Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17CoP/6/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6411213353 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6411213353.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci starostlivosti o maloletého T. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, Detašované pracovisko Žarnovica, Bystrická 53, 966 81 Žarnovica, dieťaťa rodičov - matky H. L. nar. XX. XX. XXXX, bytom U. XXX/XXX, XXX XX B. X., a otca N.. L. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. X, XXX XX X., o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia o zákaze styku otca s maloletým, na základe odvolania otca proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 10P/380/2011-38 zo dňa 24. 11. 2011, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu m e n í tak, že návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhala zákazu styku otca N.. L. T., nar. XX. XX. XXXX, s maloletým synom T. T., nar. XX. XX. XXXX, zamieta. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd uznesením zo dňa 24. 11. 2011 nariadil predbežné opatrenie, ktorým dočasne zakázal styk otca N.. L. T., nar. XX. XX. XXXX (ďalej len „otec“) s maloletým T. T., nar. XX. XX. XXXX (ďalej len „maloletý“). V odôvodnení rozhodnutia okresný súd konštatoval, že matka maloletého H. L., nar. XX. XX. XXXX (ďalej len „matka“) doručila na súd dňa 28. 10. 2011 návrh, ktorým sa domáhala vydania predbežného opatrenia, ktorým by súd zakázal styk otca s maloletým „do času, kým sa nezlepší zdravotný stav maloletého“. Matka v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia uviedla, že maloletý bol zverený do jej osobnej starostlivosti rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č. k. 11 C/85/2008 - 144, ktorým bolo manželstvo rodičov rozvedené a zároveň bol upravený aj styk otca s maloletým tak, že otec bol oprávnený počas prvých 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku stretávať s maloletým každý piatok od 16:00 hod. do 17:00 hod., v sídle Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, Referát poradensko- psychologických služieb v Leviciach, za účasti detského psychológa PaedDr. Gelányiovej a matky maloletého. Po uplynutí tohto obdobia bol otec maloletého oprávnený stretávať sa s maloletým každý piatok od 16:00 hod. do 17:00 hod. v sídle úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, Referát poradensko-psychologických služieb v Leviciach za účasti detského psychológa PaedDr. Gelányiovej bez účasti matky. Uvedený rozsudok Okresného súdu Bratislava II nadobudol právoplatnosť dňa 21.04.2011. Stretávanie otca s mal. dieťaťom malo prebiehať v špecializovanom poradenskom zariadení z dôvodu, že vzťah syna k otcovi je jednoznačne odmietavý a v danej situácii nerealizovateľný. Stretnutia a prípravy maloletého prebiehali od apríla 2011 v domácom prostredí, a v mesiacoch máj, jún a september 2011 v Súkromnom centre špeciálno-pedagogického poradenstva v Leviciach, ktorých sa maloletý zúčastňoval bez prítomnosti matky. Dňa 20.06.2011 bolo realizované stretnutie maloletého s otcom, kde bola prítomná L.. R., i matka maloletého. Maloletý sa na stretnutí vyjadril. že je tam nasilu, že sa s otcom nechce stretávať a vyjadril sa, že chce odísť. Okresný súd ďalej poukázal na to, že matka v návrhu uviedla, že maloletý „sa pred plánovaným stretnutím s otcom uzatváral do seba, odmietal komunikovať a pokúsil sa ujsť z domu. Plakal, bol veľmi rozrušený, následne dostal záchvaty silnej migrény. Maloletý po stretnutí so svojím otcom vymeškával aj školskú dochádzku, nakoľko bol v stave, keď sa kedykoľvek rozplakal a odmietal ísť do školy. V tomto čase sa maloletému zhoršil zdravotný stav. Sťažoval sa na intenzívne bolesti brucha, ktoré sa stupňovali a s matkou boli nútení navštíviť pohotovosť v Nitre. Maloletý sa opakovane vyjadruje, že na stretnutia s otcom ísť nechce, odmieta s ním hovoriť aj telefonicky.“ Vzhľadom na to, že maloletý sa odmieta s otcom stretávať‚ aj napriek veľkej snahe matky pripraviť ho na tieto stretnutia, ako aj vzhľadom na jeho fyzické a psychické zdravotné problémy, ktoré sa u neho prejavili následkom stretávania sa s otcom, matka navrhla, aby do času, kým sa zdravotný stav maloletého nezlepší, bol styk otca s maloletým zakázaný. Po oboznámení sa „so spisovým materiálom“ dospel okresný súd k záveru, že predmetný návrh na nariadenie predbežného opatrenia je dôvodný a preto mu vyhovel. Odôvodnil to stručne len tým, že „nariadenie predbežného opatrenia o dočasnom zákaze styku otca s maloletým dieťaťom predstavuje dočasnú úpravu pomerov účastníkov konania a je predpoklad, že v rámci samotného konania o návrhu na zákaz styku otca s maloletým dieťaťom vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 8P 411/2011 bude súd doplňovať dokazovanie. Predbežné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vo veci samej.“ Proti tomuto uzneseniu podal otec v zákonnej lehote odvolanie, z obsahu ktorého možno vyvodiť, že žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a návrh matky na neriadenie predbežného opatrenia zamietol. V odôvodnení odvolania poukázal na to, že do leta 2008, kedy odišiel zo spoločnej domácnosti bol jeho vzťah s maloletým „ešte dobrý“. Neskôr mu nebol pravidelnejší styk umožňovaný. To, že maloletý sa v súčasnej dobe odmieta s ním stýkať dáva za vinu matke. Podľa jeho názoru, ona „systematicky“ spôsobuje stres maloletému „prezentovaním jeho osoby ako tyrana“. Uviedol, že nikdy netrval „na priamom stretávaní“ s maloletým, ale trval na tom, „aby bol vyhľadaný kompetentný odborník na detskú klinickú psychológiu, ktorý je v tomto prípade nutný“. Z obsahu písomného vyjadrenia matky k odvolaniu otca možno vyvodiť, že žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil. Poukázala na to, že maloletý „je šikovný 11 ročný chlapec“, ktorý „má na celú situáciu svoj vlastný názor“ (...) a „ktorý jednoznačne prezentuje odmietavý postoj k stretávaniu sa s otcom“. Podľa jej názoru, „je neprijateľné, aby dieťa, ktoré sa má zaoberať školskými povinnosťami, kamarátmi a rieši závažné a chronické zdravotné problémy, bolo opakovane vystavované stresom a psychickej záťaži, ktorá u neho spôsobuje ďalšie zdravotné problémy, vyžadujúce podávanie liekov a hospitalizácie v nemocnici. Toto opakované atakovanie jeho zážitkov a spomienok s ktorými sa pokúša vyrovnať môže vážne a natrvalo narušiť jeho zdravý psychický a fyzický vývoj.“ Kolízny opatrovník maloletého sa k odvolaniu otca nevyjadril. Na základe podaného odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec prejednal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. (v znení zák. č. 384/2008 Z. z., účinného od 15.10.2008) a odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 220 O.s.p. zmenil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 3). Z ustanovenia § 74 ods. 1 O. s. p. vyplýva, že súd môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami, niečo vykonal, niečoho sa zdržal, alebo niečo znášal (§ 76 ods. 1 písm. e/, f/ O.s.p.). Zo zákonnej úpravy predbežného opatrenia všeobecne vyplýva, že sa jedná o inštitút, ktorého základnou funkciou je dočasne upraviť pomery účastníkov, pričom existencia chráneného subjektívneho práva nemusí byť nepochybne preukázaná, musí však byť osvedčená. Miera osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou situáciou. Zo zákonnej úpravy predbežného opatrenia je tiež zrejmé, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, preukazujúcich nutnosť dočasnej úpravy pomerov, pričom takto osvedčené skutočnosti musia byť takého charakteru, že ak by k dočasnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku, alebo k stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, respektíve s veľkými obtiažami. Z uvedeného vyplýva, že úlohou súdu pri rozhodovaní o predmetnom návrhu matky o nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by súd dočasne zakázal styk otca s maloletým, nie je realizovať „dokazovanie“ v takom rozsahu, ako je to potrebné a nevyhnutné pri konečnom rozhodovaní vo veci samej, teda v tomto prípade pri eventuálnom meritórnom rozhodovaní o zákaze styku otca s maloletým. V konečnom dôsledku to ani nie je objektívne možné, pretože súd má zákonom (Občianskym súdnym poriadkom) určený pomerne krátky časový limit dokedy má vo veci návrhu o nariadenie predbežného opatrenia rozhodnúť. Preto, ako už bolo uvedené, pri rozhodovaní vychádza len z toho, či má osvedčené (teda nie nesporne preukázané) najzákladnejšie skutočnosti, preukazujúce nutnosť dočasnej úpravy pomerov. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd konštatuje, že v tomto konaní (o nariadenie predbežného opatrenia o zákaze styku otca s maloletým) neboli osvedčené žiadne konkrétne závažné objektívne okolnosti, týkajúce sa správania alebo vzťahu otca k maloletému, ktoré by boli relevantným dôvodom na to, aby maloletý mal objektívny dôvod odmietať styk s otcom, resp. ktoré by boli relevantným dôvodom na to, aby došlo k obmedzeniu styku v doteraz určenom rozsahu. V konečnom dôsledku, ani prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia (napriek tomu, že návrhu na dočasný zákaz styku otca s maloletým vyhovel) nekonštatoval, že by mal osvedčenú existenciu takých konkrétnych závažných okolností, ktoré by objektívne odôvodňovali nutnosť dočasnej úpravy pomerov spočívajúcej v zákaze styku otca s maloletým. Relevantným dôvodom na to, aby súd predbežným opatrením (teda v konaní, kde nie je priestor na náležité objektívne dokazovanie všetkých relevantných aspektov) zakázal styk otca s maloletým dieťaťom rozhodne nemôže byť len samotná skutočnosť, že maloletý styk odmieta. Je to jeho subjektívny postoj, ktorý je z hľadiska zákazu styku relevantný len vtedy, ak je „objektivizovaný“, t.j. ak je preukázaná (alebo aspoň osvedčená) existencia konkrétnych objektívnych dôvodov takéhoto negatívneho postoja (napr. konkrétne fyzické alebo psychické násilie otca k maloletému a pod.). V tomto prípade bolo zo strany matky deklarované násilie voči jej osobe, ale neosvedčila, že by sa otec od právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č. k. 11 C/85/2008 - 144 (ktorým došlo i k úprave styku) dopustil voči maloletému takého konkrétneho závažného konania, ktoré by bolo relevantným dôvodom na dočasný zákaz styku. V súvislosti s argumentom matky, že maloletý odmieta styk s otcom, odvolací súd uvádza, že maloletý je už vo veku, kedy pod odborným vedením (ktoré je nutné i vzhľadom na vyššie uvedené rozhodnutie o úprave styku) a pod jej správnym vedením, dokáže postupne celú situáciu spracovať a nadobudnúť prijateľný vzťah k otcovi. Matka si musí byť vedomá, že otec má okrem rodičovských povinností i prirodzené právo na styk s maloletým synom, a ako matka maloletého musí urobiť všetko preto, aby otec mohol toto právo plnohodnotne realizovať. To znamená, že jej povinnosťou nie je len akceptovať pravidelný styk syna s otcom a syna na tento styk fyzicky pripraviť, ale jej povinnosťou je pripraviť ho na styk s otcom aj po psychickej stránke, čo predpokladá, že ho bude sústavne viesť k tomu, aby mal citový vzťah i k otcovi (bez ohľadu na jej osobný vzťah k nemu). Otec si musí byť vedomý skutočnosti, že v prípade, ak nebude akceptovať názory, pocity a želania maloletého a v rozpore s nimi bude trvať na svojej predstave o styku s ním, môže to u maloletého objektívne vyvolať takú negatívnu psychickú reakciu, ktorá bude mať za následok jeho traumatizáciu, čo bude jednoznačným dôvodom na obmedzenie styku. K maloletému musí (i vzhľadom na jeho vek a na skutočnosť, že v ostatnom období osobnú starostlivosť o maloletého realizovala matka) pristupovať citlivo, tak, aby si postupne získal jeho prirodzenú náklonnosť a záujem o pravidelný styk. To dosiahne len trpezlivým a citlivým prístupom (za aktívnej účasti kvalifikovaného odborníka z oblasti detskej psychológie) a v žiadnom prípade nie ani dehonestovaním matky v jeho prítomnosti a ani necitlivým dožadovaním sa styku s maloletým, v prípade ak so stykom nesúhlasí. Pokiaľ matka v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia tvrdila, že styk maloletého s otcom spôsobuje jeho zdravotné problémy a sekundárne i problémy v škole, tak v tejto súvislosti musí odvolací súd opäť konštatovať, že tieto okolnosti neboli v tomto konaní náležite osvedčené. Z matkou predložených listín síce vyplýva, že maloletý mal neurologické problémy, ale nevyplýva z nich, že tieto problémy jednoznačne a bezprostredne súvisia (len) s jeho stykom s otcom. Je nesporné, že matka aktuálne prežíva stresujúce situácie a preto nemožno vylúčiť ani to, že stres (hoci nevedomky) prenáša na maloletého, pretože ten žije s ňou v spoločnej domácnosti. Všetky navrhovateľkou tvrdené aspekty, ktoré môžu mať negatívny vplyv na maloletého a ktoré môžu byť eventuálnym dôvodom na obmedzenie styku alebo na zákaz styku otca s maloletým, budú náležité skúmané a preukazované v konaní vo veci samej, ktoré je vedené na okresnom súde pod sp. zn. 8P 411/2011. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že predmetný návrh matky na neriadenie predbežného opatrenia zamietol. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.