení za vhodnú. Okresný súd nemal preukázaný dôvod zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletým deťom, nakoľko celodenná starostlivosť a výchova maloletých detí, ktoré zabezpečuje matka, je pozitívna. Zo strany kolízneho opatrovníka neboli zistené žiadne negatívne vplyvy zo strany matky na starostlivosť a výchovu detí. Z tohto dôvodu okresný súd návrh otca na rozdelenie detí a zverenie maloletej A. do jeho osobnej starostlivosti považoval za neopodstatnený a neodôvodnený, lebo by tým došlo aj k narušeniu súrodeneckých vzťahov. Vzhľadom na to, že rodičia maloletých detí v súčasnej dobe spolu nekomunikujú resp. len veľmi ťažko komunikujú, čo sa týka výchovy a starostlivosti o maloleté deti, neprichádza do úvahy ani návrh otca na zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Okresný súd konštatoval, že doterajšia úprava výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletým deťom je tohto času najvýhodnejšia vzhľadom na ďalší zdravý telesný a duševný vývoj maloletých detí a rozvíjanie ich citových väzieb k rodičom. V závere odôvodnenia písomného vyhotovenia rozsudku okresný súd apeloval na rodičov, aby v záujme ďalšieho zdravého vývinu svojich detí sa snažili nájsť spoločnú komunikáciu. Náhradu trov konania okresný súd účastníkom nepriznal. Odvolanie otca zo dňa 26.9.2012 smerovalo proti tej časti prvostupňového rozsudku, ktorou bol ním podaný návrh na zverenie maloletých detí do striedavej výchovy rodičov zamietnutý. Otec trval na svojom presvedčení, že striedavá výchova pre deti je omnoho vyhovujúcejšia, ako keď vyrastajú iba pri jednom rodičovi a v spoločnej domácnosti s jeho partnerom. Z uvedeného dôvodu žiadal vyhovieť jeho návrhu, aby maloleté deti boli pol roka u matky a pol roka u otca. Matka s návrhom na zverenie styku maloletých detí do striedavej starostlivosti jednoznačne nesúhlasila aj preto, že deti k otcovi nechcú chodiť, nepýtajú sa na neho, dokonca odmietajú s ním tráviť víkendy. Matka vzhľadom aj na vzdialenosť a bydlisko otca v O. si nevie reálne predstaviť, že by deti striedali školy, pričom by boli ochudobnené o zázemie, ktoré majú doma, (kamaráti, krúžky atď). Matka poukázala aj na konštatovanie uvedené v znaleckom posudku, že stretávanie s otcom má na maloletého M. prevažne negatívny vplyv, lebo syn vníma stretnutia s otcom ako nedobrovoľné a vynútené. Maloletý M. bude mať v B. nasledujúceho roka XX rokov a preto si matka myslí, že už to nie je dieťa, ktoré si postavilo hlavu, že nechce ísť k otcovi, ale je to mladý človek, ktorý sa môže sám rozhodnúť, či k otcovi pôjde, alebo nie, určite má na to dôvody, prečo svojho otca odmieta. Matka predsa nemôže XX ročného chlapca donútiť ísť k otcovi, keď tam ísť nechce. Otec má určený styk s deťmi dva víkendy v mesiaci, pričom ho nezaujíma, či maloletý M. má tréning, či má iné záľuby, kamarátov a práve nechce, alebo nemôže ísť s otcom. Podľa matky by bolo dôvodné a preto aj žiadala o zníženie styku maloletej A. s otcom napr. na dvakrát mesačne s tým, že otec by si ju v sobotu prišiel zobrať a v ten istý deň by ju doniesol späť domov. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v zmysle ust. § 212 ods. 2 písm a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku, ktorým návrh otca na zverenie maloletých detí do striedavej starostlivosti rodičov bol zamietnutý podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil z jeho vecne správnych dôvodov. Ostatné výroky rozsudku okresného súdu odvolaním napadnuté neboli, preto rozhodnutie odvolacieho súdu sa ich nedotýka (§ 206 ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd vychádzajúc z dôvodov odvolania otca po preskúmaní napadnutého rozsudku sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého výroku a konštuje správnosť dôvodov a právnych úvah, na podklade ktorých okresný súd návrh otca na zverenie maloletých detí do striedavej výchovy rodičov zamietol. Argumentácia otca uvedená v dôvodoch odvolania nemá ani skutkové ani právne opodstatnenie. Aj podľa názoru odvolacieho súdu nedošlo k takej zmene pomerov, na ktorú by bolo potrebné reagovať novou úpravou výchovného prostredia maloletých detí. Okresný súd vychádzal zo stanoviska a správ kolízneho opatrovníka, ktorý potvrdil, že matka sa o zdravotný stav a celkovú opateru detí riadne stará, neboli u nej zistené žiadne nedostatky. Znalecký posudok, ktorý bol podaný a ktorý súd hodnotil, vlastne len dokresľoval celkovú situáciu v rodine, ktorá je v značnej miere ovplyvnená narušenými vzťahmi medzi rodičmi, u ktorých absentuje najmä schopnosť komunikácie. Okresný súd správne poukázal na potrebu zmeny vzájomných postojov rodičov voči sebe, tieto optimalizovať. Je dôvodné predpokladať, že pozitívna zmena na strane rodičov nájde svoj odraz aj vo vzťahu maloletých detí voči nim, pretože ako správne uviedol aj okresný súd, harmonické vzťahy vytvárajú základ bezproblémového výkonu rodičovských práv. Nakoľko momentálne maloletý M. má vo vzťahu k otcovi odmietavý postoj je žiadúce, aby bol rešpektovaný vlastný názor dieťaťa, pričom súčasný spôsob dáva šancu, že vzťahy syna a otca sa môžu zlepšiť. Znalec M.. N. K. poukázal na to, že ak by dieťa bolo nútené do styku s otcom, hrozí ešte hlbšie narušenie ich vzťahu. Okresný súd preto správne vyhodnotil zistený skutkový stav a preto i s právnym záverom o nedôvodnosti návrhu zveriť maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov sa odvolací súd stotožňuje a považuje ho za správny. Doterajšia úprava styku zodpovedá tej skutočnosti, ktorú zdôraznil aj okresný súd, že maloleté deti majú mať zabezpečené stretávanie sa s rodičmi, aby v prípade zmeny pomerov bolo možné plynule nadviazať na citovú väzbu detí, najmä maloletého M. k otcovi a zlepšenie tohto vzťahu. Preto nebolo možné akceptovať požiadavku matky na „zníženie“ - obmedzenie styku otca s maloletými deťmi ňou uvádzanú v písomnom vyjadrení k odvolaniu. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.