Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 2CoE/374/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6611205229 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ľudovít Bradáč ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6611205229.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom v Košiciach, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Daniel Blyšťan, s.r.o., so sídlom Košice, Užhorodská 21, IČO: 47 231 785, adresa pre doručovanie: 040 01 Košice, ul. Rastislavova 68 proti povinnému: W. O., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XX vedenej pod sp. zn.: EX 744/2011 súdnym exekútorom JUDr. Mariánom Jurinom, Exekútorský úrad Lučenec, Štefana Moyzesa 50, o vymoženie pohľadávky oprávneného 27,09 EUR s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu v Lučenci, č. k. 14Er/291/2011-22 zo dňa 24.5.2011 takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu v Lučenci č. k. 14Er/291/2011-22 zo dňa 24.5.2011 p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnom prípade bol Rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 3C/1312/2009 zo dňa 8.3.2010, ktorý bol vydaný na základe poistnej zmluvy, ktorej súčasťou sú aj Všeobecné poistné podmienky zo dňa 30.10.2008. V uvedených všeobecných podmienkach v čl. XV. bod 1 bolo ustanovené, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Exekučný súd určil, že ide o zmluvu spotrebiteľskú a s poukázaním na článok 144 ods. 1 Ústavy SR exekučný súd uviedol, že slovenským súdom vyplýva povinnosť dodržiavať komunitárne právo, preto aplikoval na daný právny vzťah smernicu Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len smernica). Vychádzajúc z ustanovení smernice v dôsledku neúplnej transpozície do právneho poriadku Slovenskej republiky aplikoval jej ustanovenia na prebiehajúce exekučné konanie, zohľadňujúc ich prioritu pred vnútroštátnou úpravou spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku. Mal za preukázané, že oprávnený koncipovaním rozhodcovskej doložky chcel, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli tieto vždy riešené na rozhodcovskom súde, ktorý vyberie oprávnený, a to na súde, ktorý sa nachádza v mieste jeho sídla Košice. Exekučný súd na základe preskúmania zmluvy o úvere medzi oprávneným a povinným mal v zmysle výkladu smernice preukázané, že rozhodcovská doložka bola už v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatnou v zmysle § 53 ods. 4 OZ, účinného v čase uzatvárania zmluvy. Na základe takto zisteného skutkového stavu exekučný súd v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora zamietol. Proti uzneseniu okresného súdu podal odvolanie oprávnený. Tvrdil, že arbitrážny rozsudok zo dňa 8.3.2010 sp. zn. 3C 1312/2009 spĺňa všetky podmienky jeho formálnej aj materiálnej vykonateľnosti. Exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať právoplatné rozhodnutie v exekučnom konaní. Arbitrážny rozsudok má účinky právoplatného rozsudku, je záväzný pre všetky orgány, vrátane exekučného súdu. Rozhodcovská doložka v danom prípade bola dohodnutá individuálne a nebola vôbec dohodnutá výlučná miestna príslušnosť na rozhodovanie sporov. V danom prípade nebolo právo navrhovateľa namietať nekalosť zmluvných podmienok žiadnym spôsobom dotknuté. Záver súdu o potrebe aplikácie komunitárneho práva bol absolútne nepodložený, pretože priama aplikácia smernice prichádza do úvahy len v prípade, ak odporcom je členský štát alebo akýkoľvek orgán konajúci v mene štátu. Postup okresného súdu, ktorý vychádzal z priamej vykonateľnosti Smernice Rady 93/13/EHS nie je správny. Neplatnosť rozhodcovskej zmluvy môže byť dôvodom na nevydanie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku iba v prípade jeho zrušenia všeobecným súdom. Posúdenie platnosti či neplatnosti zmluvným podmienok preto nemôže byť predmetom exekučného konania. V predmetnom prípade rozhodcovská doložka bola jednoznačne dohodnutá ako individuálna zmluvná podmienka v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka. Osobitné zmluvné dojednanie k poistnej zmluve povinný nebol nútený žiadnym spôsobom podpísať. Rozhodcovské konanie v danom prípade bolo výlučne písomným konaním, preto obe strany mali zabezpečený rovnaký prístup k súdu. Oprávnený na záver uviedol, že nie je žiadnou pochybnou úverovou spoločnosťou, ktorá cez rozhodcovský súd získava neoprávneného pohľadávky voči svojim klientom, ale jeho nároky voči povinným vyplývajú z jasných dohodnutých pravidiel, pričom nepoškodzuje žiadne spotrebiteľské pravidlá práve naopak, koná plne v súlade so zákonmi SR. Žiadal zrušiť napadnuté uznesenie okresného súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie s tým, aby exekučný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Povinný sa k odvolaniu nevyjadril. Rozhodnutie k danej veci bolo vydané vyšším súdnym úradníkom okresného súdu. Zákonný sudca predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu podľa § 374 ods. 4 O.s.p., pretože odvolaniu nemienil vyhovieť. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil ako vecne správne. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, na ktoré poukazuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. Nad rámec odôvodnenia napadnutého uznesenia odvolací súd uvádza ďalšie skutočnosti, ktorými zároveň reaguje na odvolacie dôvody. Z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že exekučný súd skúma pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, najmä či návrh na vykonanie exekúcie má všetky náležitosti návrhu, či je k nemu priložený exekučný titul opatrený potvrdením o vykonateľnosti, či exekučný titul je materiálne vykonateľný v tom zmysle, že oprávnený a povinný sú osobami uvedenými v exekučnom titule, prípadne či na nich prešlo právo alebo povinnosť z exekučného titulu, a tiež či sú splnené podmienky podľa § 103 O.s.p, za ktorých súd môže konať. Z ustanovení § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní však vyplýva, že súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s § 45 ZoRK je hmotnoprávnym predpokladom pre vykonanie exekúcie, preto exekučný súd v tejto fáze konania je povinný prihliadnuť na to, či sú dané dôvody neprípustnosti exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ZoRK. Exekučný súd správne kvalifikoval poistnú zmluvu uzavretú medzi oprávneným a povinným ako spotrebiteľskú zmluvu, pretože vyjadruje vzťah medzi spotrebiteľom a dodávateľom. Odvolateľ sa v odvolaní zamýšľa nad správnosťou záveru okresného súdu a tvrdí, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný podľa zákona a predmetná poistná zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, pretože rozhodcovská doložka bola dohodnutá individuálne a povinný nebol žiadnym spôsobom nútený túto podmienku prijať. Odvolací súd sa s tvrdením oprávneného nestotožnil, naopak dôvody uvedené okresným súdom v napadnutom uznesení považuje za správne. Bolo povinnosťou exekučného súdu, aby preskúmal exekučný titul aj s ohľadom na ustanovenie § 45 ods. 1 ZoRK. Možnosť skúmať vykonateľnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania vyslovil Najvyšší súd SR už v rozhodnutí zo dňa 27.01.1997, sp. zn: 3Cdo/164/1996, v ktorom okrem iného uviedol, že v prípade zistenia, že exekúcia bola nesprávne nariadená na základe titulu, ktorý nespĺňa požiadavku vykonateľnosti po stránke formálnej a materiálnej, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou oprávneného, že exekučný súd nie je oprávnený na preskúmavanie rozhodcovského rozhodnutia a svojim postupom v danej veci prekročil svoje právomoci, pričom odvolací súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu SR, sp.zn.: III.ÚS 86/2010-19 z 18.02.2010, v ktorom okrem iného konštatoval, že súd je kedykoľvek v priebehu exekučného konania oprávnený ex offo skúmať, či sú podmienky núteného vymáhania pohľadávky splnené. Oprávnenie exekučného súdu skúmať materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu vyplýva aj z ustanovenia § 44 ods. 2 a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku. Exekučný súd v súlade s kritériami, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky preskúmal rozhodcovskú doložku. K námietke oprávneného k záveru exekučného súdu o tom, že sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku, poukazuje odvolací súd na to, že rozhodcovská doložka začlenená do rámca osobitných zmluvných dojednaní k poistnej zmluve v danom prípade spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Jedná sa o nerovný, nevyvážený vzťah, pričom nemožno pochybovať o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako bez návrhu súd exekúciu zastaví, ktorá sa vedie o vymoženie plnenia z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak neprijateľnou zmluvnou podmienkou je samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Súd je oprávnený a povinný zastaviť exekúciu v celom rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5, § 45 ods. 1 písm. c/ ods. 2 ZoRK). Iba tak môže súd naplniť cieľ článku 6 ods. 1 Smernice Rady ES 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách - postarať sa o to, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali. Pokiaľ exekučný súd zistí uvedené nedostatky už v štádiu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, dôsledkom toho je procesné vyústenie - zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Význam posudzovania kritérií z hľadiska, či sa nejedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku u rozhodcovej doložky je zvýraznený tým, že cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu arbitrom rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvného strany delegovali takúto právomoc. V prípade rozhodovania rozhodcom sa nejedná o výkon verejnej štátnej moci. Preto nad všetky pochybnosti je potrebné mať preukázanú skutočnosť, či spotrebiteľ pri uzatváraní rozhodcovskej doložky si plne uvedomoval význam, obsah a podstatu tohto inštitútu, ktorým v podstate sa prenáša - deleguje právomoc na rozhodnutie prípadného sporu súkromnoprávnou osobou a nie všeobecným súdom. Spotrebiteľ sa vzdáva ústavom garantovaného práva na prejednanie jeho veci pred nezávislým štátnym súdom. V dôsledku toho je plne oprávnená požiadavka na to, aby rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná. Odvolací súd poukazuje na to, že v danom prípade rozhodcovská doložka nesleduje zachovanie rovnováhy medzi zmluvnými stranami, naopak vyznieva v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ s ohľadom na vzdialenosť miesta konania v prípade podania návrhu zo strany veriteľa nemá možnosť sa relevantným spôsobom brániť proti návrhu, ani sa zúčastniť rozhodcovského konania. Nerovnováha vo vzájomnom vzťahu medzi spotrebiteľom a dodávateľom, ktorú toto zmluvné dojednanie zakladá má reálny základ a v žiadnom prípade nevyplýva len zo skutočnosti, že povinný „len nevyužil svoje procesné oprávnenia“. Podpisom zmluvy, ktorej obsahom bolo aj dojednanie rozhodcovskej doložky v naznačenom znení sa spotrebiteľ dopredu reálne vzdal práva na účinnú právnu obranu. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nebolo dôvodné. Rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a preto bola od počiatku neplatná v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Z tohto dôvodu exekučný titul vydaný v rozhodcovskom konaní nemôže v danej veci byť zákonným podkladom na vykonanie exekúcie. Ak rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom vydal nepríslušný orgán, potom ide o právny akt nulitný, ktorý v exekučnom konaní nie je možné vykonať. Ak súd toto zistí pred vydaním poverenia je namieste zamietnuť žiadosť o vydanie poverenia v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a následne, podľa ods. 3 citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, exekučné konanie zastaviť. Keďže ani ostatné odvolacie dôvody oprávneného neboli opodstatnené, odvolací súd dospel k záveru, že exekučný súd správne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako nedôvodnú zamietol. Z dôvodov vyššie uvedených odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil aplikujúc ustanovenie § 219 ods. 1 O.s.p. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.