Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16CoP/106/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412201920 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6412201920.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľky J.. Z. A., narodenej XX. XX. XXXX, bytom B. V., F. č. X, proti odporcovi D. L., narodeného XX. XX. XXXX, bytom B. V., Ľ. X. č. X, zastúpeného advokátom JUDr. Viktorom Šurkom, Advokátska kancelária Žiar nad Hronom, SNP 120, o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 9P/21/2012 - 72 zo dňa 30. 08. 2012, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu mení tak, že odporcovi náhradu trov prvostupňového konania n e p r i z n á v a . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výšky 411, 12 eur v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. O trovách konania rozhodoval opätovne po zrušení predchádzajúceho rozhodnutia č. k. 9P/21/2012 - 43 zo dňa 08. 03. 2012 odvolacím súdom, pričom konajúci prvostupňový súd dospel k záveru, že v danej veci je daný dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle § 150 ods. 1 OSP pre nepriznanie náhrady trov konania úspešnému účastníkovi konania v celom rozsahu. Tento podľa záveru súdu spočíva v tom, že navrhovateľka musela podať na tamojší súd návrh na určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela ako predpoklad pre priznanie dávky v hmotnej núdzi, a to aj v spojení s majetkovými pomermi účastníkov konania. Súd preto priznal odporcovi náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia len v rozsahu 50 % z účelne uplatnených trov, nakoľko aj keď bol v konaní úspešný v celom rozsahu, v rozsahu 50 % existujú vyššie uvedené dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré bránia priznať odporcovi náhradu trov v plnej výške. Súd pri priznaní náhrady trov odporcovi prihliadol aj na majetkové pomery účastníkov konania, z ktorých vyplýva, že navrhovateľka , aj keď má nehnuteľný majetok, spĺňa predpoklady pre priznanie dávky v hmotnej núdzi a odporca nie je nemajetný, pričom krátenie náhrady trov konania nebude mať aj vzhľadom na jeho majetkové pomery nepriaznivé dôsledky. Hodnotu jedného úkonu právnej služby súd určil podľa ust. § 10 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. 220, 77 eur, pričom vychádzal zo skutočnosti, že predmetom konania je určenie príspevku na rozvedeného manžela, ktorý možno priznať najdlhšie na obdobie 5 rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Vzhľadom na skutočnosť, že rozhodnutie o rozvode účastníkov konania nadobudlo právoplatnosť v apríli 2009 a návrh na začatie konania bol podaný vo februári 2012, trvala vyživovacia povinnosť odporcu už len dva roky, a preto súd určil tarifnú hodnotu pre výpočet výšky odmeny za úkon právnej pomoci v zmysle § 10 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. ako súčet plnení za obdobie dvoch rokov ( 2012 až 2014), čo predstavuje 270,- eur mesačne x 24 mesiacov, spolu 6 480,- eur. Súd považoval za účelné tri úkony právnej pomoci, ktoré odporca potreboval k bráneniu svojho práva. Celkovo tak odporcovi vzniklo právo na náhradu trov konania vo výške 822, 24 eur, pričom z dôvodov hodných osobitných zreteľa súd priznal odporcovi náhradu v rozsahu 50%, čo predstavuje sumu 411, 12 Eur. Proti uzneseniu podala v zákonnej 15 dňovej lehote ( § 204 ods. 1 OSP) odvolanie navrhovateľka. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu „zrušil“ a zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, trov odvolacieho konania, alebo v prípade, že by takému návrhu nevyhovel, žiadala, aby odvolací súd rozhodol o zaplatení trov konania v mesačných splátkach vo výške po 5,- eur. Poukázala predovšetkým na svoje majetkové pomery, ktoré jej reálne nedovoľujú odporcovi uhradiť uplatnené trovy konania. Uviedla, že hoci má spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti v Devíne, napriek jej snahe nemá možnosť akýmkoľvek spôsobom ho využiť či vyporiadať. V dome žije jej matka a sestra s maloletými deťmi a dom nie je možné využívať na akékoľvek iné účely. Nie je ani v možnostiach navrhovateľky podať návrh na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, keďže súdny poplatok sa odvíja od hodnoty nehnuteľnosti a bol by vo výške cca 9 000,- eur. Poukázala tiež na spôsob vyporiadania BSM s odporcom po rozvode a na majetok, ktorým disponuje odporca a ten, ktorý je v dispozícii a vlastníctve navrhovateľky. Uviedla, že je v nepriaznivej sociálnej a majetkovej situácii, ktorú si sama nezavinila, zamestnanie si v danom regióne nájsť nemôže napriek jej snahe zúčastňovať sa i rekvalifikačných kurzov. Odporca je zamestnaný, jeho čistý príjem je cca 1 105- eur mesačne, pričom nemá žiadne súdom určené vyživovacie povinnosti, t. j. pokiaľ by súd nepriznal navrhovateľke povinnosť hradiť trovy právneho zastúpenia, nemala by takáto skutočnosť na majetkové pomery odporcu negatívny dopad. Navrhovateľka pritom spĺňa nárok na pomoc v hmotnej núdzi, pričom túto skutočnosť súdu preukázala potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Súd však pri rozhodovaní o trovách konania a spôsobe ich splácania prihliadol na možnosti navrhovateľky len čiastočne. Suma vyčíslených trov a najmä spôsob ich splácania sú pre navrhovateľku likvidačné, navrhovateľka reálne nie je schopná splniť takto uloženú povinnosť. Pokiaľ navrhovateľka nezaplatí uvedené trovy konania, s ohľadom na doterajší postup advokáta odporcu, ktorý v mene odporcu podal podnet na preskúmanie priznania dávok v hmotnej núdzi navrhovateľke, ktorý sa ukázal ako nedôvodný a na navrhovateľku podal trestné oznámenie za to, že v odvolaní tvrdila skutočnosti, ktoré sa udiali na pojednávaní a toto trestné oznámenie sa tiež ukázalo ako nedôvodné, navrhovateľka má dôvodnú obavu, že by odporca podal návrh na výkon rozhodnutia a v takom prípade by mohla prísť o strechu nad hlavou, alebo by o ňu mohli prísť jej matka dôchodkyňa a sestra s dvoma maloletými deťmi, ktorá je rozvedená a je živnostníčkou s nízkym príjmom, takže navrhovateľke nemôžu poskytnúť pôžičku a ani vyplatiť ju z jej podielu na dome. Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonnej 15 dňovej lehote ( § 204 ods. 1 OSP) odvolanie aj odporca. Uznesenie považuje za nesprávne, súd podľa jeho názoru vec nesprávne právne posúdil a taktiež nesprávne určil hodnotu veci. Z návrhu navrhovateľky je zrejmé, že sa domáhala, aby bol odporca povinný prispievať na jej výživu sumou 270,- eur vždy do 10. dňa v mesiaci, počnúc dňom 01. 01. 2012, pričom v návrhu nie je uvedené, že by príspevok na výživu mal odporca platiť len do posledného dňa piateho roku od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Pre rozhodnutie o trovách je rozhodujúce, čoho sa navrhovateľka žalobou domáha a nie na čo by v prípade úspechu mala zákonný nárok. Ak by súd žalobe vyhovel, mohol by tak urobiť len v zákone stanovenom rozsahu a vo zvyšku by musel návrh zamietnuť. Jedná sa tak jednoznačne o uplatnený nárok na zaplatenie príspevku 270,- eur mesačne počnúc dňom 01. 01. 2012 na dobu neurčitú a pri posudzovaní tarifnej hodnoty veci sa musí vychádzať s ust. § 10 ods. 3 vyhlášky č. 655/2006 Z. z., podľa ktorého tarifnou hodnotou je päťnásobok ročného plnenia. Ročné plnenie predstavuje 12 mesačných platieb po 270,- eur, t.j. 3 240,- Eur a päťnásobok ročného plnenia je 16 200,- eur. Tarifná odmena za 1 úkon právnej služby z tarifnej hodnoty 16 200,- eur podľa ust. § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. predstavuje 320, 34 eur. Za tri úkony právnej služby patrí tak úspešnému účastníkovi náhradu 961, 02 eur, režijný paušál 3 x 7, 63 eur, t. j. 22, 89 eur, spolu 983, 91 eur, 20% DPH 196, 78 eur, spolu 1 180, 69 eur. Odporca ďalej namietal, že skutočnosť, že navrhovateľke bol priznaný príspevok v hmotnej núdzi aj napriek tomu, že preukázateľne disponuje nehnuteľným majetkom v trhovej cene najmenej 150 000,- až 200 000,- eur a nespĺňa zákonné podmienky na jeho priznanie, nie je dôvodom hodným osobitného zreteľa v zmysle ust. § 150 ods. 1 OSP. Odporca nesúhlasil ani so záverom súdu, že navrhovateľka si musela podať návrh na súde v zmysle ust. § 9 ods. 2 zákona č. 599/2003 Z. z. . Podľa uvedeného ustanovenia, zákonnými nárokmi, ktorých uplatnením je možné zabezpečiť si základné životné podmienky a pomôcť si v hmotnej núdzi, sú výživné a náhradné výživné podľa § 80 zákona č. 36/2005 o rodine, a nie príspevok na výživu rozvedeného manžela podľa ust. § 72 Zákona o rodine a navrhovateľka vôbec nemusela uplatňovať tento nárok na súde, aby jej bola poskytnutá dávka v hmotnej núdzi. Z uvedeného dôvodu súd vec nesprávne právne posúdil a vyvodil z toho nesprávne právne závery. Dôvody osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania odporcovi neexistujú a odporca má za to, že mu patrí náhrada trov potrebných na účelné bránenie práva proti navrhovateľke, ktorá úspech vo veci nemala. Poukázal i na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR ( sp. zn. 8Sžo 215/2010, 2 Obo 81/2010) týkajúce sa rozhodovania o priznaní náhrady trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva podľa ust. § 142 ods. 1 OSP). Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že odporcovi prizná náhradu trov prvostupňového konania vo výške 1 180, 69 eur. Taktiež si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania spolu vo výške 402, 72 eur. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 OSP), preskúmal napadnuté uznesenie okresného súdu a odvolanie prejednal v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) viazaný jeho rozsahom a dôvodmi, bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 1, 2 OSP) a uznesenie okresného súdu podľa § 220 OSP zmenil. Podľa ust. § 220 OSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie ( § 219), ani na jeho zrušenie ( § 221 ods. 1). Podľa ust. § 150 ods. 1 OSP, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Predpokladom vyššie citovaného ustanovenia § 150 ods. 1 OSP je, aby šlo o prípady hodné osobitného zreteľa. Jedná sa o odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie. Aplikácia tohto ustanovenia je odôvodnená i v tých prípadoch, keď strohá aplikácia ustanovení o náhrade trov konania podľa jeho výsledku by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducej tvrdosti. Vždy však treba zvažovať okolnosti konkrétneho prípadu, a to nie len na strane toho, v koho prospech má byť uvedené ustanovenie použité, ale i na strane toho, komu -inak prináležiaci - nárok nie je priznaný. Pri posudzovaní dôvodov osobitného zreteľa je nutné prihliadnuť na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch účastníkov konania, ale je potrebné povšimnúť si tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku pred súdom a prihliadnuť i k postoju účastníkov v konaní. V prejednávanej veci súd prvého stupňa aplikoval pri rozhodovaní o trovách konania ustanovenie § 150 ods. 1 OSP, nakoľko mal za to, že v danom prípade sú dané dôvody osobitného zreteľa, ktoré odôvodňujú nepriznanie náhrady trov konania odporcovi, ako inak procesne úspešnému účastníkovi konania. Tieto súd prvého stupňa vzhliadol jednak v okolnostiach sporu, teda predovšetkým v tom, že navrhovateľka návrh na určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela bola povinná podať pre splnenie podmienok na priznanie dávok v hmotnej núdzi tak, ako bola poučená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny. Ďalším dôvodom, ktorý takéto rozhodnutie odôvodňoval, boli i majetkové pomery navrhovateľky, ako osoby v hmotnej núdzi, ktorej jediným príjmom je už priznaná dávka v hmotnej núdzi vo výške 118, 30 eur mesačne. Súd však prihliadol i na spoluvlastnícky podiel 5/16 na rodinnom dome v Devíne, ktorý navrhovateľke preukázateľne patrí. Práve vzhľadom na toto majetkové právo súd náhradu trov konania primerane znížil o 50 %. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa v tom rozsahu, že v prejednávanej veci sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, avšak odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade je možné výnimočne úspešnému účastníkovi náhradu trov konania celkom nepriznať. Odvolací súd posúdil majetkové pomery navrhovateľky odlišne ako súd prvého stupňa, predovšetkým s prihliadnutím na reálnu možnosť navrhovateľky disponovať jednak s jednoizbovým bytom, ktorý je v jej výlučnom vlastníctve, a jednak s ideálnym spoluvlastníckym podielom na domovej nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v Devíne. V prípade jednoizbového bytu, ktorého je navrhovateľka vlastníčkou, súd prihliadol predovšetkým na to, že tento slúži navrhovateľke výlučne na bývanie a zabezpečuje tak navrhovateľke základnú potrebu bývania. Vzhľadom na to, že sa jedná o byt jednoizbový, v danom prípade sa nejedná o pomery nadštandardné, z ktorých by bolo možné dôvodne poľaviť; naopak, takýmto spôsobom je jej potreba bývania zabezpečená v nevyhnutnej miere, primerane jej možnostiam a schopnostiam. Nebolo by spravodlivé od nej očakávať a požadovať, aby predala svoju bytovú nehnuteľnosť slúžiacu na trvalé bývanie, aby tak získala finančné prostriedky na úhradu trov konania. Pokiaľ sa týka spoluvlastníckeho podielu na domovej nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území Devín, súd prihliadol na to, že sa jedná o podiel menšinový, vo veľkosti 5/16 k celku a ide o domovú nehnuteľnosť, ktorá slúži na trvalé bývanie matky navrhovateľky, navrhovateľkinej sestry a jej maloletých detí. Nie je tak výlučne rozhodnutím navrhovateľky, či predmetnú domovú nehnuteľnosť predá alebo prenajme alebo s ňou inak naloží.Takým spôsobom je reálna možnosť navrhovateľky disponovať s uvedeným ideálnym spoluvlastníckym podielom značne obmedzená, závislá i od vôle a možností ostatných spoluvlastníkov a neznamená pre navrhovateľku skutočnú možnosť zabezpečenia si finančných prostriedkov. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že dôvody hodné osobitného zreteľa sú v prejednávanej veci dané vo väčšom rozsahu, než ako ich posúdil súd prvého stupňa a mal za to, že nie je v možnostiach navrhovateľky odporcovi zaplatiť trovy konania v určenej výške, bez toho, aby bola ohrozená jej základná životná úroveň. Odvolací súd pri tom starostlivo prihliadal na majetkové, sociálne, osobné a zárobkové pomery oboch účastníkov konania, nie len navrhovateľky. Zaoberal sa i otázkou, nakoľko bude dotknutá majetková sféra odporcu, v prípade, že mu náhrada trov nebude priznaná. Vzhľadom k tomu, že odporca je vlastníkom 5- izbového rodinného domu v B. V., má stály príjem cca 1 105,- eur mesačne netto, pričom navrhovateľka poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 118, 30 eur, odvolací súd dospel k záveru, že odporca nebude rozhodnutím súdu o nepriznaní náhrady trov konania dotknutý do takej miery, ktorá by značne znižovala jeho životnú úroveň. V neposlednom rade súd prihliadol i na okolnosti sporu a dôvody, pre ktoré navrhovateľka podávala návrh na začatie konania. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, že v zmysle ustanovenia § 150 ods. 1 OSP odporcovi náhradu trov prvostupňového konania nepriznal. Vzhľadom k tomu, že v prejednávanej veci odvolací súd odporcovi náhradu trov konania celkom nepriznal, konajúci súd sa už následne nezaoberal odvolacou námietkou odporcu ohľadom správnosti postupu pri výpočte odmeny za jeden úkon právnej služby a výšku pôvodne priznaných trov konania neskúmal. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods.1 OSP. Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd nepriznal, pretože v odvolacom konaní nebol úspešný. O náhrade trov odvolacieho konania navrhovateľky odvolací súd nerozhodoval, nakoľko navrhovateľka si právo na ich náhradu neuplatnila ( § 151 ods. 1 veta prvá OSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.