Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 9CoP/36/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115230477 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2115230477.2 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a členiek senátu JUDr. Evy Behranovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: M. B., narodená XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, bytom u otca, dieťa rodičov: F. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X, B., a F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, K., zastúpený: JUDr. Alena Zadáková, advokátka, so sídlom Kováčska 32, Košice, o výkone rodičovských práv a povinností, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č.k. 10P/113/2015-155 zo dňa 2. júna 2016 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie o neodkladnom opatrení p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením nariadil neodkladné opatrenie, ktorým priznal otcovi oprávnenie stýkať sa s maloletou M. B., narodenou XX.XX.XXXX, každý párny týždeň v roku od soboty 8,00 hod. do nedele 17,00 hod. do právoplatného skončenia konania vo veci samej, pričom otec si maloletú v určenom čase prevezme a po ukončení styku ju odovzdá v mieste bydliska matky. Matke uložil povinnosť maloletú na styk s otcom riadne pripraviť a v určenom čase v mieste svojho bydliska otcovi odovzdať. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že prebieha konanie o návrhu matky na zverenie dieťaťa do jej osobnej starostlivosti a uloženia povinnosti otcovi platiť na dieťa výživné po 250,- eur mesačne. Uznesením súdu prvej inštancie č.k. 10P/113/2015-8 zo dňa 29.12.2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 23CoP/14/2016-45 zo dňa 17.02.2016 bolo nariadené predbežné opatrenie tak, že maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola stanovená povinnosť platiť výživné v nevyhnutnej miere vo výške 30% zo sumy životného minima. Po tomto predbežnom opatrení sa otec domáha úpravy styku s maloletou s poukazom na to, že od 12.02.2016 dieťa nevidel, nepočul a v styku s ňou mu sústavne zabraňuje matka. Dňa 25.03.2016 išiel po predchádzajúcej dohode s matkou navštíviť maloletú, no keď prišiel na miesto, byt bol zamknutý, matka mu nedvíhala telefón a s dieťaťom sa nestretol. Obdobne to bolo 14.05.2016, keď pricestoval po predchádzajúcej dohode, no byt bol zamknutý a na dverách bol oznam, že matka s maloletou išla na výlet. Súd dospel k záveru, že návrh na nariadenie tohto predbežného opatrenia je dôvodný a o konečnej úprave styku otca s maloletou bude môcť súd rozhodnúť až po vykonanom dokazovaní vo veci samej. 2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletej. Uviedla, že s úpravou styku nesúhlasí, keďže dieťa otca odmieta, keď jej telefonuje, tak uvádza, že nemá naňho čas, že sa hrá. Tiež má psychické problémy, keďže otca sa bojí a tento ju neustále voči jej osobe štval. Naposledy bol otec s dieťaťom 12.02.2016, odvtedy jej telefonuje a keď prišiel k nim, neboli doma (boli na výlete, či na návšteve u rodiny a podobne). Maloletá sa bojí jeho rodiny a keď ešte bývali všetci spolu, tak bola vždy zavretá v jednej miestnosti, aby nevyrušovala starých rodičov, ktorí pozerali televízor. Preto nechce, aby maloletá u nich prespávala, nakoľko táto rodina nie je dobrým príkladom pre dcéru. Maloletá má z ich rodiny traumu, v terajšom prostredí je šťastná a nič jej nechýba. V dôsledku toho, že otec sa dožaduje styku s dieťaťom, navrhuje úpravu raz za mesiac a to v sobotu od 9,00 hod. do 17,00 hod. v prítomnosti matky. 3. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení poukázal na to, že predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie vo veci a toto bude vydané až po vykonanom dokazovaní a preukázaní skutočností odôvodňujúcich vydanie takéhoto rozhodnutia. 4. Otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky poukázal na svoj úprimný a vrúcny vzťah k maloletej, ktorú má veľmi rád a snaží sa učiť ju vážiť si ľudí, pestovať lásku k zvieratkám, spoznávať prírodu. Chce jej zabezpečiť plnohodnotné detstvo, zázemie a okolo seba milujúcich ľudí, ktorým nie je ľahostajná jej budúcnosť. Poukázal na to, že počas ich vzájomného spolužitia matka starostlivosť o dieťa zanedbávala, táto zostávala na ňom a na jeho rodičoch. Po vydaní uznesenia sa pokúšal navštíviť maloletú, avšak bolo mu to konaním matky znemožnené napriek tomu, že uznesenie nadobudlo vykonateľnosť. Argumenty uvedené v odvolaní matky nepovažuje za dôvodné. 5. Matka sa k vyjadreniu otca písomne vyjadrila a poukázala na to, že maloletá sa nedožaduje otca a z jeho matky má strach. Otec bol s dieťaťom v kontakte 27.08.2016 a dieťa sa vrátilo z návštevy od otca s oškretým lakťom a kolenom, na dieťa nedával pozor, čo povedala sama maloletá. Uviedla, že otec si maloletú kupuje sladkosťami, ktoré nesvedčia jej zdravotnému stavu a kazia sa jej zuby. Preto žiadala upraviť styk otca s maloletou v čase od 9,00 hod. do 17,00 hod. v jej prítomnosti. 6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 zák. č. 99/1963 Z.z. Občianskeho súdneho poriadku - OSP, účinného do 30.6.2016 aj § 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, § 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 OSP, § 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods.1 OSP, § 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 OSP, § 365 ods. 1 písm. f) CSP v spojení s § 62 ods. 1 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku účinného od 1.7.2016 - ďalej len CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s povinnosťou prihliadnutia na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu matky maloletej nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté uznesenie je vo výroku vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 CSP. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednohlasne (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). 7. Predmetom tohto konania vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 10P/113/2015 je úprava práv a povinností rodičov k maloletej M. B., narodenej XX.XX.XXXX. 8. Súd prvej inštancie napadnutým predbežným opatrením upravil styk otca s maloletou, na základe čoho je oprávnený s dieťaťom sa stýkať v pravidelných dvojtýždňových intervaloch, t.j. každý párny týždeň v roku od soboty 8,00 hod. do nedele 17,00 hod. do právoplatného skončenia vo veci samej. Matka s takouto úpravou styku nesúhlasí a poukazuje na to, že postačujúci je styk jedenkrát do mesiaca v rozsahu niekoľkých hodín za jej prítomnosti. 9. Z obsahu spisu vyplýva, že maloletá M. B. je dieťa vo veku štyroch rokov. Rodičia maloletej nie sú manželia, avšak naposledy žili v spoločnej domácnosti, z ktorej matka dňa 07.12.2015 odišla k svojim rodičom do trojizbového bytu do B., kde aktuálne s dieťaťom žije. Rodičia sa nevedia dohodnúť na úprave práv a povinností k maloletej, v tejto súvislosti bolo nariadené i predbežné opatrenie o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti matky a stanovení primeranej vyživovacej povinnosti otcovi(uznesením súdu prvej inštancie č. k. 10P/113/2015-8 zo dňa 29.12.2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 23CoP/14/2016-45 zo dňa 17.2.2016). 10. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 11. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 12. K zvýrazneniu správnosti záverov prvoinštančného súdu sa žiada dodať nasledovné: 13. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i argumenty matky predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujú súdom upravený rozsah styku otca s maloletou. 14. V čase podania návrhu otcom a rozhodovania súdu prvej inštancie bola účinná úprava predbežných opatrení v § 74 a nasl. OSP. 15. Podľa § 102 ods. 1 OSP ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia v konaní, ktoré môže súd začať aj bez návrhu, úkony podľa ods. 1 vykoná aj bez návrhu. 16. Podľa § 75 ods. 6 OSP súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania. Podľa ods. 8 tohto ustanovenia o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov. 17. Ustanovenie § 76 ods. 1 OSP obsahuje demonštratívny výpočet možných predbežných opatrení, ktoré súd môže nariadiť, iba preto je možné vydať predbežné opatrenie aj iného obsahu, teda i predbežne upraviť styk rodiča s dieťaťom. 18. Dňa 1.7.2016 nadobudli účinnosť nové civilné kódexy - Civilný sporový poriadok, ktorý je v zmysle § 470 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP potrebné aplikovať aj na toto konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a Civilný mimosporový poriadok, ktorý je v zmysle § 395 ods. 1 a 2 CMP tiež potrebné aplikovať na túto rodinnoprávnu vec starostlivosti súdu o maloletých (§1 ods. 2 CMP), hoci konanie bolo začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, ktoré už inštitút predbežného opatrenia neobsahujú a predbežné opatrenie je v nich nahradené tzv. neodkladným opatrením a zabezpečovacím opatrením, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti týchto zákonov (t.j. pred 1.7.2016) zostávajú zachované. 19. Podľa § 324 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie (ods. 1). Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd (ods. 2). Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (ods. 3). 20. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V ods. 2 pod písm. a) až h) zákon demonštratívne vymenúva možné obsahy neodkladných opatrení. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia za podmienok ustanovených osobitným predpisom môže súd nariadiť kontrolu dodržiavania neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami. 21. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327 (teda neodmietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahujúci predpísané náležitosti, alebo ako nezrozumiteľný alebo neurčitý), nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Podľa ods. 2 o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. Podľa ods. 3 uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať. 22. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa ods. 2 pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 23. Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. Podľa ods. 2 ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. 24. Podľa § 331 ods. 1 CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené. Podľa ods. 2 uznesenie o neodkladnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho vyhotovenia. 25. Podľa § 332 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 26. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. 27. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ust. § 24, § 25, § 26 sa použijú primerane. 28. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. 29. Podľa § 25 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom, alebo ho zakáže. Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený súdom, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 30. Podľa § 28 ods. 1 a 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti v celom ich rozsahu majú v zásade obaja rodičia. Rodič, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do starostlivosti uplatňuje svoju úlohu vo výchove dieťaťa prostredníctvom styku s dieťaťom. Zákon pritom vo vyššie citovaných ustanoveniach uprednostňuje dohodu rodičov o styku s maloletým dieťaťom, iba ak sa rodičia nedohodnú, upraví styk súd. 31. V záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva uvedené v Dohovore o právach dieťaťa, ako aj v iných právnych predpisoch. 32. Aj rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti má právo v primeranom rozsahu podieľať sa na výchove dieťaťa, v starostlivosti oň i na budovaní citových a rodinných väzieb, je a stále zostáva rodičom so všetkými právami a povinnosťami z tohto vzťahu vyplývajúcimi. Realizuje sa to prostredníctvom styku tohto rodiča s dieťaťom. Je pritom treba mať na zreteli, že akákoľvek deformácia vzťahu rodič a dieťa v dôsledku odcudzenia sa neskôr len ťažko napráva. Zákon pritom vo vyššie citovaných ustanoveniach uprednostňuje dohodu rodičov o styku s maloletým dieťaťom a iba ak sa rodičia nedohodnú, upraví styk autoritatívne súd. Pri rozhodovaní o rozsahu styku je dôležité zvážiť okolnosti tak na strane maloletého dieťaťa: ako jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá v starostlivosti, doterajší spôsob a rozsah styku, denný režim; ako aj okolnosti na strane rodičov ako ich vzájomný vzťah, ich časové a ekonomické možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a rodiča, spoje a podobne. Rodič má právo sa s dieťaťom stýkať, nie je to však jeho povinnosť. 33. Je potrebné prihliadnuť na záujem dieťaťa na stretávaní sa aj s rodičom, vo výchove ktorého sa nenachádza, pričom tento rodič má možnosť osobne sa podieľať na výchove dieťaťa len v čase jeho styku s dieťaťom. V odôvodnených prípadoch - ak je potrebné výkon rodičovských práv a povinností upraviť v krátkej dobe (t.j. skôr ako bude rozhodnuté vo veci samej) je možné nariadiť predbežné opatrenie podľa § 76 ods. 1 písm. b) OSP (príp. § 75a OSP). 34. Významným atribútom, ktorý sa uplatňuje v súvislosti s neodkladnými opatreniami je zásada proporcionality. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, tak musí súd posudzovať rovnováhu individuálnych záujmov a zároveň porovnávať záujmy, ktoré by mohli byť nariadením, resp. nenariadením predbežného opatrenia dotknuté. Ide najmä o predbežné opatrenia, ktoré sa dotýkajú aj výkonu rodičovských práv a povinností, kedy vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa. 35. V danom prípade odvolací súd vychádzal zo skutkových okolností tak, ako ich z vykonaného dokazovania zistil súd prvej inštancie a zhrnul v preskúmavanom uznesení, ako sú popísané vyššie. K zmene skutkových okolností do rozhodnutia odvolacieho súdu neprišlo, naviac v zmysle citovaného ustanovenia pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prevej inštancie. 36. Podstatou problému v predmetnom konaní je zistenie, či je otec spôsobilý sám sa postarať o dieťa, či je vhodné vydaným neodkladným opatrením umožniť otcovi styk tak, aby sa ho nezúčastnila matka, alebo či má či nemá byť pri realizácii predmetného styku prítomná matka maloletého, a ako často sa má styk realizovať. 37. Odvolací súd zohľadniac osobitosti prejednávaného prípadu dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval vecne správne, keď nariadil predbežné opatrenie o úprave styku otca s maloletou. V konaní bolo preukázané, že rodičia dieťaťa žili takmer do konca minulého roku v spoločnej domácnosti spolu s dieťaťom. Maloletá v tejto domácnosti žila pomerne dlho a mala tu zabezpečené rodinné zázemie, domov, no pre nezhody medzi rodičmi sa matka odsťahovala k svojim rodičom. Okrem starostlivosti o dieťa vznikol problém i s realizáciou styku, ktorého sa domáha otec. V konaní neboli preukázané a ani v odvolaní matky nie sú obsiahnuté žiadne také skutočnosti, ktoré by styku otca s maloletou bránili. Neboli preukázané negatívne zážitky maloletej s otcom, jej dôvodné odmietanie otca či zdravotné problémy, ktoré by boli výsledkom styku otca s maloletou. Otec vo svojom návrhu poukazoval najmä na to, že dieťa dlho nevidel a matka mu neumožňuje styk s maloletou ani po rozhodnutí súdu. Z vyjadrenia matky zo dňa 14.10.2016 vyplýva, že styk sa uskutočnil naposledy 27.08.2016 a matka otcovi vytýka poranenie maloletej. Za tejto situácie možno uzavrieť, že ani po realizácii styku po rozhodnutí súdu prvej inštancie niet dôvodu k tomu, aby sa neuskutočňoval styk otca s maloletou, keďže i tento má právo podieľať sa na výchove dieťaťa oproti matke, ktorá má dieťa vo svojej starostlivosti. Neboli zistené žiadne relevantné dôvody, ktoré by realizácii styku otca s dieťaťom bránili. Je nepochybné, že pri styku s maloletým dieťaťom musí byť rodič, ktorému toto nebolo zverené do osobnej starostlivosti obozretný, pretože je potrebné dohliadať na aktivity dieťaťa, ktoré môžu mať vplyv na jeho zdravotný stav, najmä drobné poranenia či iné narušenia zdravia. Na strane otca však neboli zistené žiadne prekážky, ktoré by mali stáť v styku otca s maloletou, prípadne dôvody, prečo by mala byť matka pri tomto styku prítomná, keďže rodičia nežijú v jednej domácnosti, nie sú si navzájom partnermi, zostali však rodičmi ich spoločného maloletého dieťaťa. Preto je potrebné vytvoriť otcovi všetky podmienky pre to, aby mohol formou styku vyvíjať svoj vplyv na maloletú tak, aby to bolo v jej najlepšom záujme. Pritom matka ako preferenčný rodič, ktorý má dieťa vo svojej starostlivosti a ktorý je s dieťaťom trvale, by mala pred návštevou otca vplývať na maloletú pozitívne, budovať v nej kladný vzťah k otcovi a radostné očakávania zo stretnutia s ním, keďže k nezáujmu maloletej o stretnutie s otcom (pred príchodom otca maloletá matke oznámila, že teraz nemá čas, lebo sa hrá) sa matka doposiaľ stavala pasívne, čo nebolo na prospech dieťaťa a neprispieva to ani k odstráneniu tenzie vo vzťahu medzi rodičmi. 38. Požiadavka matky na jej prítomnosť pri styku otca s dieťaťom je v prejednávanom prípade nad rámec zákonom upraveného práva rodičia na styk s dieťaťom, pričom ani matka vo svojom odvolaní dôvody na takýto postup neuviedla a nezistil ich ani odvolací súd. 39. Preto odvolací súd dospel k záveru, že s prihliadnutím na vek maloletej, jej právo na plnohodnotnom kontakte s oboma rodičmi (keď otec prejavuje o styk s maloletou úprimný záujem), jej bydlisko a bydlisko otca maloletej, ako i zabezpečenie toho, aby otec mohol i takouto formou vplývať na dieťa, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať .. dovolanie (§ 421 ods. 2 CSP).