Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15Co/118/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6609215692 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6609215692.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa 1/ Spoločenstvo vlastníkov bytov Fiľakovo, Námestie Slobody č. 764, IČO: 37 948 989, zastúpeného JUDr. Renátou Endr?dyovou, advokátkou so sídlom v Lučenci, Dr. Herza 26, 2/ F. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom D., S. V. XXX/XX, proti odporcovi Stavebnému bytovému družstvu Fiľakovo, Kalinčiakova č. 8, IČO: 30 229 014, zastúpeného JUDr. Martinom Landlom, advokátom, so sídlom v Lučenci, Rázusova 47/4825, o vydanie dokumentácie, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec zo dňa 26. 04. 2012, č. k. 17C/218/2009 - 203, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách konania mení tak, že odporcovi náhradu trov prvostupňového konania nepriznáva. Navrhovateľom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd konanie zastavil a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že medzi účastníkmi sa viedlo konanie o vydanie dokumentácie, počas konania podaním zo dňa 13. 01. 2012 navrhovateľ v 1/ rade a navrhovateľ v 2/ rade zobrali návrh voči odporcovi v celom rozsahu späť. Konštatoval, že odporca sa k späťvzatiu nevyjadril a náhradu trov konania si neuplatnil. Preto podľa § 96 ods. 1, 2, 3 OSP konanie zastavil a o trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP. Proti rozhodnutiu sa odvolal odporca, a to proti výroku, ktorým bolo rozhodnuté o trovách konania. Poukázal na to, že súd vychádzal z predpokladu, že odporca si trovy súdneho konania neuplatnil. Namietal, že súd nesprávne vec právne posúdil, pretože už vo vyjadrení zo dňa 10. 03. 2010 uplatnil náhradu trov konania, taktiež priamo na pojednávaní dňa 24. 06. 2010 ako aj prostredníctvom vyjadrenia k odvolaniu zo dňa 10. 08. 2010. Preto je nepochybné, že náhradu trov si uplatnil. Keďže okresný súd vo veci rozhodol uznesením, ktorým sa konanie končí a rozhodnutie nevyhlasoval, odporcu ako účastníka konania mal vyzvať na vyčíslenie náhrady trov konania. Zároveň poukázal na ust. § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v zmysle ktorého navrhovatelia zavinili, že konanie muselo byť zastavené a sú povinní mu uhradiť trovy konania. Z tohto dôvodu žiadal uznesenie v časti výroku o náhrade trov konania zrušiť a rozhodnúť tak, že navrhovatelia sú povinní spoločne a nerozdielne mu uhradiť v celom rozsahu náhradu trov konania vo výške 379,72 eur. K odvolaniu sa písomne vyjadril odporca 1/. Žiadal, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie prvostupňového súdu, pretože sa nestotožňujú s dôvodmi uvádzanými odporcom v jeho odvolaní a podľa nich v danom prípade sú splnené podmienky na aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 1 OSP, keď sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktorý súd nemusí výnimočne náhradu trov konania priznať. Uviedli, že pri posudzovaní nároku je potrebné zohľadniť to, že navrhovatelia podávali žalobu o vydanie dokumentácie v novembri 2009. Navrhovateľ v 1/ rade vznikol v roku 2003. Celé roky odporca odmietal navrhovateľom vydať potrebnú dokumentáciu a odmietal uznať právo navrhovateľa v prvom rade vykonávať správu budov. Po celé tieto roky neoprávnene podberal od jednotlivých vlastníkov bytov poplatky za správu ich bytov. Až v konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 5C/49/2004 v spojitosti s konaním vedenom na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 16Co/113/2009 bolo definitívne rozhodnuté, že navrhovateľ v 1/ rade je oprávnený počnúc dňom 01. 01. 2004 vykonávať túto správu. Ani po právoplatnosti tohto rozhodnutia nedošlo zo strany odporcu ku konkrétnemu odovzdaniu správy a všetkých dokladov. Medzi navrhovateľom 1/ a odporcom prebehla a prebieha stále niekoľko vleklých súdnych sporov, väčšinou na základe žalôb podávaných odporcom. Navrhovateľovi tým vznikajú neprimerane vysoké náklady na súdnych trovách. Odporca v snahe zabrániť zníženiu svojich príjmov zo správy a poplatkov za dodávku tepla, TÚV a vody robil všetko preto, aby zabránil navrhovateľovi v 1/ rade vykonávať túto činnosť vo vlastnej réžii. Vzhľadom k časovému odstupu od podania žaloby stratila časť požadovanej dokumentácie pre „žalovaného podstatný význam“. (poznámka súdu: zrejme správne asi malo byť uvedené, že časť požadovanej dokumentácie pre žalobcu stratila podstatný význam). Počas konania odporca ustavične popieral, že by dokumentáciou disponoval. Snaží sa vec riešiť mimosúdne, na poslednom stretnutí požadoval navrhovateľ v 1/ rade od odporcu aspoň preukázanie vzniku a tvorby fondu kotolne, čo mu odporca predložil. Po jej predložení zvážil navrhovateľ ďalšiu efektívnosť a hospodárnosť vedenia tohto sporu a zobral návrh späť. Krajský súd ako súd odvolací, vec preskúmal podľa ust. § 212 ods. 1, 2 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 1, 2 OSP a uznesenie okresného súdu v napadnutej časti zmenil podľa § 220 OSP. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vo veci nerozhodol správne pokiaľ ide o dôslednú aplikáciu príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku o náhrade trov konania. Závery okresného súdu uvádzané v odôvodnení o tom, že odporca si náhradu trov konania neuplatnil, nie sú správne. Odporca v odvolaní správne poukazuje na to, že trovy konania si uplatnil, napr. že aj v podaní zo dňa 10. 03. 2010. Z ust. § 151 ods. 1 OSP vyplýva, že o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Podľa ods. 4, ak sa rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, nevyhlasuje a bol podaný návrh na rozhodnutie o trovách, súd vyzve účastníka na vyčíslenie trov do troch pracovných dní od doručenia výzvy. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že súd o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje len na základe návrhu. Je nepochybné, že odporca si náhradu trov konania riadne uplatnil. Keďže súd zastavil konanie a tým došlo ku skončeniu konania, toto uznesenie nevyhlasoval, bolo povinnosťou súdu vyzvať účastníka, prípadne aj navrhovateľov na vyčíslenie trov. Súd takto nepostupoval. Preto rozhodnutie súdu nie je správne. Odvolací súd však poukazuje na skutočnosť, že v danom prípade okrem námietok uvedených odporcom, treba skúmať, či existuje právo niektorého z účastníkov na priznanie náhrady trov konania alebo nie, a podľa ktorého ustanovenia treba tento nárok posúdiť. Vo vyjadrení navrhovateľa 1/ k odvolaniu odporcu tento namieta, že žiada aplikovať ust. § 150 Občianskeho súdneho poriadku. Z vyjadrenia nevyplýva, že by navrhovateľ 1/ si sám uplatňoval nárok na náhradu trov konania. V zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. c) OSP platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. To znamená, že pokiaľ súd v konečnom dôsledku rozhodne skôr o ukončení konania bez toho, aby bolo zrejmé, v koho prospech by výsledok sporu svedčil, súd zásadne postupuje podľa daného ustanovenia, ktoré je všeobecné. Pokiaľ však nastane niektorý z dôvodov uvedených v ust. § 146 ods. 2 OSP, súd je povinný sa touto skutočnosťou zaoberať, pretože ide o špeciálne ustanovenie vo vzťahu k odseku 1, to znamená, že pokiaľ niektorý z účastníkov zaviní, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Podľa druhej vety, ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. V danom prípade navrhovatelia neargumentovali, že by zobrali späť návrh v dôsledku chovania odporcu, aj keď z vyjadrenia je zrejmé, že čiastočne tomu tak aj bolo, potom je potrebné skúmať, či sú splnené podmienky v zmysle prvej vety. Keďže navrhovatelia zobrali návrh späť bez ďalšieho, z procesného hľadiska platí, že zavinili zastavenie konania. V takomto prípade odporca by mal právo na náhradu trov konania, avšak aj pri aplikácii ust. § 146 ods. 2 je možné uplatniť ust. § 150 OSP, pričom podľa ods. 1 platí, že ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patrí; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Z citovaného ustanovenia vyplýva možnosť súdu výnimočne nepriznať náhradu trov konania, pokiaľ tu existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Pri posudzovaní týchto dôvodov súd prihliada jednak na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania, a to predovšetkým pokiaľ ide o fyzické osoby a všíma si aj okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Odvolací súd zároveň dodáva, že legislatívnou zmenou citovaného ustanovenia došlo k logickej nepresnosti, kedy druhá veta nenadväzuje na vetu prvú, pričom aj prvý odsek nepresne uvádza, že u účastníka, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, súd musí prihliadnuť najmä na to, či uviedol skutočnosti a dôkazy už pri prvom úkone, ktorý mu patril, s výnimkou tých, ktoré uplatniť nemohol. Správnejšie by bolo, pokiaľ by hovorilo o účastníkovi, ktorému patrí náhrada trov konania. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na odôvodnenie svojho rozhodnutia v tejto veci, keď uznesením zo dňa 13. 04. 2011 sp. zn. 15Co/254/2010 zrušil rozsudok okresného súdu vo veci samej a vrátil mu ju na ďalšie konanie, pričom okresný súd v tomto konaní návrh navrhovateľov zamietol. Odvolací súd poukázal na právnu úpravu pri správe bytového domu a zmenu legislatívnej úprave, keď v zmysle ust. § 18 ods. 2 zák. č. 182/1993 Z. z. je nepochybné, že správca končiaci svoju činnosť je povinný 30 dní pred skončením, najneskôr v deň skončenia činnosti predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome, správu o svojej činnosti týkajúcej sa tohto domu a odovzdať všetky písomné materiály, ktoré súvisia so správou domu, vrátane vyúčtovania použitia fondu prevádzky, údržby a opráv uhrádza plnenia. Taktiež je povinný previesť zostatok majetku vlastníkov na účtoch v banke na účty nového správcu alebo spoločenstva. Z odôvodnenia daného rozhodnutia nepochybne vyplýva právo navrhovateľa v 1/ rade zastupovať vlastníkov bytov, keďže je nepochybné, že bolo zriadené zákonným spôsobom a má právnu subjektivitu a doterajší správca je povinný splniť si svoje povinnosti preto, aby sa mohlo pokračovať v riadnej správe bytov, hoci v réžii iného subjektu. Je nepochybné, že navrhovateľ sa musel domáhať svojich práv, hoci tieto sú jednoznačne zákonom upravené a sú upravené aj tomu zodpovedajúce povinnosti. Súd preto pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z vyššie uvedených skutočností, pričom prihliadol na okolnosti, ktoré viedli navrhovateľov k uplatneniu práva na súde, ako aj na postoj odporcu v konaní. Z tohto dôvodu odporcovi právo na náhradu trov prvostupňového konania nepriznal. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 OSP a § 142 ods. 1 v spojení s § 151 OSP keď v odvolacom konaní boli v podstate úspešní navrhovatelia, trovy odvolacieho konania nežiadali nahradiť, preto im ich súd nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.