Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23CoP/84/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115230477 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2115230477.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: M. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/XX, K., zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, so sídlom Jána Bottu 4, Trnava, dieťa rodičov, matka: F. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X, B., zastúpená: JUDr. Lucia Anovčinová, advokátka, so sídlom Štefánikova 5, Bratislava, otec: F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, K., zastúpený: JUDr. Alena Zadáková, advokátka, so sídlom Kováčska 32, Košice, o návrhu matky na úpravu výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, o neodkladnom opatrení vydanom ex offo, za účasti Úradu komisára pre deti, so sídlom Odborárske námestie 3, Bratislava, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 10P/113/2015-371 zo dňa 16. mája 2018, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie s a p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením výrokom I. súd prvej inštancie nariadil matke odovzdať maloletú M. do osobnej starostlivosti otca a výrokom II. súd prvej inštancie zrušil uznesenie Okresného súdu Trnava č. k. 10P/113/2015 - 8 zo dňa 29.12.2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 23Cop/14/2016 - 45 zo dňa 17.02.2016, ktorým bola maloletá dcéra zverená dočasne do osobnej starostlivosti matky. 2. Súd prvej inštancie po citovaní § 2, § 360, § 361, § 363, § 367, § 395 ods. 1 a 2 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), § 329 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), čl. 5 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len ZoR) uznesenie vecne odôvodnil tým, že zmyslom opatrenia je neodkladná úprava pomerov medzi účastníkmi a zabránenie ďalšiemu zhoršovaniu ich postavenia. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je riešiť urgentné situácie vyžadujúce okamžitý zásah súdu, v ktorých by odklad riešenia do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej spôsobil ujmu na právach niektorého z dotknutých účastníkov. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení vo veciach starostlivosti o maloleté dieťa je pritom pre súd rozhodujúcim hľadiskom, ovplyvňujúcim jeho rozhodnutie, záujem maloletého dieťaťa. Neodkladné opatrenie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých má mať miesto len tam, kde bez okamžitého zásahu zo strany súdu vo forme bezodkladnej úpravy pomerov sú záujmy, starostlivosť, výchova, príp. aj zdravie alebo život maloletého dieťaťa vážne ohrozené. Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že dôvody, pre ktoré bola maloletá M. dočasne zverená do osobnej starostlivosti matky zanikli, resp. odpadli a je potrebné zrušiť aj bez návrhu už nariadené neodkladné opatrenie. Súd je toho názoru, že je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, s poukazom na preukázaný oneskorený vývin maloletej M., ktorá by mala za bezproblémových okolností vzhľadom na jej vek nastúpiť do základnej školy, avšak aj z dôvodu, že jej verbálna zložka intelektu je v pásme hlbokého podpriemeru a doteraz nebola zaradená do predškolskej výchovy a prípravy, ktorá má merateľný vplyv na sociálny a kognitívny vývin detí a je hodnotená ako významná fáza vo vývoji človeka spojená s najintenzívnejším rastom a vývinom dieťaťa, až v septembri 2018 nastúpi do predprípravného vzdelávania sa v materskej škole, bezodkladné zverenie maloletej do osobnej starostlivosti otca. Súd došiel k záveru, že je to otec, kto rešpektuje právo maloletej M. na zachovanie jej vzťahu k obidvom rodičom; je to otec, kto má lepšie predpoklady na stabilitu budúceho výchovného prostredia; a je to otec, kto má väčšie schopnosti dohodnúť sa na výchove, starostlivosti včítane stretávania sa maloletej s druhým rodičom. Podľa názoru súdu, otec je pripravený a ochotný zabezpečiť dôslednú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin, je pripravený vytvárať vhodné podmienky a je ochotný starostlivosť o dieťa zabezpečovať, čo opakovane deklaroval aj v konaní vo veci samej, keď žiadal o zverenie maloletej do jeho starostlivosti. 3. Zo zistení z vykonaného dokazovania znalcom o vývine dieťaťa ako aj zhodných skutkových tvrdení otca a matky o priebehu výkonu stretávania sa otca s maloletou M. považoval súd za potrebné zrušiť nariadené neodkladné opatrenie a zároveň v súlade s § 367 CMP rozhodnúť o povinnosti matky odovzdať maloletú M. do starostlivosti otca, keď je povinnosťou súdu v každom štádiu konania skúmať, či nastali dôvody zakladajúce zrušenie neodkladného opatrenia. Matka po vyhlásení rozhodnutia uviedla, že bude vykonateľnosť rozhodnutia súdu rešpektovať a maloletú ihneď odovzdá otcovi. O nároku a výške náhrady trov konania o neodkladnom opatrení rozhodne súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 4. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie matka (č. l. 388) prostredníctvom právnej zástupkyne z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), e), f), g) a h) CSP. Odvolanie odôvodnila tým, že napadnuté uznesenie súdu je nedostatočne odôvodnené, vychádza len z tvrdení otca, tvrdenia matky neboli vzaté do úvahy. Súd riadne neodôvodnil svoj okamžitý zásah v podobe nariadenia neodkladného opatrenia ex offo, bez návrhu otca, bez návrhu kolízneho opatrovníka, bez návrhu Úradu komisára pre deti. Toto rozhodnutie súdu možno považovať za prekvapivé. Konanie bolo inicované matkou dňa 28.12.2015, v čase, keď maloletá mala tri roky, teraz má maloletá takmer šesť rokov. Matka podala na súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia z dôvodu, že zhruba pol roka po tom, čo sa s maloletou po dovŕšení dvoch rokov presťahovala od svojich rodičov k otcovi a jeho rodičom, nastali v domácnosti medzi rodičmi konflikty a matka maloletej nevnímala toto konfliktné prostredie ako vhodné výchovné prostredie pre maloletú. Otec však maloletú matke odmietol odovzdať, preto sa matka obrátila na súd. Súd nariadil predbežné opatrenie, avšak toto otec nerešpektoval a neodovzdal a maloletú odmietol matke odovzdať, matka bola nútená obrátiť sa na orgány činné v trestnom konaní. Počas konania boli šetrené pomery u matky a u otca, bola spracovaná správa psychológa RPPS ÚPSVaR Trnava (01.07.2016), bol spracovaný znalecký posudok (10.09.2017), maloletá je v konaní riadne zastúpená kolíznym opatrovníkom, do konania na podnet otca vstúpil Úrad komisára pre deti. Otec nepodal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia s tým, že by žiadal odovzdať maloletú do svojej starostlivosti. Otec podával len návrhy na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci úpravy styku s maloletou, naposledy dňa 01.06.2017. Kolízny opatrovník nepodal na súd návrh, aby matka ihneď odovzdala maloletú do osobnej starostlivosti otca, rovnako tak nepodal tento návrh ani Úrad komisára pre deti, a to počas celého konania. Ani kolízny opatrovník, ktorý koná v záujme maloletého dieťaťa nevyhodnotil, hoci vykonal šetrenie u rodičov, spracoval psychologickú správu, bol oboznámený so znaleckým posudkom, že by bolo nutné okamžite riešiť situáciu nariadením neodkladného opatrenia. Teda ani kolízny opatrovník nevyhodnotil, že by záujmy maloletej, starostlivosť o ňu, jej výchova alebo jej život a zdravie boli ohrozené a teda je nevyhnutný okamžitý zásah súdu. Rovnako to platí o Úrade komisára pre deti ako aj o otcovi maloletej. Súd v odôvodnení uznesenia v krátkosti poukazuje na znalecký posudok a na niektoré jeho závery, avšak tento mal súd k dispozícii už od 14.09.2017 a teda je zrejmé, že ak by mali byť dôvodom niektoré konštatovania súdnej znalkyne (oneskorený vývin, s týmto však matka nesúhlasí, poukazuje na to, že psychológ RPPS ÚPSVaR a obvodná lekárka maloletej sa vyjadrili, že vývin maloletej je v norme), tak by bolo dôvodné nariadiť neodkladné opatrenie ihneď po jeho obdržaní, k čomu však nedošlo. Rovnako ani otec, ani kolízny opatrovník, ani Úrad komisára pre deti po oboznámení sa so závermi znaleckého posudku nepodali žiadny návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Z uvedeného je zrejmé, že absolútne chýba naliehavosť právnej úpravy. Matka uviedla, že ani znalkyňa sa ani náznakom nevyjadrila v tom smere, že by malo byť nevyhnutné zmeniť výchovné prostredie maloletej, ani že vo výchovnom prostredí otca bude maloletá lepšie prospievať. Znalkyňa konštatovala len tú skutočnosť, že aktuálne je perspektíva väčšej stability budúceho výchovného prostredia na strane otca (údajne byt v jeho vlastníctve, kvalifikácia a trvalé zamestnanie). Toto bol stav k septembru 2017, teda pred trištvrte rokom, pričom znalkyňa neprešetrovala pomery u rodičov, vychádzala len z tvrdení otca. Avšak ako vyplynulo z vyjadrenia otca na pojednávaní dňa 16.05.2018, tento byt mu darovali rodičia s tým, že platí nájom 200 eur za byt (zrejme aj rodičov) a musí vyplatiť ešte svoju sestru, pričom takýto byt v K. má hodnotu cca 80.000 eur (uvedené tvrdenie otca nie je zachytené v zápisnici, avšak je zachytené na zvukovej nahrávke). Otec nadobudol byt až v priebehu konania rozhodnutím o povolení vkladu darovacej zmluvy zo dňa 06.09.2017. Uvedené konanie je možné považovať účelové, pričom ak má otec vyplatiť svoju sestru, tak je predpokladom, že ju má vyplatiť polovičnou sumou predpokladanej ceny bytu, teda otec sa výrazne zadĺži pri príjme 880 eur brutto (cca 677 eur netto). Zároveň rodičia v uvedenom byte i naďalej bývajú, otec obýva jednu izbu a v ich prospech je zriadené právo zodpovedajúce vecnému bremenu doživotného užívania a bývania v nehnuteľnosti. 5. Podľa názoru matky neboli splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko v konaní nebolo osvedčené ohrozenie života, zdravia ani duševného vývoja maloletého dieťaťa. Toto objektívne preukazuje aj psychologická správa z RPPS ÚPSVaR z 01.07.2016 ako aj Znalecký posudok č. 62/2017. V psychologickej správe sa konštatuje, že maloletá je na intelektovej úrovni dolného pásma priemeru, na svoj fyzický vek teda nie je mentálne zaostalá, pohybuje sa v rámci priemeru. Kontakt M. s matkou bol spontánny. Usudzujeme, že M. má vytvorenú vzťahovú väzbu na matku. Svoju matku má tendenciu vnímať pozitívne, ako ochraňujúcu pred zlými ľuďmi. Citovo a pozitívne môže tiež vnímať starú matku a starého otca z matkinej strany a sesternicu X.. Matka neevidovala však vyjadrenia negatívnych citov spojených s otcom. Isté negatívne asociácie však M. vyjadrila voči starej matke z otcovej strany... Vzťah maloletej s matkou matka vnímala ako blízky, citovo pozitívne ladený. Vzťah maloletej k otcovi aktuálne matka nevie posúdiť. Matka tiež poukazuje na to, že v správe sa konštatuje u otca menšia kapacita na vyrovnávanie sa s emocionálnou záťažou, plytšia emotivita a nepozorované vyššie city. Teda zo psychologickej správy nevyplýva, že by matka mala na maloletú akýkoľvek negatívny vplyv. Naopak, zo správy vyplýva, že maloletá je silno citovo naviazaná na matku, vníma ju veľmi pozitívne. Jej vývin je v norme, v pásme priemeru. 6. Zo znaleckého posudku vyplýva, že maloletá preferuje matku, pri súčasne zachovanom vzťahu s otcom. Súdna znalkyňa odporúča upraviť stretávanie otca s maloletou v jeho domácom prostredí každý druhý týždeň počas víkendu, cez sviatky a voľná porovnateľne. Tiež sa vyjadrila, že matka aj otec sú schopní rešpektovať právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany druhého rodiča. Teda ani zo znaleckého posudku nevyplýva, že by matka mala na maloletú akýkoľvek negatívny vplyv. Naopak znalkyňa má za to, že v záujme maloletej je pravidelný a rovnocenný vzťah s oboma rodičmi, pričom však v realite počíta prioritne (a len) s možnosťou zverenia maloletej matke s úpravou styku s otcom počas víkendov a sviatkov. Z názoru kolízneho opatrovníka tiež vyplýva, že u matky ani u otca neboli zistené nedostatky, rovnako aj z prezentovaného názoru zamestnanca Úradu komisára pre deti vyplýva, že obaja rodičia majú predpoklady pre výchovu dieťaťa. Matka predkladá súdu aktuálne Potvrdenie o zdravotnom stave pre účely súdu od všeobecnej lekárky maloletej - MUDr. V. A., v ktorom lekárka konštatuje, že dieťa je primerane vyvinuté veku, primerane živené. Nebýva často choré. Pri návšteve ambulancie nebola hygienicky zanedbaná, bola vždy slušne oblečená a v doprovode matky. Teda vývin maloletej je v norme. Nie je zrejmé, na základe čoho „súd došiel k záveru, že je to otec, kto rešpektuje právo maloletej M. na zachovanie jej vzťahu k obidvom rodičom“, keď znalkyňa konštatuje v znaleckom posudku, že právo maloletej na zachovanie vzťahu k obom rodičom sú schopní rešpektovať obaja rodičia. Rovnako nie je zrejmé, ako súd dospel k tomu, že otec má lepšie predpoklady na stabilitu budúceho výchovného prostredia, nakoľko toto nevyplynulo z vykonaného dokazovania. Nie je zrejmé, na základe čoho súd dospel k záveru, že je to otec, kto má väčšie schopnosti dohodnúť sa na výchove, starostlivosti včítane stretávania sa maloletej s druhým rodičom, keď otec po tom, čo prišiel dňa 25.12.2015 do B. na návštevu a potom spolu s matkou a maloletou išli spolu do K. za účelom návštevy, tak dňa 26.12.2015 vyhnal matku z bytu za účasti polície a maloletú M. matke vytrhol z ruky a nechal si ju u seba. Maloletú matke nevydal ani po nariadení neodkladného opatrenia, matka bola nútená vec oznámiť na polícii. Tiež pri poslednej zámene termínov nebol matke schopný potvrdiť, kedy maloletú odovzdá matke, matka potom nevedela, či príde alebo nie. Otec nesúhlasil, aby mala maloletá trvalý pobyt v C., na základe čoho by jej matka ľahšie zabezpečila materskú školu, čo chcela už v roku 2017. Aktuálne už má matka zabezpečenú materskú školu pre maloletú. 7. To, že otec by mal byť podľa súdu pripravený a ochotný zabezpečiť dôslednú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin, nie je nijak preukázané. Dosiaľ vykonávala osobnú starostlivosť o maloletú od jej narodenia matka. Nekúpil jej žiadne sezónne oblečenie, ani obuv, hoci maloletá rýchlo rastie a náklady na sezónne oblečenie nie sú nízke. Otec poukazoval matke na výživu maloletej len sumu 28 eur mesačne, teda len minimálnu sumu v zmysle neodkladného opatrenia, pričom je zrejmé, že z jeho príjmu by mohol matke zasielať aj vyššie výživné, zároveň si na maloletú pravdepodobne uplatňuje daňový bonus. V prípade, ak by otec nemal dôveru v to, ako matka peniaze použije, (hoci otcovi musí byť zrejmé, že len náklady na stravu maloletej sú nepomerne vyššie) mohol maloletej kúpiť odev, obuv, stravu, hračky, hygienické potreby... Avšak neučinil tak počas celej doby súdneho konania, teda počas 2,5 roka. Ak by bol otec pripravený zabezpečiť dôslednú starostlivosť, tak mal možnosť to počas minimálne 2,5 roka preukázať aspoň minimálnym nákupom odevu pre maloletú. Tiež nie je zrejmé, či sú v domácnosti otca vytvorené podmienky pre takmer šesťročné dievča, keď ako vyplynulo na pojednávaní dňa 16.05.2018, otec necestoval s maloletou do K., ale býval s ňou počas víkendu na ubytovni a podobne a teda aj matke odovzdával maloletú v tom istom oblečení, ako ju prevzal, nakoľko teda iné oblečenie zrejme nemal. Otec býva v trojizbovom byte so svojimi rodičmi vyššieho veku (otec 71 rokov, matka 65 rokov), keď jedna izba má byť obývačka, jedna spálňa starých rodičov a otec by s maloletou obýval jednu spoločnú izbu. Toto sa matke nejaví ako vhodné. Nie je objektívne zistené, či má otec aktuálne vo svojej domácnosti vytvorené podmienky pre maloletú, či tam má pre ňu samostatnú posteľ, priestor na hranie, hračky, stolík na kreslenie, hygienické potreby. 8. Súd pri nariadení neodkladného opatrenia vychádzal len z tvrdení otca, nevzal do úvahy tvrdenia matky, a teda že otca informovala o odchode do Českej republiky, kde sa krátkodobo zdržiava, tiež matka na každý email otcovi vždy najneskôr do stredy odpísala, obvodnou lekárkou maloletej je MUDr. A. už skoro rok a nie MUDr. W., že vývin maloletej je v norme, matka sa maloletej plne venuje, maloletá vie kresliť, ale nechce kresliť na rozkaz, matka vie maloletej zabezpečiť predškolskú dochádzku, otec maloletú odovzdáva matke v rovnakom oblečení ako ju prevzal, ktoré je však občas znečistené, roztrhané, maloletá má odreniny a modriny. Matka je aktuálne na rodičovskej dovolenke a teda jej príjem je tvorený rodičovským príspevkom (214,70 eura) a prídavkom na dieťa (23,68 eura), výživným zo strany otca (28,- eur) a našla si v W. aj brigádu v materskej škole na 15 hodín týždenne s hrubým platom 5.370,- Kč. Matka má pre maloletú má zabezpečenú Materskú školu (Fakultní mateřskou školu B. W. B. pri W. H. L. K.), pričom v tejto Materskej škole by zároveň aj naďalej pracovala. Aktuálne bude matke od 01.06.2018 predĺžená pracovná zmluva na dobu do 30.06.2021 a Materská škola prijala maloletú od 01.09.2018, nakoľko spĺňa všetky kritériá. Zamestnávateľ je s prácou matky veľmi spokojný, matka je zodpovedná, oceňuje, že má aktívny prístup k práci a je tiež veľmi láskavá k deťom, preto jej pracovnú zmluvu predĺžil na dobu neurčitú. Teda tvrdenia otca o tom, že by potvrdenie o zamestnaní malo byť vyhotovené len za účelom pojednávania, je nepravdivé, matka ho vníma ako očierňovanie. Je zrejmé, že je rozhodne zložitejšie si nájsť prácu pre mladú slobodnú matku s malým dieťaťom, ktoré býva občas choré, avšak to neznamená, že by pracovať nechcela, ako to tvrdí otec. Naopak, pracovať chce, aby zabezpečila maloletú, keď jediné zabezpečenie maloletej zo strany otca je zaslanie sumy 28 eur. Matka má zabezpečené aj bývanie v W. u pani V. C., kde bolo aj Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny ČR vykonané šetrenie. Samozrejme, maloletú by matka otcovi riadne odovzdávala tak ako dosiaľ v B.. Matka nemá toľko finančných prostriedkov, aby si mohla dovoliť cestovať za maloletou tak často, ako by chcela a stráviť s ňou dostatok času. Otec má predsa len lepšie finančné možnosti, aby mohol chodiť za dcérou ako matka. Otec síce súdu predložil rozhodnutie o prijatí maloletej do materskej školy, avšak predtým pediatričku maloletej nenavštívil. S maloletou išiel pravdepodobne k inej pediatričke, avšak tam nemohla mať informácie z jej zdravotnej dokumentácie. Rovnako nemal súhlas matky, matku ani len neinformoval o tom, že ju prihlasuje niekam do materskej školy, pričom ide o skutočnosť, na ktorej by sa rodičia mali dohodnúť, predovšetkým ak ide o materskú školu na opačnom konci republiky, ako maloletá reálne s matkou býva. Matka sa o maloletú riadne stará, je jej jediným dieťaťom, podriaďuje je všetko. Matka chce pre maloletú len to najlepšie. Matka si je vedomá, že maloletá má dvoch rodičov a je v jej prospech, aby si budovala s otcom vzťah, ktorý plne podporuje. Aj vďaka iniciatíve zo strany matky sa maloletá otca prestala báť. Maloletá je však v útlom veku a primárne potrebuje starostlivosť matky. Matka, tak ako aj jej rodina poskytovali maloletej všetku starostlivosť. Účelom neodkladného opatrenia v konaní o výchove maloletého dieťaťa je dočasná úprava pomerov účastníkov konania. Osobitosť inštitútu spočíva v skutočnosti, že ide o súdnu úpravu, avšak pred vydaním rozhodnutia vo veci samej. Toto opatrenie má mať výnimočný charakter, v prípade rozhodnutí o výchove maloletých detí má svojim spôsobom smerovať k ich „prežitiu“. Právo rodiča možno obmedziť a maloleté dieťa možno od rodiča odlúčiť proti vôli rodiča len rozhodnutím súdu na základe zákona. Avšak v tomto prípade neboli splnené zákonné predpoklady a zo žiadnych produkovaných dôkazov ani z odôvodnenia rozhodnutia súdu nevyplýva, že by matka ako rodič nezabezpečovala riadnu starostlivosť o maloletú. Absolútne absentuje naliehavosť neodkladnej úpravy. Nariadeným neodkladným opatrením bola maloletá vytrhnutá z prostredia, ktoré dôverne poznala, odtrhnutá od matky, na ktorú je silno citovo naviazaná a napriek svojmu nesúhlasu bola maloletá odvedená preč od matky. Je nutné poukázať na to, že každé dieťa si vyžaduje citlivý prístup od všetkých zainteresovaných osôb a subjektov, čím je mladšie, tým by mal byť prístup citlivejší. Nariadením neodkladného opatrenia došlo k výraznej zmene výchovného prostredia u maloletej. Maloletá si zvykla na stretnutia s otcom každý druhý víkend, nebol absolútne žiadny dôvod meniť tento zaužívaný režim. Matka maloletú pred každým stretnutím pripravovala, aby sa k otcovi tešila, avšak keď jej 16.05.2018 oznámila, že teraz musí ísť k otcovi na dlhšiu dobu a matka ju bude chodiť navštevovať, tak sa matke zrútila v náručí a plakala, mala hysterický záchvat. Takéto vytrhnutie z prostredia a od osoby, na ktorú je maloletá maximálne fixovaná, nemožno posudzovať ako konanie v záujme maloletej. Súdy sa vo všeobecnosti musia usilovať o to, aby bol akýkoľvek ich zásah minimalizovaný a aby maloleté dieťa nebolo odtrhnuté od osôb, ku ktorým cíti silnú náklonnosť a u ktorých nachádza svoj domov. Navyše, nijakým spôsobom nebol počas celého konania zisťovaný názor maloletého dieťaťa. Matka navrhla zmeniť napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie tak, aby súd nariadil otcovi odovzdať maloletú M. do osobnej starostlivosti matky. 9. K odvolaniu matky sa kolízny opatrovník vyjadril tak, že odporúča napadnuté uznesenie potvrdiť. 10. K odvolaniu matky sa vyjadril otec prostredníctvom svojho právneho zástupcu (č. l. 433). Uplatňovanie dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b), e) CSP vníma ako čisto účelové, bez náležitého odôvodnenia. Je toho názoru, že všetky návrhy na doplnenie dokazovania boli súdom riadne vykonané. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP uviedol, že v prípade tohto odvolacieho dôvodu, ide tiež o vadu skutkovú, ktorá môže byť dôvodom odvolania. Ide o nesprávny postup súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania, pričom súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, prípadne neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané. Zdôraznil, že v prípade vydania neodkladného opatrenia súdom, súd nemusí úplne zisťovať skutkový stav, čiže nemusí ho zisťovať v takej miere, aká je potrebná v prípade rozhodnutia vo veci samej. Súd prvej inštancie vydal neodkladné opatrenie na rovnakom pojednávaní, ako vyhlásil rozsudok. Z uvedeného je možné konštatovať, že súd vychádzal z miery zistenia skutkového stavu nad mieru, ktorú vyžaduje zákon. Preto aj keby odvolací súd zistil, že v nejakom ohľade je zistený skutkový stav neúplný alebo nesprávny, tak to automaticky nezakladá dôvod na zrušenie vydaného neodkladného opatrenia. Uvedené vlastne konštatuje aj súd prvej inštancie v rámci odseku 16. odôvodnenia. Ďalej matka uviedla, že nie je pravdou, že vývin maloletej je oneskorený, pričom toto svoje tvrdenie podporuje potvrdením o zdravotnom stave od všeobecnej lekárky. Nie sú na ňom uvedené žiadne vyšetrenia na základe ktorých sa dospelo k uvedenému záveru. Ak sa má jednať o vývin fyzický, tak ten nebol ani predmetom znaleckého dokazovania, teda tento dôkaz nemôže preukazovať, že závery znaleckého posudku sú nesprávne. Zároveň je potrebné uviesť, že všeobecná lekárka nemá odborné vedomosti, ktoré by ju oprávňovali posudzovať skutočnosti, ktoré boli predmetom znaleckého posudku. V rámci prvého odseku na strane štyri odvolania, matka rozvádza bytovú situáciu otca, pričom sa snaží docieliť záver, že súd nesprávne zistil skutkový stav, čo sa týka bytovej otázky, keďže podľa jej názoru, sú pomery u matky a u otca obdobné. S týmto názorom nie je možné súhlasiť, keďže otec má vo výlučnom vlastníctve byt, pričom matka býva na základe súhlasu u priateľky v W.. 11. Matka tak nie je schopná, a ani v konaní uvedenú skutočnosť neosvedčila, zabezpečiť bývanie, ktoré by bolo pre maloletú vyhovujúce. Je potrebné zdôrazniť, že matka nie je s maloletou oprávnená vycestovať do zahraničia. Čiže z dôvodu, že matka nezabezpečila pre maloletú bývanie na území SR, tak v podstate nezabezpečila žiadne bývanie. Argumentácia o akýchsi vyrovnaniach a platových pomeroch otca je pre konanie bezpredmetná, keďže v konaní bolo jasne preukázané, že otec ma dostatočné množstvo finančných prostriedkov na zabezpečenie bývania. Matka uvádza, že ani zo znaleckého posudku nevyplýva, že by matka mala na maloletú akýkoľvek negatívny vplyv a ďalej uvádza, že znalkyňa navrhuje upraviť stretávanie otca s maloletou v jeho domácom prostredí. Tieto tvrdenia nie sú pravdivé, keďže znalkyňa sa takouto otázkou vôbec nezaoberala. Matka tak účelovo vyvodzuje skutočnosti, ktoré zo znaleckého posudku nevyplývajú. Ďalej matka uvádza, že nie je zrejmé, na základe čoho súd dospel k záveru, že otec má lepšie predpoklady rešpektovať právo matky a maloletej na vzájomné stretávanie sa než matka, keď zo znaleckého posudku vyplýva, že právo maloletej na zachovanie vzťahu k obom rodičom sú schopní rešpektovať obaja rodičia. Táto skutočnosť nevyplýva zo znaleckého posudku, v ktorom bola riešená mentálna (psychická) stránka danej otázky. Táto skutočnosť vyplýva zo skutočnosti, ako matka počas konania rešpektovala neodkladné opatrenie. V súdnom spise v rámci podaní otca, otec uviedol presné dátumy, kedy matka odmietla rešpektovať neodkladné opatrenie, pričom počas roku 2016 otec svoju dcéru skoro nevidel a z toho dôvodu bolo podané trestné oznámenie. Ďalšie tvrdenia matky sú účelové a nepravdivé, pričom uvedený problém bol vysvetlený pred súdom prvej inštancie, preto nepovažoval za podstatné sa k ním vyjadrovať. Tvrdenia matky o výživnom sú nepravdivé a žiadnym spôsobom neodôvodňujú odvolací dôvod. Tvrdenie matky, že sa Českej republike zdržiava dočasne, nie je možné označiť inak, ako klamstvo. Toto tvrdenie je v priamom rozpore s predloženými dôkazmi, ktoré matka predložila k odvolaniu a rovnako v konaní bolo preukázané, že v zahraničí žije dlhodobo. Na túto skutočnosť bola matka upozornená aj súdom prvej inštancie na poslednom pojednávaní vo veci, aby nezavádzala súd. Tvrdenia matky, že nemohla vybaviť pre maloletú materskú škôlku, keďže tá má trvalé bydlisko v K. sú nepravdivé, keďže matka mohla zmeniť trvalé bydlisko maloletej obyčajnou prihláškou trvalého bydliska v C.. Na uvedené nepotrebovala žiaden súhlas. Nespravila tak pravdepodobne z dôvodu, aby za maloletú nemusela platiť poplatok za odpad. Zároveň je toto tvrdenie v rozpore s tým, čo tvrdila na pojednávaní, kde uvádzala, že maloletá má vybavený odklad a preto do škôlky nenastúpila. 12. Matka v rámci svojho vyjadrenia uvádza, že neboli naplnené zákonné predpoklady na jeho vydanie, avšak toto svoje tvrdenie neopiera o žiadne argumenty. Podľa názoru otca súd prvej inštancie presvedčilo a úplne zistil skutkový stav, na základe ktorého považoval za potrebné vydať neodkladné opatrenie a zároveň vyčerpávajúco odôvodnil jednotlivé predpoklady, ktoré ukladá zákon. K predloženým dôkazom je potrebné uviesť, že matka maloletej preukazuje nimi splnenie predpokladov na výkon rodičovských oprávnení, avšak všetky dôkazy sa vzťahujú na pobyt maloletej v zahraničí. Vycestovať do zahraničia môže matka s maloletou len so súhlasom otca, ktorý takýto súhlas v žiadnom prípade neudelí. Preto sú uvedené dôkazy bezpredmetné a nie sú schopné preukázať skutočnosti, ktoré sa matka nimi snaží preukázať. Z uvedených dôkazov vyplýva jediné a to, že matka neplánuje žiť na území SR, že na území SR nezabezpečila žiadnu škôlku a ani ubytovanie. M. v Centre špeciálno- pedagogického poradenstva absolvovala prvé logopedické sedenie. Dňa 28.05.2018 mala v Centre psychologické vyšetrenie na odklad povinnej školskej dochádzky. Maloletá mala mať aj ďalšie sedenia u psychologičky, ale keďže sa u otca, podľa psychologičky Mgr. V. V., rozvíja jej osobnosť rýchlym tempom, tak ďalšie sedenia neboli potrebné. V závere sa psychologička vyjadrila, že nedostatočným denným režimom a absentovaním dochádzky do materskej škôlky nemá maloletá osvojené pracovné návyky na zameranú riadenú činnosť. Uvedené vyplýva aj z predloženej správy, ktorú otec prikladá ako prílohu. Maloletá bola počas obdobia, keď bývala u matky často krát chorá, pričom počas pobytu u otca od 16.05.2018 do dnešného dňa chorá nebola. Keďže súd neurčil v rámci neodkladného opatrenia úpravu styku, tak styk maloletej s matkou závisí výlučne od vzájomnej dohody rodičov. Toto rozhodnutie súd uskutočnil na základe zistenia, že otec maloletej je schopný zabezpečiť stretávanie maloletej s matkou. Do dnešného dňa sa styk maloletej s matkou uskutočnil iba jediný raz od 06.06.2018 do 13.06.2018. 13. Napadnuté uznesenie je vecne správne, keď súd zveril dieťa rodičovi, ktorý má oň reálny záujem. S ohľadom na skutočnosti, ktoré sa udiali po vyhlásení uznesenia a ktoré sú uvedené vyššie vyznieva podané odvolanie ako čisto účelové, keďže matka napriek tomu, že má vytvorené podmienky na stretávanie s maloletou, tak o ňu nejaví žiaden relevantný záujem. Otec navrhol uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť. 14. Matka sa vyjadrila (č. l. 462) k vyjadreniu otca s tým, že na podanom odvolaní a odvolacích dôvodoch trvá. Maloletá M. má u matky všetko, čo potrebovala. Matka ju všetko potrebné naučila, má riadne zvládnuté hygienické návyky, v poslednom období ju naučila plávať bez rukávnikov a tiež ju naučila bicyklovať bez pomocných koliesok. 15. K vyjadreniu matky sa vyjadril otec, vo vyjadrení uviedol, že od 01.09.2018 dcéra navštevuje škôlku na F. X, chodí do škôlky veľmi rada a výborne sa socializovala do detského kolektívu. V rámci škôlky otec dcéru prihlásil do počítačového krúžku a na plavecky výcvik. Chodí aj na logopédiu a veľmi rýchlo dobieha zanedbané. V septembri 2019 by mala ísť M. do 1. ročníka Základnej školy na Q. ulici v K., kde je zaregistrovaná s ročným odkladom. M. je u otca šťastná, má domov, stabilne a pevne zázemie, užíva si výlety a iné aktivity. Matka si dcéru v júni 2018 po vzájomnej dohode vzala k sebe na týždeň a odvtedy občas napísala e-mail. 16. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie matky bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným účastníkom, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté uznesenie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné. 17. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i argumenty matky predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či boli splnené zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd uložil matke povinnosť odovzdať maloletú dcéru do osobnej starostlivosti otca a ktorým zrušil predtým nariadené neodkladné opatrenie, ktorým bola maloletá M. zverená do starostlivosti matky. 18. V zmysle § 324 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie (ods. 1). Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (ods. 3). 19. V zmysle § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 20. V zmysle § 367 ods. 1 a 2 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do siedmich dní od doručenia návrhu. V tejto lehote súd uznesenie vyhotoví. 21. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. 22. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. 23. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí. 24. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie v rovnaký deň ako vydal napadnuté neodkladné opatrenie (ex offo, t.j. bez návrhu účastníkov konania) rozhodol aj vo veci samej (v ktorom sa obaja rodičia domáhali zverenia maloletej M. do svojej osobnej starostlivosti a úpravy ďalších rodičovských práv), po vykonaní rozsiahleho dokazovania zveril maloletú M. do osobnej starostlivosti otca, matku zaviazal platiť výživné sumou 30% zo životného minima, styk s matkou neupravil a rozhodol o náhrade trov konania. Súd zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti otca odôvodnil predovšetkým závermi znaleckého dokazovania (znalecký posudok č. 62/2017 dňa 10.09.2017, č. l. 257), z ktorých vyplynulo, že u otca sú mierne vhodnejšie predpoklady pre výchovu dieťaťa hlavne pokiaľ ide o osobnostnú zrelosť, výchovnú stratégiu rodičov a uprednostnenie blaha dieťaťa pred vlastnými záujmami. V záujme maloletej je pravidelný a rovnocenný styk s obomi rodičmi, optimálne riešenie je porovnateľne strávený čas s obidvomi rodičmi. Koncept výchovy prítomnosťou alebo osobným príkladom zvýhodňuje otca maloletej. Jeho výchovné prostredie je stabilnejšie. Matkino výchovné prostredie je menej stabilné, matka mení rétoriku ohľadne pobytu s maloletou v Čechách, nezabezpečila maloletej vhodnú formu predškolskej prípravy, bagatelizuje vážnejšie rečové problémy dieťaťa. Maloletá má pozitívny vzťah k obidvom svojim rodičom. Preferuje matku, vzťah s otcom je zachovaný. Otec deklaruje, že mu ide v prvom rade o blaho maloletej dcéry, matka je v tomto viac egocentrická, obaja sa však obávajú, že dcérku stratia. Osobnosť maloletej je vo vývine, pričom vývin je oneskorený. Kognitívna zložka orientačne v norme, ostatné zložky vývinu zaostávajú. Maloletá má zmätok vo vzťahoch a miestach (vo vzťahoch uvádza na prvom mieste kamarátku V.). U matky bola zistená osobnostná nezrelosť, narušená osobná veková identita, náladovosť, nižšia sebaistota. Štruktúra osobnostných charakteristík matky je bez zistených osobnostných porúch. V štruktúrach osobnostných charakteristík otca dominuje konvenčnosť, aktivita skôr v praktických záležitostiach, spoľahlivosť, stálosť, nepotrebuje sa presadiť, neistý v partnerských vzťahoch. Rodičovské výchovné postoje otca sú na rozdiel od matky zamerané na podnecovanie slovných prejavov dieťaťa, jeho výchovná stratégia je skôr mierna, odmieta podráždenosť a prísnosť vo výchove, nechce zlomiť vôľu dieťaťa. 25. Podľa názoru odvolacieho súdu hlavným a dôležitým zámerom súdu prvej inštancie bolo stabilizovať čo najvhodnejšie rodinné zázemie maloletej M.. Rodičia sa nevedeli dohodnúť na výkone akýchkoľvek svojich rodičovských práv a povinností, matka má tendenciu žiť v W., dieťa bolo neustále presúvané do rôznych miest, či už do bydliska otca, matky, ktorá pôsobila v B. u svojich rodičov, ale čoraz častejšie bývala v W. a maloleté dieťa sa evidentne v takýchto vzťahoch neorientovalo, čo vyplynulo zo znaleckého posudku. Ak súd vo veci samej rozhodol v prospech otca, a v rovnaký deň neodkladným opatrením uložil matke povinnosť odovzdať dcéru otcovi, bolo snahou súdu v opísanej dôkaznej situácii aj reálne zabezpečiť, aby bola dcéra v starostlivosti otca čo najskôr, pretože ako bolo vyššie uvedené, vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že otec má lepšie, stabilnejšie predpoklady, či už osobnostné ale aj materiálne sa o dcéru postarať, keď existoval reálny predpoklad, že matka podá voči rozsudku odvolanie (čo sa napokon aj stalo), o ktorom sa nebude rozhodovať ihneď, t.j. existovala potreba bezodkladne upraviť vzťahy medzi rodičmi. 26. Odvolací súd sa stotožnil so závermi prvoinštančného súdu, že v danom prípade sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia o úprave starostlivosti o maloletú M.. Ako vyplýva zo znaleckého posudku, správ kolízneho opatrovníka ako aj vyjadrení účastníkov tohto konania v zásade ani u jedného z rodičov neboli zistené výrazné osobnostné nedostatky v spôsobilosti postarať sa o maloletú. Maloletá má pozitívny vzťah k obom rodičom. Na potrebu odovzdania maloletej M. do osobnej starostlivosti otca má vplyv aj to, že matka bagatelizuje svoje vlastné nedostatky, poukazuje len na veci, ktoré sú v jej prospech. Matka napríklad kritizuje fakt, že otec dal zapísať M. do materskej školy v K. bez jej vedomia, pričom sama dala zapísať M. do materskej školy v W., v cudzom štáte, pričom otec nedal súhlas matke na vycestovanie a zdržiavanie sa dcéry v Čechách. Matka nepreukázala, že by poskytovala dcére stabilné prostredie, sama presne nevysvetlila svoj skutočný pobyt, keď na jednej strane prehlasuje, že v W. je zatiaľ dočasne, ale na druhej strane tam má aj prácu a býva s priateľkou (navyše ide o cudzí štát) a maloletú M. zapísala do materskej školy v W.. 27. Z vyššie uvedeného vyplýva, že vzhľadom na vykonané dokazovanie vo veci samej je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa čo najskôr stabilizovať prostredie maloletého dieťaťa u otca, ktorý býva a pracuje na Slovensku (v mieste obvyklého pobytu maloletého dieťaťa), prestať dieťa neustále presúvať z jedného miesta na druhé (W., B. K.), vytvoriť čo najskôr dieťaťu pravidelný denný režim zahŕňajúci aj vyžadovanie plnenia určitých povinnosti dieťaťa (ráno vstať, ísť do škôlky), čo má dieťa zabezpečené u otca aj s prihliadnutím k spôsobu života, ktorý si zvolila matka (presuny medzi B., kde sa zdržiava u rodičov a W., kde sa zdržiava u priateľky). Z uvedených dôvodov súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil s použitím § 387 CSP. 28. Pre úplnosť je potrebné dodať, že rozhodovania vo veciach maloletých detí nemožno považovať za konečné rozhodnutia a každý z rodičov môže podať návrh na zmenu úpravy práv a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu, ak sa podstatne zmenia pomery, či už na strane rodičov, alebo maloletého dieťaťa. Ak bude matka schopná pre maloletú dcéru vytvoriť stabilné rodinné zázemie, nič jej nebude brániť v tom, aby podala návrh na zmenu úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, pretože nikto nepopiera fakt, že matka zohráva vo výchove dieťaťa veľmi dôležitú úlohu, ktorú nemôže nahradiť otec dieťaťa. Aj z rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že záujmy detí a rodičov majú byť vo vzájomnej rovnováhe, ale zvrchovaný záujem dieťaťa môže, podľa okolností konkrétneho prípadu, prevážiť nad záujmom rodiča, pričom posúdenie proporcionality spočíva na vnútroštátnych súdoch, ktoré sú v bezprostrednom kontakte so zúčastnenými stranami (rozsudok ESĽP vo veci Elsholz proti Nemecku). 29. Senát odvolacieho súdu prijal toto uznesenie pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).