Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16CoP/95/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412207433 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6412207433.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Ivice Hanuskovej, v právnej veci starostlivosti o maloletú Z. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom, dieťa rodičov B. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. N. S., K. č. XXX/XX a K. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. R. č. XX, o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 10P/85/2012 - 37 zo dňa 06. 07. 2012, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd odvolaním napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 13C/99/2010 - 7 zo dňa 29. 04. 2010 vo výroku o splatnosti výživného tak, že otec je povinný uhrádzať výživné vo výške 150,- EUR mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa a v zostávajúcej časti návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti k maloletej Z. C., nar. XX. XX. XXXX zamietol. P náhrade trov prvostupňového konania rozhodol tak, že trovy konania účastníkom nepriznal. Okresný súd konal o návrhu otca doručenom súdu 11. 06. 2012, ktorým žiadal znížiť vyživovaciu povinnosť zo sumy 150,- EUR na 80,- EUR mesačne a súčasne úpravu doby splatnosti bežného výživného z 15. dňa na 20. deň v mesiaci. Zistil, že rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 13C/99/2010 - 7 zo dňa 29. 04. 2010 bolo manželstvo rodičov maloletého dieťaťa rozvedené. Vo veci výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode súd schválil rodičovskú dohodu, ktorou maloletú Z. zveril do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať výživným vo výške 150,- EUR mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky dieťaťa. Rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 8P/154/2011 - 77 zo dňa 28. 07. 2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 17CoP/62/2011 - 98 z 26. 10. 2011 bol zamietnutý návrh otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti k maloletej Z.. Dôvody, ktoré uviedol otec v návrhu, boli totožné s dôvodmi, ktoré uviedol v predošlom konaní o návrhu na zníženie výživného. V čase predošlého konania o návrhu otca na zníženie výživného bola matka maloletého dieťaťa evidovaná ako nezamestnaná, potom od januára 2011 bola zamestnaná na dohodu o pracovnej činnosti s príjmom 16,20 EUR, od mája 18,82 EUR mesačne. Matka sa s maloletou odsťahovala z pôvodného spoločného bydliska v Q. R. do nájomného bytu v D. nad S., za užívanie ktorého platila 330,- EUR mesačne. Maloletá začala navštevovať prvý ročník Gymnázia V. T. v D. nad Hronom. Dieťa malo zdravotné problémy, bola liečená u gastroenterológa a kožného lekára, dlhodobo užívalo lieky. Otec bol súkromný podnikateľ v autodoprave, živnosť ukončil v apríli 2011. Od januára 2011 sa zamestnal v spoločnosti Tubapack, a. s., Žiar nad Hronom, kde dosahoval priemerný mesačný príjem 542,57 EUR. Žil vo vlastnom 3 - izbovom byte s priateľkou, ktorá bola na materskej dovolenke a mala vyživovaciu povinnosť k školopovinnému dieťaťu. Z tohto spolužitia sa narodil syn B., nar. XX. XX. XXXX. V čase rozhodovania okresného súdu o druhom návrhu otca bol jeho príjem v spoločnosti Tubapack, a. s., Žiar nad Hronom 609,27 EUR mesačne, ďalšie príjmy do jeho domácnosti boli rodičovský príspevok jeho priateľky 194,70 EUR a prídavky na dve deti 44,02 EUR. Bežné výdavky na elektrinu, rozhlas a televíziu otec vyčíslil na 94,64 EUR, za plyn, internet a digitálnu televíziu v sume 60,- EUR, za vodu 15,88 EUR štvrťročne, stravu pre štvorčlennú rodinu 240,- EUR mesačne. Na syna B. platil poistku 20,- EUR. Uviedol tiež výdavky na drogériu, plienky a detskú kozmetiku a výdavky na maloletého syna svojej priateľky H. X.. Poukázal na pôžičky, svoje výdavky na cestovné, lekára a benzín. Okresný súd konštatoval, že u otca došlo k zmene pomerov vzhľadom na jeho príjem, ktorý sa mu zvýšil. Výdavky na syna svojej priateľky, na ktorých sa otec dobrovoľne podieľal, nemohol brať do úvahy. U matky maloletej Z. okresný súd konštatoval podstatnú zmenu pomerov. Matke pribudla vyživovacia povinnosť k maloletej dcére, ktorá mala v čase rozhodovania okresného súdu sedem mesiacov a pochádza z jej terajšieho vzťahu. Matka žila s priateľom a dvoma maloletými deťmi v prenajatom byte. Príjmom matky bol rodičovský príspevok 194,70 EUR a prídavky na dve deti 45,08 EUR. Na dohodu o pracovnej činnosti od mája 2012 mala mesačný príjem 18,28 EUR. Bežné výdavky matka vyčíslila ako úhradu za bývanie 83,50 EUR, poistku 23,50 EUR a telefón 20,- EUR. Matka špecifikovala výdavky na maloletú Z., ktoré uhrádzala v súvislosti s jej stravovaním, osobnou hygienou, návštevou školy, lekára. Dcére dávala vreckové približne 20,- EUR mesačne. Okresný súd konštatoval, že u maloletej došlo oproti predošlej úprave výživného pri rozvodovom konaní k zmene, keď dieťa je fyzicky vyspelejšie, zvýšili sa životné náklady na zabezpečenie základných životných potrieb aj náklady na štúdium na strednej škole, na ktorých sa otec nepodieľal. Naďalej zvýšené výdavky mala matka aj v súvislosti so zdravotným stavom dieťaťa. Vzhľadom na uvedené skutočnosti okresný súd konštatoval, že je v možnostiach a schopnostiach otca naďalej prispievať na výživu maloletej Z. sumou 150,- EUR mesačne, a preto návrh na zníženie výživného zamietol, pričom zároveň upravil dobu splatnosti bežného výživného na 20. deň v mesiaci k rukám matky dieťaťa, keď vyhovel návrhu otca, ktorý poukazoval na výplatný termín u jeho zamestnávateľa. Na právne zdôvodnenie okresný súd uviedol § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 a 3, zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine. Proti rozhodnutiu okresného súdu podal otec v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 204 ods. 1, veta prvá, OSP) odvolanie. Okresný súd v odôvodnení uviedol, že stav, ktorý otec uviedol v roku 2011, sa podstatne nezmenil, ale práve preto on podal žiadosť aj v roku 2012, lebo určené výživné nemá z čoho platiť, platí ho len z pôžičiek, lebo v súčasnej dobe nemá financie nielen na výživné, ale ani na prevádzku domácnosti. S dcérou Z. sa stretáva a je presvedčený, že 300,- EUR mesačne sa na dieťa v jej veku nemôže minúť. Požiadal o prehodnotenie rozhodnutia vzhľadom na prehľad svojich výdavkov, ktoré pripojil odvolaniu a predtým k návrhu ( č. l. 18, 47). Matka a kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadrili. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu danom ust. § 212 ods. 2, písm. a) OSP a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods.2 OSP napadnutý rozsudok podľa § 219 ods.1OSP potvrdil ako vecne správny. Podľa § 62 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine") plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods.2 obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa § 62 ods. 5 výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa ods. 3 pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Odvolací súd na dôvody uvedené v rozhodnutí okresného súdu poukazuje a stotožnil sa s nimi v zmysle § 219 ods. 2 OSP. Okresný súd konal o návrhu otca na zníženie výživného v čase, keď maloleté dieťa je vo veku 16 rokov, navštevuje strednú školu a je nepochybné, že výdavky spojené s jej vekom a vzdelávaním sa zvýšili. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že príjem otca v zamestnaní sa mierne zvýšil, keď zárobkové pomery matky sa nezmenili. Obom rodičom pribudla vyživovacia povinnosť. Otec vychádzal z predpokladu, že keď on prispieva na výživu sumou 150,- EUR, rovnakou sumou prispieva aj matka čo spolu predstavuje sumu 300,- EUR mesačne, ktorú maloletá nepotrebuje. Uvedený predpoklad otca nebol správny, pretože vyživovacia povinnosť matky, ktorej je maloletá zverená do osobnej starostlivosti, sa neprepočítava v peňažnom vyjadrení, neobmedzuje sa iba na povinnosť platiť výživné ako rodič, ktorému dieťa nebolo zverené, ale sa prihliada aj na osobnú starostlivosť o dieťa a o domácnosť, v ktorej dieťa vyrastá. Aj keď osobná starostlivosť o dieťa, ktoré je blízke veku dospelosti, ustupuje, dieťa je naďalej odkázané na výživné, ktoré sa spotrebuje na stravu, ošatenie a hygienu a v súvislosti s návštevou školy, preukázanou potrebou zdravotnej starostlivosti, školskými a mimoškolskými aktivitami dieťaťa. Otec v odvolaní nepredložil dôkazy, ktoré by v časových a vecných súvislostiach vyvracali záver okresného súdu o jeho osobných a majetkových pomeroch a zárobkových možnostiach v súčasnom zamestnaní v porovnaní s predošlým obdobím, kedy bola otcovi určená vyživovacia povinnosť. Výdavky, ktoré v odvolaní vyčíslil otec, nemohli privodiť pre neho také rozhodnutie o výživnom, akého sa dožadoval. Okresný súd správne zistil skutkový stav, vyvodil z neho zodpovedajúci právny záver, rešpektoval príslušnú právnu úpravu a zohľadnil všetky právne významné skutočnosti. Jeho rozhodnutie je preto vecne správne a krajský súd ako súd odvolací ho potvrdil. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.