Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 42CoE/170/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6610217825 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6610217825.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v exekučnej veci oprávneného Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom 040 71 Košice, Garbiarska 2, IČO : 31 690 904, zastúpený splnomocneným advokátom JUDr. Danielom Blyšťanom, Advokátska kancelária so sídlom XXX XX P., S. XX, proti povinnej E. Z., narodená XX.XX.XXXX, bytom XXX XX A., T. XXXX/XX, na vymoženie pohľadávky v sume 464,25 Eur s príslušenstvom, v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr. Mariánon Jurinom, so sídlom Exekútorský úrad 984 01 Lučenec, Št. Moyzesa 50, pod spisovou značkou EX/2252/2010, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 12Er/1102/2010-32 zo dňa 20. januára 2011 v senáte jednohlasne takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Lučenec č.k. 12Er/1102/2010-32, IČS: 6610217825 zo dňa 20. januára 2011 potvrdzuje. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Mariána Jurinu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej pod spisovou značkou EX/2252/2010. Súd rozhodol podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej „Exekučný poriadok“) s použitím aj medzinárodnej právnej úpravy dotýkajúcej sa problematiky spotrebiteľských zmlúv a ochrany práv spotrebiteľa. Zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinnou z poistnej zmluvy posúdil ako spotrebiteľský vzťah, a to vzhľadom na povahu zmluvných strán, predmet podnikateľskej činnosti oprávneného a aj vzhľadom na samotný obsah zmluvy. Pri právnom posúdení tohto vzťahu aplikoval Smernicu Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej „smernica“), konkrétne čl. 3 ods. 1 a čl. 6 ods. 1 smernice a bod 1 písm. q/ prílohy danej smernice. Súd v odôvodnení rozhodnutia prezentoval právny názor vyplývajúci z výkladu danej smernice obsiahnutého v rozsudku Európskeho súdneho dvora zo dňa 27.06.2000 vo veci Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores (C-240/98 až C-244/98) a vo veci Cofidis (C- 473/00). Okresný súd poukázal na skutočnosť, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v poistnej zmluve v bode 2 časti XV Všeobecných poistných podmienok (ďalej len VPP) určuje, že rozhodcovský súd na rozhodnutie sporu medzi poisťovňou a poistníkom určí poisťovňa, pričom na výber rozhodcovského súdu povinná nemá žiadny vplyv. Veriteľ od počiatku sledoval takýmto koncipovaním rozhodcovskej doložky to, aby v prípade vzniku sporu boli tieto vždy riešené na rozhodcovskom súde, ktorý sa nachádza v mieste jeho sídla, za účelom minimalizácie jeho nákladov a reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doložka, reálne vopred vzdal práva na účinnú procesnú obranu. Spotrebiteľ v takejto situácii vzhľadom na značnú vzdialenosť miesta konania, nemá právo relevantne sa proti návrhu zo strany veriteľa brániť. Súd právne posúdil takéto dojednanie v spotrebiteľskej zmluve ako neprijateľnú podmienku, ktorá ako taká bola už od počiatku neplatná v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvárania zmluvy. Rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom bol exekučný titul, sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán a rozhodcovský rozsudok nemôže byť riadnym exekučným titulom. V dôsledku toho súd považoval exekučný titul za materiálne nevykonateľný a absencia tejto jeho vlastnosti je neodstrániteľnou prekážkou brániacou vykonaniu exekúcie a tým aj vydaniu poverenia pre súdneho exekútora. Proti uzneseniu okresného súdu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie a navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namielal, že rozhodnutie je nezákonné v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. a/, b/ d/, f/ zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte „O.s.p.“) Arbitrážny rozsudok zo dňa 07.05.2010 sp. zn. 3C 92/2009 spĺňa všetky podmienky formálnej i materiálnej vykonateľnosti. Ide o vykonateľné rozhodnutie rovnako ako právoplatný rozsudok súdu v súlade s ust. § 35 Zákona o rozhodcovskom konaní, zároveň je možná jednoznačná a nepochybná identifikácia osoby oprávneného a povinného, ako aj presné vymedzenie práv a povinností, rozsah a obsah plnenia a jednoznačné uvedenie lehoty na dobrovoľné plnenie. Okolnosti, ktoré slúžili prvostupňovému súdu ako podklad k záveru o nevykonateľnosti exekučného titulu jeho materiálnu nevykonateľnosť nemôžu zakladať, nakoľko s nimi právna úprava a ani právna teória nepočíta. Navyše oprávnený namieta, že tieto okolnosti v predmetnom konaní ani neexistujú, resp. ich existencia ani nemá podklad v skutkovom stave. Exekučný súd vyslovil materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu, avšak neuviedol, z akého dôvodu ho považuje za rozporný so zákonom, resp. s ktorým zákonom nie je v súlade. Arbitrážny rozsudok má účinky právoplatného rozsudku, môže byť zrušený výlučne postupom podľa § 40 a nasl. Zákona o rozhodcovskom konaní a je záväzný pre všetky orgány vrátane exekučného súdu. Ide o rozhodnutie, ktoré tvorí prekážku litispendencie, resp. res iudicata a z ktorého má všeobecný súd v zásade vychádzať. Konštatoval, že exekučný súd nemá oprávnenie preskúmavať arbitrážny rozsudok z hľadísk uvedených v ustanovení § 40 a nasl. Zákona o rozhodcovskom konaní, v ktorom napadnutý rozhodcovský rozsudok všeobecný súd preskúmava iba z pohľadu § 40 ods. 1 písm. a/ až i/ Zákona o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd nie je súdom konajúcim vo veci zrušenia rozhodcovského rozsudku a nemá ani oprávnenie preskúmavať rozhodcovský rozsudok z hľadísk uvedených v § 40 a nasl. Zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa neho chýba odborná slovenská literatúra k problematike rozhodcovského konania, a preto následne poukázal na stanoviská českej odbornej literatúre. Poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 10 .júna 2003 sp.zn. 5 Cdo 147/02, podľa ktorého materiálna právoplatnosť exekučného titulu znamená jeho záväznosť pre účastníkov konania a v tomto rozsahu aj pre všetky štátne orgány, a tiež jeho nezmeniteľnosť, ktorá sa prejavuje ako prekážka brániaca novému prejednaniu veci. Dôsledkom tejto vlastnosti vykonávaného rozhodnutia je nemožnosť preskúmavania jeho vecnej správnosti v exekučnom konaní. Oprávnený sa tiež domnieva, že súd nesprávne aplikoval judikatúru ESD, pretože rozhodnutie Oceáno Gruppo Editoriál SA v Roció Murciano Quintero (C- 240/98) and Salvat Editores SA v José M. Sánchez Alcón Prades (C- 241/98) sa v danom konaní vôbec nedá aplikovať. Predmetné rozhodnutie upravuje prípady, kedy je v spotrebiteľskej zmluve dohodnutá zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dojednaná a stanovuje výlučnú miestnu príslušnosť súdu podľa bydliska resp. sídla dodávateľa. V danom prípade však nebola žiadna takáto podmienka medzi účastníkmi dohodnutá. Taktiež sa v tomto rozhodnutí konštatovalo právo súdu predbežne posúdiť nečestnosť zmluvnej podmienky po podaní žaloby v štádiu začatia konanie, ale bez toho, aby vo veci už existovalo právoplatné a vykonateľné rozhodnutie. Zdôraznil, že právny poriadok Slovenskej republiky je plne v súlade s komunitárnym právom a smernica 93/13/EHS bola riadne transponovaná do nášho právneho poriadku a neexistujú okolnosti svedčiace o opaku. Za absolútne nepodložené tak považuje závery súdu o potrebe aplikácie komunitárneho práva vzhľadom na nedostatočnú a neúplnú transpozíciu smernice do právneho poriadku Slovenskej republiky. Priama aplikácie smernice je podľa mienky oprávneného absolútne vylúčená a smernica vo vzťahu k fyzickej alebo právnickej osobe členského štátu nikdy nemôže mať horizontálny ani vertikálny priamy účinok. Ak teda súd posudzoval rozhodcovskú zmluvu z titulu prijateľnosti podmienky rozhodcovskej zmluvy, mal ju posudzovať výlučne podľa platných slovenských predpisov v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy. Závery súdu, že rozhodcovská doložka je absolútne neplatná, pretože táto podmienka obsiahnutá v spotrebiteľskej zmluve nebola individuálne dojednaná, je podľa oprávneného v úplnom rozpore so skutkovým stavom. V predmetnej veci je rozhodcovská doložka uvedená v časti XV. VPP jednoznačne dojednaná ako individuálna zmluvná podmienka v zmysle ust. § 53 Občianskeho zákonníka a ako taká vylučuje, aby bola považovaná za neprijateľnú a teda neplatnú podmienku. Pri osobitnom podpisovaní VPP povinná podpísala aj samostatné všeobecné poistné podmienky a zároveň dobrovoľne a slobodne ďalším podpisom podpísala aj osobitné zmluvné dojednania k poistnej zmluve, kde vyjadrila vôľu podrobiť spory rozhodcovskému konaniu. Oprávnený pritom zdôraznil, že tieto osobitné dojednania a v nich obsiahnuté podmienky - rozhodcovská doložka - sú oddelené od ostatnej časti VPP a povinná nebola žiadnym spôsobom nútená ich podpísať. Povinná podľa vlastnej vôle mohla a nemusela osobitne podpísať rozhodcovskú doložku uvedenú v osobitných zmluvných dojednaniach a pokiaľ by ich nepodpísala, malo by to jediný následok - tieto osobitné dojednania by sa nestali súčasťou poistnej zmluvy, pričom táto skutočnosť by nemala vplyv na zvyšok jeho poistného vzťahu. Z uvedeného tak má oprávnený za zrejmé, že rozhodcovská doložka bola jednoznačne dohodnutá ako individuálna zmluvná podmienka, a preto nemôže byť posudzovaná ako neprijateľná podmienka podľa Občianskeho zákonníka, ani smernice, ani judikatúry ESD. Oprávnený sa okrem toho domnieva, že nenariadením pojednávania mu súd odňal možnosť konať pred súdom, vyvrátiť alebo oslabiť právny názor, ktorý je základom pre rozhodnutie súdu. Rozhodcovské konanie je výlučne písomné a tak obe strany majú rovnaký prístup k rozhodcovskému súdu a navyše miesto konania neurčuje oprávnený. Podľa rokovacieho poriadku príslušného rozhodcovského súdu je dokonca povinný procesne zvýhodnený, napr. oslobodením od súdnych poplatkov a možnosťou voľby miesta rozhodcovského konania v obvode bydliska povinného podľa § 29b ods. 3 Rokovacieho poriadku Arbitrážneho súdu Košice. Oprávnený nemal žiadnu možnosť ovplyvniť vnútorné predpisy nezávislého rozhodcovského súdu. Exekučný súd pritom vyslovil svoje závery v prospech povinnej bez toho, aby bolo vôbec zrejmé, či povinná s tým súhlasí. Povinná si musí byť vedomá porušenia svojich povinností a teda nemusí mať žiadne námietky voči uplatnenému plneniu, čo napokon dala najavo aj nepodaním odporu či žaloby voči riadne doručenému rozhodcovskému rozsudku. Oprávnený v závere uviedol, že nie je žiadnou pochybnou úverovou spoločnosťou, ktorá cez nejaký „svoj“ rozhodcovský súd získava neoprávnene pohľadávky voči svojim klientom, jeho nároky vyplývajú z jasných pravidiel dohodnutých poistných zmlúv a nepoškodzujú žiadne spotrebiteľské práva, naopak, konajú plne v súlade so zákonmi. K odvolaniu pripojil listinné dôkazy, na obsah ktorých v odvolaní poukázal. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo. Vo veci rozhodla vyššia súdna úradníčka Okresného súdu Lučenec. Zákonná sudkyňa predložila vec na rozhodnutie krajskému súdu podľa ustanovenia § 374 ods. 4 O.s.p. s vyjadrením, že odvolaniu účastníka konania nemieni vyhovieť. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 251 ods. 4, § 212 ods.1 O.s.p. a podľa § 214 ods.2 O.s.p. v senáte bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že v predmetnom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice so sídlom v Košiciach, konajúceho prostredníctvom rozhodcu Mgr. Michala Škriaba, vydaný pod sp. zn. 3C/92/2009 dňa 07.05.2010. Rozhodcovským rozsudkom bolo rozhodnuté o pohľadávke žalobcu voči žalovanému titulom dlžného poistného a úroku z omeškania, ktorá vznikla z poistenia uzatvoreného poistnou zmluvou č. XXXXXXXXXX zo dňa 29. 12. 2007, súčasťou ktorej boli VPP pre poistenie zjednávané Prvou česko-slovenskou poisťovňou Rapid a.s. (ďalej len VPP). Po zhodnotení skutočností, zistených z predloženého spisu, odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvého stupňa v tom, že poistná zmluva uzavretá v tomto prípade je zmluvou spotrebiteľskou. Súd prvého stupňa preto postupoval správne, v súlade s právnou úpravou SR a aj s právom EÚ, keď skúmal rozhodcovskú doložku ako zmluvnú podmienku z hľadiska, či nevyvoláva nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Exekučný súd, a to nielen v procesnom štádiu exekučného konania, v ktorom posudzuje splnenie zákonom stanovených procesných predpokladov, za ktorých súd poverí exekútora vykonaním exekúcie, je oprávnený a zároveň povinný riešiť aj otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy (doložky). Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie, ktoré má predstavovať exekučný titul, uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej ako aj materiálnej (vyslovené stanovisko je plne v súlade s názorom vysloveným v rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konkrétne uznesenie sp.zn. 3 Cdo 146/2011 zo dňa 13. októbra 2011, sp.zn. 6 Cdo 143/2011 zo dňa 18. januára 2012, sp.zn. 3 Cdo 122/2011 zo dňa 9. februára 2012). Či ide o rozhodnutie formálne vykonateľné sa posudzuje z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané. Z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia, t.j. určitosť, zrozumiteľnosť a presnosť označenia subjektov práv a povinností, vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať sa skúma materiálna vykonateľnosť rozhodnutia. Je zrejmé, že súd prvého stupňa nepreskúmaval vecnú správnosť predloženého arbitrážneho rozsudku ako exekučného titulu, ako to namieta oprávnený v odvolaní. Preskúmavanie exekučného titulu z hľadiska jeho vecnej správnosti skutočne nie je v kompetencii exekučného súdu. Súd prvého stupňa ako exekučný súd skúmal, či rozhodnutie rozhodcovského súdu bolo vydané v súlade so zákonom, teda na základe platne dohodnutej rozhodcovskej doložky (§ 3, § 4 Zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní). Takýto postup je plne v súlade s citovaným § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého súd preskúmava aj exekučný titul ex-offo. Pokiaľ je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, zisťuje, či medzi zmluvnými stranami bola platne uzavretá rozhodcovská zmluva, a to či už formou osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky v zmluve. Oprávnený bezdôvodne vytýka okresnému súdu, že exekučný súd v exekučnom konaní nie je oprávnený preskúmavať platnosť rozhodcovskej doložky. Touto otázkou sa zaoberal aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo viacerých svojich rozhodnutiach. Uznesením sp. zn. IV. ÚS 368/2010-18 zo 7. októbra 2010 odmietol Ústavný súd Slovenskej republiky sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., ktorou namietala porušenie svojich základných práv na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a na rovnosť účastníkov v konaní podľa článku 47 ods. 3, s vysloveným názorom, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, preto nie je spôsobilým exekučným titulom. V sťažnosti sťažovateľka tvrdila práve to, že exekučný súd nie je v exekučnom konaní oprávnený posudzovať platnosť rozhodcovskej doložky, keďže tak možno urobiť len na základe žaloby podľa § 40 zákona o rozhodcovskom konaní. Postup krajského súdu pri preskúmavaní rozhodnutia okresného súdu označil ústavný súd za legitímny s ústavne korešpondujúcou mierou interpretácie na vec použitých zákonných ustanovení (predovšetkým § 44 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, § 45 ods. 1 a 2 Zákona o rozhodcovskom konaní, § 52 ods. 1 a § 53 ods. 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov a na túto právnu úpravu nadväzujúcich právnych noriem ako zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, smernice Rady Európskych spoločenstiev č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a ďalšej súvisiacej legislatívy). Pokiaľ oprávnený namietal, že exekučný súd založil a odôvodnil svoje rozhodnutie na normatívnej úprave, ktorá nemá v Slovenskej republike povahu prameňa práva, keď aplikoval ustanovenie smernice Rady 93/13/EHS, ktorá nemá všeobecnú záväznosť, odvolací súd poukazuje na článok 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorého členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Podľa článku 3 ods. 1 smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Citovaná smernica Rady bola prevzatá do nášho právneho poriadku zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, pričom na základe zásady nepriameho účinku tak, ako to vyplýva z čl. 6 cit. smernice je táto záväzná aj pre Slovenskú republiku a treba ju používať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam vnútroštátneho poriadku, ktoré upravujú spotrebiteľské právne vzťahy. Odvolací súd v týchto súvislostiach poukazuje aj na judikatúru Súdneho dvora ES, v ktorej je obsiahnutý ustálený názor ohľadom posúdenia nekalých zmluvných podmienok vnútroštátnymi súdmi, ktoré sú povinné skúmať ich ex offo, len čo majú k dispozícií právne a skutkové okolnosti potrebné pre tento účel (napr. rozsudok vo veci C-243/08 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Györfi). Podľa uvedeného rozhodnutia článok 6 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/EHS je potrebné vykladať v tom zmysle, že nekalá zmluvná podmienka spotrebiteľa nezaväzuje a v tejto súvislosti nie je potrebné, aby spotrebiteľ túto podmienku vopred úspešne napadol. Tento právny názor plne zodpovedá záverom obsiahnutým v judikáte Súdneho dvora (ES) vo veci Pohotovosť C-76/10 zo dňa 16.11.2010. Súdny dvor v súvislosti so skúmaním nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách rozhodol, že vnútroštátny súd má aj vo fáze výkonu rozhodnutia povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalú povahu podmienky obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej poskytovateľom úveru so spotrebiteľom. Je úlohou dotknutého vnútroštátneho súdu určiť, či sa má podmienka zmluvy o úvere považovať za nekalú v zmysle článkov 3 a 4 smernice 93/13 a v prípade kladnej odpovede je úlohou uvedeného súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, s cieľom ubezpečiť sa, že tento spotrebiteľ nie je viazaný touto podmienkou. Uvedený postup exekučného súdu nebol posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu, exekučný súd iba skúmal, či oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok je vykonateľný exekučný titul, medziiným či ho vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor. Pri riešení tejto otázky nebol exekučný súd viazaný tým, ako ju vyriešil rozhodcovský súd. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení, platnom a účinnom v čase uzavretia poistnej zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Oprávnený v odvolaní tiež tvrdil, že v tomto prípade bola rozhodcovská doložka individuálne dohodnutá, a to v osobitných zmluvných dojednaniach, ktoré povinná osobitne podpísala. VPP, ktoré boli súčasťou poistnej zmluvy uzavretej s povinnou, majú 12 strán, a v závere sú podpísané poistníkom (povinnou E. Z.). Na poslednej, 12-tej strane VPP pod kolonkou čitateľný podpis poistníka, teda pod podpisom povinnej sa nachádzajú Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX. Osobitné zmluvné dojednania majú 2 odseky, a to odsek 1: „Zmluvné strany sa v súlade s článkom 9 ods. 1 prvá veta II. časti VPP dohodli, že poistenie zanikne aj tak, ak poistné za ďalšie poistné obdobie nebude uhradené do 2 mesiacov od jeho splatnosti; túto lehotu možno písomnou dohodou predĺžiť. Poistenie zanikne uplynutím tejto lehoty. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného. Znenie ods. 2 týchto osobitných zmluvných dojednaní je nasledovné: Poistník (poistený) a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojim podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku“. V časti XV. VPP je upravené „Rozhodcovské konanie“. Podľa textu tejto časti sa zmluvné strany okrem iného dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom, ktoré sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní s výlukami a odchýlnou právnou úpravou vykonanou týmto článkom, štatútom rozhodcovského súdu a jeho rokovacím poriadkom. Pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, resp. nezriadi stály rozhodcovský súd, bude rozhodcovský súd vytvorený podľa potreby od prípadu k prípadu 3 fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany poisťovne. Svoj výslovný, bezvýhradný a neodvolateľný súhlas s týmto vyjadruje poistník podpisom týchto všeobecných poistných podmienok. Odvolací súhlasí so záverom súdu prvého stupňa v tom, že rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve a navyše dodáva, že v tomto prípade ako to vyplýva z ods. 2 Osobitných zmluvných dojednaní na str. 12 VPP nebola ani dojednaná individuálne. Pod pojmom „individuálne dojednanie zmluvných ustanovení“ je potrebné rozumieť osobitne dohodnuté práva a povinnosti zmluvných strán, čo znamená, že sa o právach a povinnostiach obsiahnutých v jednotlivých ustanoveniach zmluvy, resp. v konkrétnom ustanovení zmluvy rokuje a obe zmluvné strany, teda aj spotrebiteľ, majú možnosť obsah konkrétnych ustanovení ovplyvniť. Pokiaľ sú zmluvné podmienky dodávateľom vopred pripravené, naformulované, pričom spotrebiteľ ich obsah ovplyvniť nemôže, nejde o individuálne dohodnuté podmienky. Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 k poistnej zmluve č. č. XXXXXXXXXX sú pripojené na str. 12 VPP hneď za rubrikou určenou na dátum a podpis poistníka, a sú obsiahnuté vo formulárovej predtlači oprávneného. Vychádzajúc z textu (formulárovej predtlače) povinná nemala možnosť tieto ovplyvniť, mohla len túto časť zmluvy, v ktorej sú obsiahnuté dve dojednania (okrem rozhodcovskej doložky aj dojednanie o ukončení poistenia neuhradením poistného), nepodpísať. Navyše, v ods. 2 osobitných zmluvných dojednaní, ktoré podľa predtlače chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku, je odkaz na rozhodcovské konanie upravené v časti XV. VPP. V časti XV. VPP je upravené rozhodcovské konanie (celkovo v 8 bodoch). Len samotná skutočnosť, že tzv. osobitné zmluvné dojednania sú odčlenené od VPP nadpisom, ani to, že ich povinná osobitne podpísala v ten istý deň, ako VPP, neznamená, že tieto osobitné zmluvné dojednania, a v rámci nich pod bodom 2 aj rozhodcovská doložka, boli individuálne dojednané. Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dojednaná a ktorá určuje, že spory zo zmluvy budú riešené výlučne rozhodcovským súdom, je neprijateľná. Rozhodcovská doložka nebola v tomto prípade individuálne dojednaná, je obsiahnutá vo formulárovej predtlači VPP, ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy, uzavretej medzi oprávneným a povinnou. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvého stupňa v tom, že rozhodcovská doložka, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc v tomto prípade je neprijateľná, a preto je v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. Rozhodnutie rozhodcovského súdu, vydané na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, je rozhodnutím, vydaným nepríslušným orgánom. Je to nulitný právny akt, ktorý nie je možné v exekúcii vykonať. Na základe uvedených záverov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým bola zamietnutá žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v tejto veci, podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.