Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/223/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6608213126 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6608213126.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Priehodu a členiek senátu Mgr. Emy Novodomcovej a JUDr. Márie Podhorovej v právnej veci žalobcu Z. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom V., Q. XXX, štátny občan SR, zastúpený Mgr. Viktóriou Hellenbart, advokátkou so sídlom M. V. XX, X., proti žalovanému Z. S. - ESSEX, IČO: 32 601 778, so sídlom Fándlyho 3, Lučenec, o zaplatenie 140,84 € s 8,5% - ným úrokom z omeškania ročne počnúc od 25. 03. 2009 do zaplatenia, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 9C/169/2008 - 107 zo dňa 26. 05. 2011, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 101,83 € titulom náhrady za užívanie pozemku, ktorého v rozsahu 424,29 m2 je žalobca. Pri určení výšky náhrady súd vychádzal zo znaleckého posudku F.. L. X., ktorý výšku obvyklého ročného nájomného za 1m2 určil sumou 0,12 €. Súd priznal žalobcovi náhradu za obdobie dvoch rokov pred podaním návrhu, t. j. od 06. 10. 2006 do 06. 10. 2008. Súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 8,5% s priznanej istiny s odkázaním na ust. § 517 ods. 1 OZ a Nariadenie vlády č. 85/1995, ktorý úrok platí až do zániku pohľadávky splnením podľa § 359 OZ. Úrok z omeškania priznal od 26. 03. 2009 lebo za kvalifikovanú výzvu súd považoval len žalobu, ktorá bola doručená žalovanému dňa 25. 03. 2009. Okrasný súd v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol. Podľa ust. § 142 ods. 2 OSP okresný súd rozhodol o náhrade trov konania s tým, že žalobcovi priznal náhradu len v pomere jeho úspešnosti v konaní 44,6%, takže zo zaplateného súdneho poplatku 16,60 € mu priznal náhradu 7,40 € a náhradu trov právneho zastúpenia 41,76 €. Rozsudok okresného súdu odvolaním napadol žalovaný v celom rozsahu. Napadnutý rozsudok považoval za vecne nesprávny z dôvodu, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný namietal, že geometrický plán GEODET - F.. I., z ktorého súd vychádzal, nepreukazuje skutočnosť rozsahu pozemkov, ktoré žalovaný užíva a predložená identifikácia parciel taktiež nie je v súlade s faktickým stavom. Znalec F.. L. X. uviedol, že evidenčný stav v registri „C“ a ani v registri „E“ nie je v súlade so stavom skutkovým. Žalobca by mohol uniesť dôkazné bremeno v tomto smere len keby dal spracovať geometrický plán, v ktorého výkaze výmer bude identifikácia na konkrétne druhy pozemkov. Žalovaný upozornil na skutočnosť, že okresný súd pochybil, lebo pri výpočte výšky nájmu vychádzal zo znaleckého posudku F.. I., ktorý bol spochybnený znaleckým posudkom F.. H. a F.. X., kde bola stanovená nižšia cena. Žalovaný namietal, že v žiadnom zo znaleckých posudkov nebola prevedená porovnávacia cena, nebolo vykonané porovnanie trhovej ceny v danom mieste a čase. S rozhodnutím súdu o náhrade trov konania žalovaný nesúhlasil, ak súd v tejto časti postupoval podľa ust. § 142 ods. 3 OSP, lebo podľa neho mal súd vychádzať z ust. § 142 ods. 2 OSP. Žalovaný nesúhlasil ani s výškou úroku z omeškania 8,5%, ktorý podľa neho nie je v súlade s úrokovou sadzbou komerčných bánk. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a zaviaže žalobcu na náhradu trov konania. Žalobca navrhol rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny a vychádzajúci zo správneho právneho posúdenia veci potvrdiť a zaviazať žalovaného k náhrade trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby vo výške 16,60 € a k nemu prislúchajúci režijný paušál 7,41 €, spolu 24,01 €. Všetky argumenty, ktoré uviedol žalovaný vo svojom odvolaní, boli opakovane prejednávané v konaní pred okresným súdom, ako aj v ďalších súdnych konaniach, žalobca na ne opakovane reagoval, preto vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu poukázal na svoje písomné podania ako i prednesy vo veci, z ktorých je zrejmé, že sa s argumentáciami žalovaného čo do nesprávnosti určenia výšky bezdôvodného obohatenia a rozsahu užívania pozemku nestotožňuje. Navyše žalobca považuje konanie žalovaného, ktorý prevádzkuje rekreačné stredisko sčasti aj na jeho pozemku bez akejkoľvek potreby poskytnúť vlastníkovi pozemku za to odplatu, resp. uzatvoriť nájomnú zmluvu alebo inými spôsobom sa vyporiadať, za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Krajský súd ako súd odvolací vec v medziach daných odvolaním žalovaného podľa § 212 ods. 1 OSP preskúmal, bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 OSP rozsudok okresného súdu v celom rozsahu podľa § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil. Žalobou podanou dňa 06. 10. 2008 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia 140,84 € (4242,90 Sk) s ročným 8,5 % - ným úrokom z omeškania odo dňa doručenia žalobného návrhu žalobcovi z dôvodu, že žalovaný užíva bezplatne pozemok, z ktorého na podiel žalobcu pripadá výmera 424,29 m2. Výšku bezdôvodného obohatenia žalovaného určil žalobca sumou 0,17 €/1 m2 ročne. Po rozhodnutí okresného súdu v danej veci krajský súd odvolacie konanie uznesením č. k. 14Co/223/2011 - 148 zo dňa 10. 08. 2011 prerušil až do doby rozhodnutia Najvyššieho súdu SR o dovolaní podanom žalovaným z 03. 05. 2011 proti rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 14Co/178/2010 zo dňa 22. 03. 2011 vydanom vo veci vedenej pod sp. zn. 9C/113/2005 na Okresnom súde Lučenec. V uvedenom konaní sa žalobkyňa D. H. domáhala voči žalovanému taktiež náhrady za bezplatné užívanie pozemku. Najvyšší súd SR dovolanie žalovaného odmietol v časti súdneho výroku ukladajúceho mu povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu 949,25 €. Pri vyčíslení tejto náhrady súdy vychádzali zo znaleckého posudku F.. L. X., ktorý stanovil výšku obvyklého nájomného 0,12 € / 1m2 . Znalec pri určení výšky náhrady vychádzal z faktického užívania t. j. z účelu a spôsobu užívania danej pozemkovej nehnuteľnosti, ako aj druhu právneho dôvodu, v ktorom sa spravidla užívanie zakladá, najčastejšie ide o nájomnú zmluvu, kedy sa výška náhrady určuje podľa obvyklej hladiny nájomného, ktoré by nájomca v danom mieste a čase platil, ak by vec užíval na základe nájomnej zmluvy. Ak okresný súd v danom spore pri určení výšky náhrady vychádzal z výšky obvyklého nájomného stanoveného znalcom F.. L. X., jeho postup aj vzhľadom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. k. 3Cdo/94/2011 zo dňa 06. 12. 2011 v obdobnej veci týkajúcej sa toho istého pozemku užívaného žalovaným postupoval správne a odvolací súd s takto zistenou východzou výškou obvyklého nájomného zohľadňujúcou faktické užívanie sa stotožňuje. Pokiaľ žalovaný namietal rozsah ním užívaného priestoru, odvolací súd ani v tejto časti odvolanie nepovažoval za dôvodné. Okresný súd rozhodnutie v tejto časti riadne zdôvodnil, uviedol na základe akých poznatkov a podkladov dospel k záveru, že žalovaným zabratá plocha je v rozsahu 4950 m2 , z ktorej na spoluvlastnícky podiel žalobcu 24/280 pripadá plocha 424,29 m2. Pretože žalovaný v odvolacom konaní iný skutkový stav ako bol zistený okresným súdom nepreukázal, nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by zvrátili okresným súdom vyslovený záver, odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil. Za vecne správne treba považovať aj rozhodnutie okresného súdu, ktorým priznal z prisúdenej istiny úroky z omeškania. Žalovaný výšku priznaných úrokov z omeškania odôvodnil len nesúladom s úrokovou sadzbou komerčných bánk. Výška úroku z omeškania podľa Nariadenia vlády č. 586/2008 Z. z., ktorým došlo k zmene nariadenia č. 87/1995 Z. z. v § 3 ods. 1 je o 8% bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k danému obdobiu omeškania t. j. k 26. 03. 2009 bola stanovená vo výške 1,5%. S pripočítaním 8% bodov výšky úrokov z omeškania predstavovala 9,5%. Ak teda okresný súd priznal úrok z omeškania vo výške požadovanej žalobcom 8,5% je jeho rozhodnutie správne a odvolanie žalovaného v tejto časti nedôvodné. Vzhľadom na čiastočný úspech žalobcu v konaní, odvolací súd považuje aj rozhodnutie okresného súdu o náhrade trov prvostupňového konania za vecne správne zohľadňujúce ust. § 142 ods. 2 OSP. Účastníkom náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná, pretože odvolateľ - žalovaný úspech nemal, nárok mu nevznikol a žalobcovi náhrada trov za podané písomné vyjadrenie k odvolaniu nebola priznaná, lebo išlo o jednoduché, právne nenáročné podanie, v ktorom žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne (advokátky) sa vyjadril, že sa pridržiava svojich predchádzajúcich podaní a vyjadrení vykonaných pred prvostupňovým súdom. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov X : X. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.