Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14CoP/49/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6611206430 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6611206430.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací vo veci starostlivosti o maloleté dieťa P. T., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v I. odbor sociálnych vecí a rodiny, dieťa rodičov Q. T., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom K., B.. U. XXX/ X, zastúpenej JUDr. Martinom Landlom, advokátom, I., G. XX/XXXX, občiansky SR a Y. W., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom K., B.. U. XX, občana SR zastúpeného JUDr. Petrom Čefalvajom, advokátom, K., L. XXXX/X, o úpravu styku a znížení výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Lučenec, zo dňa 29.2.2012 č.k. 11P/187/2011-125 takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti výroku o povinnosti matky zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Lučenec náhradu trov konania v sume 508,28 Eur p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd schválil dohodu rodičov o úprave styku otca s maloletou, určil maloletej P. a jej rodičom povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny v I. v trvaní troch mesiacov. Každému z rodičov uložil povinnosť zaplatiť trovy štátu v sume po 508,28 Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie o povinnosti zaplatiť trovy štátu odôvodnil s poukazom na ust. § 148 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého má štát podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Pretože záujem dieťaťa v konaní si vyžadoval znalecké dokazovanie, súd na znalecké dokazovanie z rozpočtových prostriedkov zaplatil za znalecký posudok znaleckú odmenu T.. T. Z. sumu 498,- Eur a T.. I. H. sumu 518,56 Eur. Vzhľadom na záver súdu, že pomery oboch rodičov neodôvodňujú ich oslobodenie od súdnych poplatkov, u otca prihliadol aj na spôsob jeho života a prístup k plneniu rodičovských práv a povinností a preto rozhodol tak, že každého z rodičov zaviazal na náhradu týchto trov po polovici. Proti rozsudku v časti o uložení povinnosti zaplatiť trovy štátu podala matka prostredníctvom splnomocneného advokáta odvolanie. Podľa názoru odvolateľky súd nedostatočne posúdil majetkové pomery matky, keď ju zaviazal nahradiť trovy znalečného. Matka maloletej nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti (keď byt, v ktorom žije je družstevný a nie je odkúpený do osobného vlastníctva) a nevlastní ani žiadnu hnuteľnú vec väčšej hodnoty. Užíva len bežné zariadenie bytu a jej plat je približne 604,06 Eur mesačne. Po odpočítaní pravidelných mesačných výdavkov ostane jej k dispozícii suma 100,- až 150,- Eur mesačne. Otec maloletej pritom výživné neplatí od mája 2011, takže všetky potreby maloletej hradí dlhodobo matka. Rozhodnutie súdu, ktorým matku zaviazal na úhradu trov za vyhotovenie znaleckým posudkov považuje za hlboko neúmerné k finančným možnostiam matky a za rozpor s finančnými možnosťami matky, ktoré smeruje okrem iného k ukráteniu maloletej pri zabezpečovaní riadnej starostlivosti zo strany matky. Podľa názoru matky súd nedostatočne preskúmal pomery matky, keď nezobral do úvahy, že splnenie takejto povinnosti nemožno od nej spravodlivo žiadať. Povinnosťou súdu je zohľadniť okrem iného aj správanie sa a postoj účastníkov v konaní. V danom prípade síce súd poukázal na dlhodobo negatívny postoj otca k plneniu si svojich povinností, do úvahy vôbec nevzdal správanie sa matky, ktorá dlhodobo zabezpečuje potreby dieťaťa, vytvára jej zdravé rodinné prostredie a vzorne si svoje rodičovské povinnosti plní. Podľa matky by mal trovy znalečného hradiť otec, resp. s prihliadnutím na majetkové pomery otca aj štát. Od matky túto povinnosť nemožno oprávnene vyžadovať. Súd pritom o nariadení znaleckého dokazovania rozhodol z vlastného podnetu a na základe vlastného uváženia, vypracovanie znaleckých posudkov nebolo iniciované matkou a preto aj táto skutočnosť mala byť vzatá do úvahy. Krajský súd preskúmal vec v medziach daných ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O.s.p. napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal. Podľa § 138 ods. 1 O.s.p. na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. V danej veci je nepochybné, že štát platil trovy za vykonané znalecké dokazovanie a preto má v zmysle ust. § 148 ods. 1 O.s.p. proti účastníkom právo na náhradu týchto trov. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia súd skúma, či sú na strane účastníka splnené podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov a pokiaľ by tomu tak bolo, znáša tieto trovy, ktoré by inak pripadli na tohto účastníka podľa výsledku konania, štát. Predpokladom pre oslobodenie od súdnych poplatkov v zmysle ust .§ 138 ods. 1 O.s.p. súd jednak pomery účastníka ako aj skutočnosť, že nejde o svojvoľné, alebo bezúspešné uplatňovanie, alebo bránenie práva. V danom prípade, pokiaľ ide o rozhodnutie napadnuté odvolaním, teda o rozhodnutie, ktorým bola uložená povinnosť matke zaplatiť trovy štátu, vychádza súd z pomerov matky majúc za to, že v jej prípade nie sú splnené podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Z obsahu spisu je nepochybné, že matka maloletej má pravidelný príjem zo zamestnania, ktorý je ako uvádza aj právny zástupca 604,- Eur. Býva v družstevnom byte, ktorý síce nie je jej vlastníctvom, nepochybne však aj družstevný byt je určitou a nie malou majetkovou hodnotou. Už samotný príjem matky vysoko prevyšuje minimálnu mzdu a už len z tohto dôvodu nemožno ju posudzovať ako účastníka, ktorému majetkové pomery neumožňujú uplatniť, alebo brániť svoje práva na súde. Aj keď je zrejmé, že finančná a celková majetková situácia matky nie je priaznivá, finančné prostriedky, s ktorými disponuje slúžia len na pokrytie základných životných potrieb, v žiadnom prípade nemožno ju považovať ako finančne, či sociálne odkázanú osobu, ktorej by prináležalo oslobodenie od súdnych poplatkov v zmysle § 138 ods. 1 O.s.p.. Pokiaľ preto prvostupňový súd rozhodol tak, že na jej strane nie je predpoklad pre oslobodenie od súdnych poplatkov, rozhodol správne a preto ani odvolací súd nezistil dôvod na zmenu rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené rozsudok okresného súdu a napadnutej časti ako vecne správny a správne odôvodnený s poukazom na ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov X:X. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.