Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14CoP/47/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6611212307 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6611212307.3 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa Y.. I. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. - T. P., Y. X, v zastúpení AS Legal, s. r. o., Bratislava, Hlučínska 1, proti odporkyni T.. T. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom I., B. XX, o rozvod manželstva a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom I., I., nar. XX. XX. XXXX a I., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako odporkyňa, v zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v X., o nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu Brezno sp. zn. 8P/271/2011 - 107 zo dňa 13. 03. 2012, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie okresného súdu. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd nariadil predbežné opatrenie ohľadom striedavej osobnej starostlivosti maloletých detí I., I., nar. XX.XX.XXXX a I., nar. XX.XX.XXXX ich rodičmi konkrétne podľa výroku a z dôvodov uvedených v tomto uznesení. Proti uvedenému rozhodnutiu prvostupňového súdu podala v zákonom stanovenej lehote odporkyňa odvolanie, v ktorom medzi iným poukázala na § 205 ods. 1 písm. c), e) OSP a uviedla, že nariadenie predbežného opatrenia je nedôvodné, pretože otec je v styku s deťmi, styk prebieha k spokojnosti na základe vzájomnej dohody medzi ním a matkou detí. Keďže nedochádza v rámci styku s otcom k žiadnym ťažkostiam, je predmetné predbežné opatrenie zbytočné a pre deti predstavuje experiment, ktorý ich zbytočne psychicky zaťaží. Má za to, že pomery účastníkov v danom prípade nie je potrebné upravovať, keďže reálny dôvod na to nie je vzhľadom na dobrú komunikáciu, ako i primeraný styk otca s deťmi, ktorý bol doteraz zrealizovaný aj bez predbežného opatrenia v závislosti od záujmu a vlastného rozhodovania predovšetkým samotných detí. Odporkyňa tiež nepovažuje za dôvod na nariadenie predbežného opatrenia ani pribratie znalkyne z odboru klinickej psychológie detí a dospelých. Má za to, že súd nevypočul stanovisko samotných detí, nariadil striedavú starostlivosť, pričom by mal brať do úvahy názor samotných detí, čo považuje vzhľadom na ich vek (XX r. a XX. r.) a aj rozumovú vyspelosť, za veľmi dôležitú okolnosť, s ktorou sa súd odmietol vysporiadať. Poukázala, že súd by mal postupovať v zmysle zákona o rodine (§ 24 ods. 2) s ohľadom na záujem dieťaťa, tiež podľa Dohovoru o právach dieťaťa. Má za to, že ustanovenie znalkyne za účelom zistenia, či striedavá osobná starostlivosť je v záujme maloletých detí, je zjavne predčasná a odporuje základným zásadám súdneho konania týkajúcich sa rýchlosti a hospodárnosti konania. Podľa jej názoru súd mal najskôr zistiť názor detí na potrebu takto vážne zasiahnuť do ich záujmov, čo sa nestalo, preto z takéhoto postupu súdu je zjavné, že záujem maloletých detí sa dostáva na „vedľajšiu koľaj“. Namieta tiež zo strany súdu opakované porušovanie zásady rovnosti strán v konaní, odporkyni bola neustále odnímaná možnosť vyjadriť sa k mnohým skutočnostiam uvedeným a predneseným priamo na pojednávaní. Má za to, že ide o vysoko tendenčné vedenie pojednávania s jednostranným zameraním orientovaním sa na navrhovateľa, čoho následkom je vážne porušovanie základných zásad občianskeho súdneho konania, čo vedie v dôsledku toho k nesprávnym, ako aj nezákonným rozhodnutiam súdu. Navrhovala vypočutie detí aj vzhľadom na jej tvrdenia ohľadom navrhovateľovho dlhodobého problému s alkoholom. Súd jej však neumožnil túto požiadavku ani len predniesť. Navrhuje, aby súd vykonal v rámci dokazovania výsluch T.. T. H., klinického psychológa, so sídlom v Z. B. V., ako aj výsluch kolízneho opatrovníka k priebehu pojednávania dňa 13. 03. 2012 a opakovane zdôrazňuje, aby si súd vypočul aj stanovisko obidvoch maloletých detí k navrhovanej striedavej starostlivosti. Navrhuje, aby odvolací súd v zmysle § 221 ods. 1 písm. h), i) OSP nariadené predbežné opatrenie zrušil ako nedôvodné. K odvolaniu odporkyne zaslal navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrenie, v ktorom uviedol, že súhlasí s nariadením predbežného opatrenia vo veci zo dňa 13.03.2012. Poukázal na to, že odporkyňa sa na pojednávaní vyjadrila, že deti majú k otcovi vytvorený pekný citový vzťah, tiež vo svojej výpovedi, ani v písomných vyjadreniach ani raz neuviedla skutočnosť, že navrhovateľ nie je vhodným otcom, ktorý by sa vedel postarať o maloleté deti. Celé svoje vyjadrenie postavila na rozpore ich manželského vzťahu. Sama uviedla, že navrhovateľ je dobrý človek, starostlivý otec a deti ho majú radi. Jej vyjadrenia spočívajú len na skutočnosti, že podľa jej názoru je navrhovateľ alkoholik, ktorý síce v práci a počas nej nepožíva alkoholické nápoje, ale ani v čase, keď má zverené deti, ktoré sa od neho vracajú spokojné. Navrhovateľ poukázal, že striedavá starostlivosť u účastníkov prebieha už šesť týždňov bez akýchkoľvek problémov, tiež nemá vedomosť, že by sa zhoršil školský priemer u maloletých detí, ani ich zdravotný stav, ani jedno maloleté dieťa sa nedomáhalo odkladu striedania u otca - navrhovateľa. Syn I. je vo veku blízko dospelosti, má XX rokov, pri úprave práv a povinností k tak starému maloletému sa zriedka upravuje styk, pričom maloletý I. sa voči tejto striedavej starostlivosti žiadnym spôsobom neohradil. Postoj odporkyne navrhovateľ vníma ako snahu obmedziť rodičovské práva, ako aj prevziať celé rozhodovanie o možnosti styku detí s otcom do jej rúk, preto má dôvodnú obavu, že správanie odporkyne, ako vťahovanie svojej priateľky a iných ľudí do ich osobného sporu, má len za následok obmedzovať styk otca s deťmi a v ich očiach ich neustále očierňovať. Podľa neho matka sa snaží deti aj citovo vydierať, poukázal na konkrétnu skúsenosť. Namietal, že bol návrh matky na vypočutie detí zamietnutý, aj on sám uviedol, že súhlasí, aby deti boli vypočuté, ale nie v domácom prostredí matky a za jej prítomnosti, ako to urobil kolízny opatrovník. Navrhovateľ súhlasí, aby maloleté deti boli vypočuté cestou súdu a aby bolo nariadené znalecké dokazovanie. Tiež namieta odporkyňou uvádzané porušovanie zásady rovnosti, čo sa nezakladá na pravde, pretože odporkyňa mala dostatočný priestor na svoje vyjadrenie, ktoré však smerovalo k tomu, aby bolo súdu preukázané, že navrhovateľ je alkoholik. Odporkyňa opustila domácnosť, podala návrh na rozvod manželstva a sama si vytvorila model stretávania otca s deťmi a chce v tom určovať svoje pravidlá. Má za to, že za dobu fungovania striedavej starostlivosti deti nie sú stresované a následný rozpad manželstva už nebude takou radikálnou zmenou. Navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil. Krajský súd ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej len „OSP“) prejednal vec podľa § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia pojednávania, preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných odvolaním § 212 ods. 2 písm. a) OSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne a odvolanie odporkyne nie je dôvodné. Podľa § 221 ods. 3 OSP ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti uzneseniu o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, zruší rozhodnutie, len ak zastavuje konanie. Predbežné opatrenie patrí k zabezpečovacím inštitútom civilného procesu, ktoré predpokladajú ďalší procesný postup, pričom predbežné opatrenia možno vydať pred začatím konania (§ 74 OSP) alebo po začatí konania (§ 102 OSP), v oboch prípadoch je možné ho nariadiť z dvoch dôvodov. Jedným je dočasná úprava právnych pomerov účastníkov a druhým je zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia, ak by mal byť ohrozený. Spoločným znakom oboch typov predbežných opatrení je predbežný - dočasný charakter. Znamená to, že sa nimi upravujú pomery účastníkov alebo zabezpečuje výkon rozhodnutia do doby, než súd vydá vo veci konečné rozhodnutie. Pokiaľ by nešlo o úpravu dočasnú, ale vo svojich dôsledkoch konečnú, nie je možné predbežné opatrenie vydať. Predbežné opatrenie musí mať vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je predmetom konania vo veci samej a potreba jeho vydania musí byť osvedčená. Miera osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou situáciou. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, pričom pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je tomu pri dokazovaní. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu Okresného súdu Brezno sp. zn. 8P/271/2011 a zistil, že navrhovateľ (otec maloletých detí I. a I.) podal na okresný súd dňa 30.08.2011 návrh na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom s tým, že v petite návrhu okrem iného navrhol súdu schváliť formulovanú rodičovskú dohodu, podaním doručeným na súd dňa 28.10.2011 navrhovateľ upravil petit návrhu v časti úpravy práv a povinností k maloletým deťom a domáhal sa striedavej starostlivosti o maloleté deti I. a I.. Odporkyňa vo svojom vyjadrení doručenom na súd dňa 08.11.2011 medzi iným uviedla, že nesúhlasí so striedavou starostlivosťou. Uvedené stanoviská účastníci konania potvrdili aj na pojednávaní vo veci samej dňa 13.03.2012, kedy navrhovateľ predložil súdu aj rodičovskú dohodu s podaním zo dňa 26.01.2012 ako snahu o mimosúdne vyriešenie úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, kolízny opatrovník uviedol, že obidve deti vnímajú konflikt medzi rodičmi a navrhol do konania ustanoviť znalca z odboru psychológie za účelom objektívneho zistenia, čo je pre maloleté deti vhodné, z ktorého dôvodu bolo pojednávanie odročené na neurčito a na návrh právnej zástupkyne navrhovateľa, aby si účastníci konania vyskúšali aspoň týždňovú striedavú starostlivosť o maloleté deti, o čom odporkyňa nebola prístupná dohodnúť sa, súd nariadil predbežné opatrenie v znení podľa výroku napadnutého uznesenia v záujme maloletých detí, keďže v priebehu pojednávania zistil, že navrhovateľ je v styku s obidvoma maloletými deťmi, prežil s nimi celé jarné prázdniny, styk je bezproblémový. Išlo o nariadenie predbežného opatrenia po podanom návrhu vo veci samej podľa § 102 ods. 1 OSP z dôvodu dočasnej úpravy právnych pomerov účastníkov do doby, než súd vydá vo veci konečné rozhodnutie v rozvode a vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletých deťom, pokiaľ rodičia neuzatvoria dohodu ohľadom výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, ktorá dohoda je prvoradá oproti autoritatívnemu rozhodovaniu súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností ako druhoradého riešenia. Odvolací súd v tomto smere nezistil pochybenie prvostupňového súdu a konštatuje, že tento v dostatočnom rozsahu zistil potrebné skutočnosti pre nariadenie predbežného opatrenia, tieto náležitým spôsobom pre účely predbežného opatrenia posúdil a aj správne a zákonne rozhodol, keď aplikoval v rámci predbežného opatrenia inštitút tzv. striedavej osobnej starostlivosti, ktorý má zabezpečiť maloletým deťom I. a I. primeraný a kontinuálny kontakt s obidvoma rodičmi a mal by pomôcť aj redukovať rozvodovú traumatizáciu detí, prispieť k ich citovej vyrovnanosti a zdravému psychickému vývoju. Osobitne v danej situácii, keď sa jedná o maloleté deti vo veku I. - XX-ročná a I. - XX-ročný, ktoré do januára 2011 žili v kompletnej rodine v spoločnej domácnosti obidvoch rodičov, boli s nimi v kontakte, rodičia sa o nich starali a trávili s nimi čas, dokonca podľa vyjadrenia samotnej odporkyne v decembri 2010 všetci prežili nádherné zimné prázdniny a odrazu konflikt medzi rodičmi je tak zásadný, že rodičia nechcú obnoviť spolužitie a sú v rozvodovom konaní, najmä z týchto dôvodov odvolací súd nesúhlasí s tvrdením matky, že nariadenie predbežného opatrenia je nedôvodné, pretože otec je v styku s deťmi. V danom prípade je zjavné, že otec nechce byť len v styku s deťmi, ale chce striedavú osobnú starostlivosť a matka blokuje túto jeho snahu neochotou a svojim nesúhlasom s uzavretím takejto dohody, aj z tohto dôvodu dočasná úprava právnych pomerov účastníkov nariadením predbežného opatrenia má svoj význam a opodstatnenie. Vzhľadom na uvedené odvolací súd nezistil, že sa rozhodlo bez návrhu (m.i. vo veciach starostlivosti o maloletých súd môže začať konanie aj bez návrhu §§ 75 ods. l, 81 ods. l OSP), resp. dôvody na vydanie predbežného opatrenia neexistovali, na ktorý dôvod podľa § 221 ods. l písm. i) OSP odporkyňa poukazovala a navrhovala nariadené predbežné opatrenie zrušiť. K ďalším odvolacím dôvodom matky odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ matka argumentuje záujmom a vlastným rozhodovaním samotných detí, resp. skutočnosťou, že súd nariadil striedavú starostlivosť bez ich výsluchu, resp. stanoviska, k tomu odvolací súd okrem poukazu na § 75 ods. 6 OSP zdôrazňuje, že ide o dočasné riešenie vychádzajúce z konkrétnej situácie a súdnej praxe v rámci ktorej sú časté návrhy rodičov, aby sa dieťa samo rozhodlo, s kým by chcelo byť, čo u tohto dieťaťa môže spôsobiť konflikt lojality a dieťa prežíva ešte väčší stres, než ktorý má zo samého konfliktu a rozvodu svojich rodičov, preto v tomto smere nie je pochybenie prvostupňového súdu, keď rozhodol o predbežnom opatrení bez výsluchu maloletej I. a maloletého I., ktorý výsluch pokiaľ bude nevyhnutný napokon môže súd uskutočniť v rámci dokazovania a rozhodovania vo veci samej alebo názor maloletých súd môže podľa § 100 ods. 3 OSP zisťovať aj prostredníctvom orgánu sociálnoprávnej ochrany detí alebo ich výsluchom aj bez prítomnosti rodičov. Pokiaľ matka poukazuje na záujem dieťaťa v zmysle zákona o rodine (č. 36/2005 Z. z. v platnom znení) a Dohovoru o právach dieťaťa, odvolací súd poukazuje na právnu teóriu a v tomto smere záujem dieťaťa, ktorý treba chápať čo najextenzívnejšie, keď v záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania, rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva uvedené v Dohovore o právach dieťaťa, ako aj v iných právnych predpisoch. Dohovor o právach dieťaťa ustanovuje, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi, pričom pozitívnym záväzkom štátu je vynaložiť všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa (čl. 18 ods. l Dohovoru). Aj Listina základných práv a slobôd ustanovuje, že rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona, pričom starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti ich vôli iba rozhodnutím súdu na základe zákona (čl. 32 ods. l, 4 Listiny). Záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti obidvoch rodičov, a ak to nie je možné, tak toho z rodičov, ktorý má na to lepšie predpoklady, okrem iného uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že aj ten druhý je dobrým rodičom. Nesúhlas matky so striedavou osobnou starostlivosťou môže byť relevantný len vtedy, ak je založený na dôvodoch, ktoré sú spôsobilé intenzívnym spôsobom negatívne zasahovať do záujmu dieťaťa. Ak ide o iracionálny alebo nepreskúmateľný dôvod, na ktorom je založený nesúhlas rodiča so striedavou osobnou starostlivosťou alebo sa v konaní preukáže, že ide o nesúhlas spočívajúci v dôvode, ktorý preukázateľne nemá negatívny vplyv na záujem dieťaťa, súdy nemôžu na tomto nesúhlase založiť rozhodnutie, ktorým návrhu na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti nevyhovejú (citované z nálezu Ústavného súdu ČR z 23. februára 2010, sp. zn. III. ÚS 1206/09). Vzhľadom na uvedené, nesúhlas odporkyne so striedavou osobnou starostlivosťou a § 24 ods. 2 zákona o rodine, keď súdu vzniká povinnosť skúmať, či rozhodnutie o striedavej osobnej starostlivosti, teda autoritatívny výrok súdu o nej bez podkladu v konsenze obidvoch rodičov, je v záujme dieťaťa (najmä § 24 ods. 4 zákona o rodine), potom nepovažuje odvolací súd za relevantnú námietku matky, že ustanovenie znalkyne v konaní za účelom zistenia, či striedavá osobná starostlivosť je v záujme maloletých detí je predčasné a odporuje základným zásadám súdneho konania týkajúcich sa rýchlosti a hospodárnosti konania. Čo je však záležitosť dokazovania potrebného pre rozhodnutie vo veci samej a nie pre potreby nariadenia predbežného opatrenia. V súvislosti s námietkou odvolateľky, že zo strany súdu došlo opakovane k porušovaniu zásady rovnosti strán v konaní, keď odporkyni bola neustále odnímaná možnosť vyjadriť sa k mnohým skutočnostiam uvedeným a predneseným priamo na pojednávaní, odvolací súd uvádza, že zásada rovnosti strán v civilnom procese (čl. 47 ods. 3 Ústavy SR) sa prejavuje vytváraním rovnakých procesných podmienok a procesného postavenia subjektov, o ktorých právach a povinnostiach rozhoduje súd, v tomto zmysle odvolací súd vychádzajúc z obsahu spisu a najmä zo zápisnice z pojednávania zo dňa 13.03.2012, keď odporkyňa tak ako navrhovateľ mala možnosť predniesť a doplniť svoje návrhy, odpovedať na otázky súdu, nezistil porušenie práva na rovnosť účastníkov konania, a preto aj jej námietku vyhodnotil ako nedôvodnú a nespôsobilú privodiť porušenie tohto práva odporkyne. Pokiaľ odporkyňa navrhla vykonať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, splnila si tak svoju procesnú povinnosť v zmysle § 120 ods. l, prvá veta OSP a prvostupňový súd v rámci dokazovania vo veci samej rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná (§ 120 ods. l, druhá veta OSP). Vzhľadom na uvedené odvolací súd nezistil dôvod na zrušenie napadnutého uznesenia podľa návrhu odporkyne, resp. jeho zmenu, preto rozhodol tak, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil. Záverom odvolací súd opakovane pripomína, že ide len o dočasnú úpravu pomerov účastníkov a predbežné opatrenie, ktoré môže byť zmenené, ak to budú okolnosti vyžadovať aj do rozhodnutia súdu vo veci samej, inak bude toto predbežné opatrenie trvať do času, kým sú nerozhodne vo veci rozvodu manželstva a o konečnej úprave práv a povinností k maloletým deťom. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov X:X. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.