Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14CoP/98/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6411215119 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6411215119.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodujúci v senáte v zložení JUDr. Mária Podhorová, predsedníčka senátu, JUDr. Peter Priehoda, Mgr. Ema Novodomcová, členovia senátu vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti Y. C., nar. XX. XX. XXXX, H., nar. XX. XX. XXXX, obidve deti bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny L. Y., pracovisko B. X. P., deti rodičov U. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Y. XX, XXX XX B. X. P. a Z. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Z. č. XXX, XXX XX Z. - V., o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti k maloletým deťom, o odvolaní otca voči rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 19. 03. 2012 číslo konania 8P/445/2011-37 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh otca maloletých detí na zníženie vyživovacej povinnosti k maloletým deťom. Náhradu trov konania účastníkom nepriznal. V odôvodnení prvostupňový súd po zhodnotení výsledkov dokazovania dospel k záveru, že zníženie výživného zo strany otca nie je dôvodné. Vyživovacia povinnosť k maloletým deťom bola naposledy ustálená v roku 2008 a od tohto času sa potreby maloletých detí úmerne s vekom a s rastom životných nákladov zvýšili. Na zvýšených výdavkoch je povinný primerane sa podieľať aj otec. Matka deti vychováva sama, svoju vyživovaciu povinnosť teda plní aj tým, že sa o deti stará osobne. Súd poukázal na zákonnú povinnosť každého rodiča predovšetkým zabezpečiť výživu nezaopatrených detí a až následne zostávajúce finančné prostriedky môže využiť na uspokojenie svojich potrieb. Súd zdôraznil povinnosť otca využiť všetky svoje schopnosti a možnosti upraviť si pomery tak, aby vo vzťahu k všetkým svojim potomkom mohol plniť vyživovaciu povinnosť v rozsahu zodpovedajúcom ich veku a odôvodneným potrebám. Preto návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti zamietol. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec maloletých detí. Podľa odvolania súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolateľ poukazuje na to, že od doby naposledy stanoveného výživného u neho nastala výrazná zmena finančných pomerov, keď napriek vynaloženému úsiliu nebol schopný zabezpečiť si prácu s adekvátnym príjmom. Stav na trhu práce ho donútil ukončiť živnosť vykonávajúcu na základe živnostenského oprávnenia od roku 2008, živnosť skončil ku dňu 01. 12. 2011. Od októbra 2011 je nezamestnaný, evidovaný je na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, od 01. 01. 2012 je poberateľom dávky v hmotnej núdzi vo výške 62,50 Eur mesačne. Odkedy minul finančné úspory, plní vyživovaciu povinnosť len vo výške 26,- Eur mesačne na každé z detí, na vyššie výživné nemá. V súčasnej dobe sú jeho minimálne náklady vyššie ako je príjem, ktorý je schopný dosiahnuť. Uviedol, že v mesiacoch február a marec okrem dávky v hmotnej núdzi 62,5 Eur sa mu podarilo privyrobiť si na základe dohody o výkone práce sumu 110,-Eur, v apríli to už bola suma 107,- Eur, v máji žiadny ďalší príjem okrem dávky v hmotnej núdzi nemal. Aj keď má uzatvorenú dohodu o vykonaní práce, aktuálne ho nepotrebujú. Hľadá možnosti začleniť sa do spoločnosti, k čomu potrebuje zamestnanie a z neho plynúci príjem, avšak so svojimi schopnosťami sa na trhu práce uplatniť nevie a svojimi silami nie je schopný vzniknutú situáciu riešiť. Je vyučený R. - X., na trhu sa však nedokáže zamestnať. Naďalej má vyživovaciu povinnosť aj voči maloletej F. D., nar. XX. XX. XXXX a to 70,- Eur k rukám jej opatrovníkov a 50,- Eur mesačne vklady na zriadený sporiaci účet. Nemá finančné prostriedky ani na zabezpečenie podnájmu, býva u priateľov, ktorým prispieva mesačne sumou 50,- Eur. Keďže ani toto nie je schopný, vypomáha im rôznymi protislužbami. Prácu si aktívne hľadá, je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, doposiaľ však bezúspešne. Poukázal na to, že vedie občianskosúdne konanie voči svojmu bratovi, od ktorého sa domáha vrátenia sumy 1.500,- Eur, ktoré peňažné prostriedky majú byť jeho jedinou finančnou rezervou, doposiaľ konanie nie je ukončené. Poukázaním na relevantnú právnu úpravu (§ 78 ods. 1 a 3, § 62 ods. 1, 2, § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine) má za to, že prvostupňový súd nesprávne posúdil jeho súčasné reálne možnosti, možnosť dosahovať príjem. Nebral do úvahy, že od poslednej úpravy výživného nastalo u neho výrazná zmena pomerov výrazným znížením jeho životnej úrovne, táto je v súčasnosti preukázateľne nízka a v jeho reálnych možnostiach nie je ju zvýšiť. Nevyhnutné je preto obmedziť aj nároky dieťaťa. Výživné doposiaľ plnil riadne a včas, vyživovacej povinnosti sa nevyhýbal. Navrhuje buď rozsudok prvostupňového súdu zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie alebo zmeniť tak, že vyživovacia povinnosť k maloletým deťom bude znížená na každé z detí mesačne na sumu 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté, nezaopatrené dieťa. K odvolaniu zaslala písomné vyjadrenie matka maloletých detí. Rozhodnutie prvostupňového súdu považuje za zákonné. Poukazuje na to, že výživné, na ktoré bol otec zaviazaný, zďaleka nepokrýva ich skutočné potreby a je len symbolickou čiastkou na pokrytie skutočných výdavkov. Ani jej mesačný príjem nepostačuje na pokrytie všetkých potrieb maloletých detí a riadneho chodu domácnosti, bez prispenia starých rodičov z jej strany by nebola schopná všetky výdavky pokryť. Poukazuje na to, že otec maloletých je zdravý človek, veľmi šikovný R. a X., ktorý mal vždy veľa objednávok a nestačil ich ani realizovať. V R. činnosti sa mu darilo a postupne si zakúpil na túto činnosť všetky potrebné stroje a výbavu. Podľa jej názoru k zrušeniu živnosti ho neviedla aktuálna ekonomická situácia, ale skôr snaha zbaviť sa odvodovej povinnosti a možnosť poberania dávok v hmotnej núdzi. Podľa jej vedomostí, aj v súčasnej dobe vykonáva R. činnosť a má dostatok objednávok. Otec maloletých svoj sociálny status nezamestnaného a poberateľa dávok v hmotnej núdzi udržiava len účelovo, a preto nesúhlasí s tým, že bez vlastného pričinenia zostal bez akéhokoľvek príjmu. Na vykonávanie R. činnosti má všetky potrebné stroje a túto činnosť aj vykonáva. Navrhuje rozsudok okresného súdu potvrdiť. Kolízny opatrovník v stručnom vyjadrení navrhol potvrdiť rozsudok okresného súdu. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v medziach daných ust. § 212 ods. 2 písm. a) O. s. p. bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O. s. p. napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O. s. p.. Krajský súd po oboznámení sa s obsahom spisu Okresného súdu Žiar nad Hronom 8P/445/2011 ako aj pripojeným spisom 8P/188/2008 dospel k záveru, že prvostupňový súd rozhodol správne, keď návrh otca maloletých detí na zníženie výživného na zákonom stanovenú minimálnu výšku výživného zamietol. Otec maloletých detí v podanom návrhu s poukazom na relevantnú právnu úpravu tvrdí, že sa výrazne zmenili jeho finančné a majetkové pomery, a nie je preto schopný platiť výživné v súdom určenej výške. Preukazuje, že skončil podnikateľskú činnosť, keď podnikal ako samostatne zárobkovo činná osoba s tvrdením, že v podnikaní sa mu vzhľadom na existujúcu krízu nepodarilo presadiť na trhu, a preto jeho podnikanie bolo stratové. Poukazoval pritom na chyby ďalších osôb, ktoré boli zúčastnené na jeho podnikaní (jeho brat, účtovníčka), a ktoré mali výrazným spôsobom jeho problémy zapríčiniť. Odvolací súd si je vedomý všeobecne známej skutočnosti o problémoch malých podnikateľov v súčasnej ekonomickej kríze, avšak rovnako ako prvostupňový súd nezistil dôvod, pre ktorý by otcovi maloletých detí mala byť znížená vyživovacia povinnosť určená vo výške 50,- Eur na každé dieťa. Maloleté deti majú XX a XX rokov, potreby takýchto detí sa, ako správne uviedol aj prvostupňový súd, úmerne s ich vekom stále zvyšujú a to aj potreby základné, teda v súvislosti so zabezpečením ich výživy, ošatenia a vzdelania. Výška 50,- Eur mesačne na dieťa takéhoto veku skutočne nemôže zabezpečiť potreby dieťaťa a v danom prípade je bez akýchkoľvek pochybností, že toto bremeno okrem osobnej starostlivosti leží na matke maloletých detí. Odvolací súd musí súhlasiť s matkou maloletých detí v tom, že maloletá C. a H. majú zrejme vyššie životné náklady, ako maloletá F. D., na ktorú otec prispieva sumou spolu 120,- Eur mesačne. Odvolací súd musí konštatovať, že otec maloletých detí sa zameral najmä na svoje ťažkosti a problémy, žiadnym spôsobom však nedokladoval, aké úsilie vynaložil a s akým výsledkom na to, aby sa zaradil do pracovného procesu. Vzhľadom na jeho vek, zdravotný stav, jeho kvalifikáciu a pracovné zručnosti, s prihliadnutím na skutočnosť, že neexistujú ani dôvody preto, aby si nehľadal zamestnanie či už kdekoľvek na Slovensku alebo aj mimo územia Slovenskej republiky, správne vyvodil prvostupňový súd, že je v jeho reálnych možnostiach a schopnostiach zabezpečiť si taký príjem, aby súdom určené výživné naďalej maloletým deťom plnil. Odvolací súd zdôrazňuje, že pri určovaní výživného súd neprihliada len na faktické pomery účastníka, ale skúma a posudzuje všetky okolnosti, ktoré majú vplyv na možnosť povinnej osoby (v tomto prípade otca) pri vynaložení úsilia, ktoré od neho možno spravodlivo požadovať, dosiahnuť potrebný príjem. Z uvedených dôvodov odvolací súd považuje rozhodnutie prvostupňového súdu, ktorý zamietol návrh otca na zníženie výživného, za vecne správne, a preto ho v zmysle ust. § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil. Rozsudok bol prijatý hlasovaním senátu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.