Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 2CoE/93/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6610212915 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6610212915.1 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom P. Q. XX, XXX XX J. proti povinnej: S. N., nar. X.XX.XXXX bytom C. XX/XX, XXX XX T., o vymoženie 1511,74 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad so sídlom X. XX, XXX XX J. pod sp. zn. EX 9164/10, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č.k. 8Er/840/2010-14 zo dňa 16.12.2011 jednomyseľne takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Lučenec č.k. 8Er/840/2010-14 zo dňa 16.12.2011 p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Lučenec (ďalej aj „exekučný súd“) napadnutým uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju s poukazom na ust. § 58 ods. 1 a § 57 ods. 1 písm. g/ zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“). V rozhodnutí poukázal na to, že exekučné konanie je vedené na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR 18253/09 zo dňa 28.10.2009, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Bratislava na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 10. 12.2008 uzatvorenej medzi oprávneným a povinnou, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky. Exekučný súd poukázal na bod 18 uvedených Všeobecných obchodných podmienok, ktoré ustanovili, že všetky spory medzi zmluvnými stranami, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom, Bratislava alebo pred všeobecným súdom, pričom právo výberu bola dané žalujúcej zmluvnej strane. Ďalej uviedol, že v prebiehajúcom konaní exekučný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie aj v dôsledku nejednotného výkladu ustanovení Exekučného poriadku vzťahujúcich sa k rozsahu preskúmavacieho oprávnenia súdu vo fáze exekučného konania pred vydaním poverenia. V dôsledku toho prikročil k preskúmaniu materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu až po vydaní poverenia a to v zmysle § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej „ ZRK“). Ďalej poukázal na ustanovenie § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy t.j. k 10. decembru 2008. Uviedol, že z povahy zmluvných strán, predmetu podnikateľskej činnosti oprávneného a v konečnom dôsledku aj z obsahu tejto zmluvy je zrejmé, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a teda o vzťah medzi spotrebiteľom na jednej strane a dodávateľom na druhej strane v zmysle § 52 a nasl. OZ, pričom uviedol, že „ v tomto prípade bola zmluva formálne uzatvorená za účelom výkonu povolania povinného, preto nejde konkrétne o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ale o spotrebiteľskú zmluvu vo všeobecnosti.“ Ďalej poukázal na Smernicu Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, konkrétne článok 6 ods. 1, článok 3 ods. 1, ako aj na prílohu Smernice. Taktiež poukázal na rozsudok Európskeho súdneho dvora Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores, C 240/98 až C 244/98. Uviedol, že rozhodcovská doložka v zmluve o úvere nie je dojednaná individuálne, čo zjavne vyplýva z jej zaradenia do Všeobecných podmienok poskytnutia úveru ako súčasti formulárovej zmluvy o úvere. Konštatoval, že rozhodcovské konanie nebolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy, avšak je zrejmé, že subjektom, ktorý bude mať v konečnom dôsledku právo voľby bude takmer vždy veriteľ. Veriteľ od počiatku sledoval takýmto koncipovaním rozhodcovskej doložky to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli tieto vždy riešené sa súde, ktorý sa nachádza v mieste jeho sídla, za účelom minimalizácie jeho nákladov a reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Takto koncipovanou rozhodcovskou doložkou dochádza k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami a to v neprospech spotrebiteľa. V závere exekučný súd uviedol, že rozhodcovská doložka v zmluve o úvere bola v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatnou v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvárania zmlúv. Rozhodcovské konanie sa teda uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán a rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní nemôže byť riadnym exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Exekučný súd považoval exekučný titul za materiálne nevykonateľný a absenciu tejto jeho vlastnosti za neodstrániteľnú prekážku brániacu vo vykonaní exekúcie. V zmysle uvedeného vyhlásil exekúciu za neprípustnú podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku a zastavil ju. Proti napadnutému rozhodnutiu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie v celom rozsahu, pričom žiadal, aby odvolací súd predmetné uznesenie zrušil. Namietal, že oprávnený uzavrel dňa 10. decembra 2008 s povinnou Zmluvu o úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej bol povinnej poskytnutý úver na účel povolania, pričom povinná v zmluve o úvere uviedla a aj osobitne podpísala, že poskytované peňažné prostriedky sú na tento účel. Preto treba chrániť dobrú vieru veriteľa, pretože v zmysle bodu 2 Všeobecných podmienok povinná podpisom zmluvy potvrdila, že informácie, ktoré poskytla oprávnenému sú pravdivé. Uviedol, že zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z., neustanovuje, že žiadateľ o úver v čase poskytnutia úveru na podnikanie, zamestnanie alebo povolanie, musí byť podnikateľom alebo zamestnaný. Pre právnu kvalifikáciu povahy poskytnutého úveru je úplne postačujúci prejav vôle uvedený v zmluve. Poukázal na skutočnosť, že zákonodarca v zákone o spotrebiteľských úveroch upravil špeciálne prípady, keď záujemca o úver ešte nie je podnikateľom, ani zamestnaný, avšak má záujem využiť úver na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Ďalej namietal, že rozhodcovská doložka je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania, alebo súdneho konania. Rozhodcovská doložka nevyžaduje od spotrebiteľa aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Z textu rozhodcovskej doložky vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na tzv. alternatívne určenej právomoci súdu na riešenie sporov. Nesúhlasil preto s názorom súdu o výlučne danej právomoci rozhodcovského súdu, pretože prijatie takej argumentácie by znamenalo pre dodávateľa len jediné, a to úplné znemožnenie využitia rozhodcovského konania, pritom z ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka nevyplýva úmysel zákonodarcu zakázať rozhodcovské konanie úplne, ale iba ho obmedziť. V zmysle Smernice č. 93/13/EHS sa neprípustnosť týka len rozhodcovského konania, ktoré nespadá pod príslušné právne predpisy. V danom prípade však rozhodcovské konanie prebiehalo podľa rozhodcovskej doložky plne v súlade a na základe Zákona o rozhodcovskom konaní. Povinná vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 30. januára 2012 uviedla, že pohľadávku vo výške 1511,74 Eur uhradila v plnej výške zrážkami z dôchodku na základe exekúcie č. EX 9164/10. Uviedla, že na úhradu pohľadávok jej bola zrazená suma 121,10 Eur od 1. decembra 2010 do 10. januára 2012. Podľa jej výpočtov uvedeným spôsobom uhradila pre oprávneného 1695,40 Eur, to znamená, že zostatkovú istinu s príslušenstvom vo výške 1562,72 Eur. Poukázala na skutočnosť, že od 11. marca 2010 do 8. októbra 2010 v hotovosti na účet oprávneného zaplatila sumu vo výške 80,98 Eur. S uznesením exekučného súdu sa stotožňuje a plne súhlasí, nakoľko exekúcia vykonávaná voči jej osobe je neprípustná a ďalšie náklady s uplatnením pohľadávok považuje za prehnané, neľudské a neprimerane vysoké. Ďalej uviedla, že pri uzatváraní zmluvy o úvere nebola dostatočne informovaná a upozornená na to, že zmluva o úvere obsahuje aj rozhodcovskú doložku. Na základe uvedeného požiadal odvolací súd, aby napadnuté uznesenie o zastavení exekúcie potvrdil, pretože exekúcia je neprípustná. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie exekučného súdu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie exekučného súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 Obč. zák. spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 ods. 1, 2 a 5 Obč. zák. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 45 ods. 1 písm. c/ ZRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. Preskúmaním rozhodných skutočností zistených z predloženého spisu sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvého stupňa v tom, že Zmluva o úvere č. XXXXXXX, ktorú dňa 10.12.2008 uzatvorili oprávnený ako veriteľ a povinná ako dlžníčka a predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 30 000,- Sk, je spotrebiteľskou zmluvou s poukazom na § 52 OZ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (10.12.2008). V zmysle § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Je nepochybné, že v prejednávanom prípade sa oprávnený v postavení veriteľa zaviazal poskytnúť povinnej (dlžníčke) finančné prostriedky ( formou úveru) za odplatu, pričom oprávnený je podnikateľom, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. V zmysle § 52 ods. 3 OZ sa takáto osoba považuje za dodávateľa. Dlžníčka (povinná) sa v predmetnej zmluve zaviazala vrátiť poskytnuté finančné prostriedky a uhradiť celkové náklady spojené s úverom. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z uzatvorenej zmluvy vyplýva, že dlžníčka, ktorá uzatvorila predmetnú zmluvu o úvere za účelom poskytnutia finančných prostriedkov na účely povolania, je v postavení spotrebiteľa podľa § 52 ods. 1 a § 52 ods. 4 OZ. Odvolacia námietka oprávneného, že v danom prípade sa nejedná o spotrebiteľskú zmluvu, nie je dôvodná. Exekučný súd postupoval správne, keď rozhodcovskú doložku ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy posudzoval aj z hľadiska jej primeranosti s poukazom na ust. § 52 a nasl. OZ a na Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, pričom konštatoval jej neplatnosť s odôvodnením, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná a narúša rovnováhu zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka koncipovaná v takom znení, ako vyplýva z bodu 18 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere z 10.12.2008, exekučný súd správne právne posúdil. Odvolací súd preto považoval námietku odvolateľa, že rozhodcovské konanie prebiehalo podľa rozhodcovskej doložky plne v súlade a na základe ZRK, za nedôvodnú. Úlohou exekučného súdu je predovšetkým skúmať, či mu bol v exekučnom konaní predložený exekučný titul v zmysle § 41 Exekučného poriadku a to v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, napr. rozsudok sp. zn. 3Cdo 164/1996 z 27.01.2007 publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997, ako aj na Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 545/2010-15. Ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, musí exekučný súd skúmať, či účastníci uvedení v tomto rozsudku zverili rozhodcovi (rozhodcovskému súdu) právomoc rozhodovať spor, či bola alebo nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, či už samostatne, alebo vo forme rozhodcovskej doložky k inej zmluve. Až v prípade kladného výsledku exekučný súd skúma, či sú tu dôvody na zastavenie exekučného konania podľa § 45 ZRK. Pokiaľ rozhodcovská zmluva trpí absolútnou neplatnosťou, ide o právny úkon, ktorý neexistuje a pokiaľ by bol vydaný na základe takéhoto právneho úkonu rozhodcovský rozsudok, trpí neúčinnosťou, pretože rozhodcovskému súdu chýbala právomoc na jeho vydanie. Rozhodcovskú doložku koncipovanú v znení vyplývajúcom z bodu 18 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru exekučný súd správne právne posúdil. Podstatnou skutočnosťou posúdenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dohodnutá, čo vyplýva z jej zaradenia do zmluvných dojednaní vopred pripravenej formulárovej zmluvy a celkom zjavne tak spotrebiteľ nemal reálnu možnosť obsah predloženej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Rozhodcovská doložka, ktorá nie je individuálne dojednaná, je spotrebiteľovi vnútená. Takto vnútená podmienka, netýkajúca sa priamo predmetu zmluvy, ktorá zvyšuje nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, je neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 1 OZ a teda je v zmysle § 53 ods. 5 OZ neplatná. V tomto prípade je podľa názoru odvolacieho súdu nepochybné, že rozhodcovská zmluva bola spotrebiteľovi vnútená, keďže bola súčasťou vopred pripravenej formulárovej zmluvy. Ak teda chcel spotrebiteľ od dodávateľa získať predmet zmluvy, kvôli ktorému zmluvu uzatváral, nemal inú možnosť, než túto podmienku prijať. Nemohol ovplyvniť výber rozhodcovského súdu uvedeného v predtlači zmluvy. Už táto skutočnosť podstatným spôsobom zvyšuje nerovnováhu vo vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Oprávnený spotrebiteľa nijakým spôsobom neupozornil, že je možné uzavrieť predmetnú spotrebiteľskú zmluvu aj bez dohody o rozhodcovskej doložke. Napokon rozhodcovské konanie je založené práve na tom, že zmluvné strany sa spoločne dohodnú na výbere osôb, resp. súdu, ktorých objektívnosti a úsudku dôverujú. Naopak, ak dodávateľ vnucuje rozhodovanie sporu jednostranne určeným rozhodcom, resp. rozhodcovským súdom, tak ako to vyplýva z formulára predmetnej zmluvy svojmu spotrebiteľovi, spôsobuje tým značnú nerovnováhu vo vzájomných vzťahoch medzi ním a konkrétnym spotrebiteľom. Odvolací súd navyše zastáva názor, že už samotná forma, v akej sú zmluvné dojednania napísané (drobulinký, ťažko čitateľný, resp. takmer nečitateľný, husto popísaný text), už sama o sebe podstatne sťažuje reálne oboznámenie sa spotrebiteľa s obsahom dojednaní v takomto texte obsiahnutými, ktorá skutočnosť vyplýva aj z vyjadrenia povinnej k podanému odvolaniu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa v prejednávanej veci jedná o dojednanie zvyšujúce nerovnovážne postavenie účastníkov zmluvy tak, že vyvoláva hrubý nepomer v neprospech spotrebiteľa a preto ide o dojednanie, ktoré je svojím obsahom v rozpore s dobrými mravmi. Spotrebiteľovi bol vnútený tak spôsob rozhodovania budúcich sporov, ako aj subjekt, ktorému má byť táto kompetencia zverená a ktorý je súkromnou osobou bez toho, aby mal možnosť akejkoľvek úpravy, či zmeny, pričom nejde o zmluvnú podmienku, ktorá by sa priamo týkala predmetu uzatváranej zmluvy. Na základe uvedených skutočností odvolací súd uznesenie exekučného súdu ako vecne správne s poukazom na § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.