Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16CoE/119/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6707201936 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6707201936.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici vo veci exekúcie oprávneného ELEKTROPLAST, výrobné družstvo Prešov, 081 90 Prešov, Jarkova 89, IČO: 00 168 602, právne zastúpeného JUDr. Oľgou Michalíkovou, advokátkou, 080 01 Prešov, Prostejovská 43, proti povinnému ALFA ULBRICH, spol. s. r. o., 956 01 Veľké Dvorany č. 179, IČO: 36 027 138, vedenej pod sp. zn. EX 37/07 súdnym exekútorom Mgr. Róbertom Segľom, Exekútorský úrad Prešov, Námestie mieru 1, pre vymoženie 554, 13 EUR s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 11Er/557/2007 - 15 zo dňa 11. 08. 2011, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách exekúcie p o t v r d z u j e . Vo zvyšku zostáva uznesenie okresného súdu nedotknuté. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( ďalej len „Exekučný poriadok“) z dôvodu zistenej nemajetnosti povinného. O trovách exekúcie rozhodol súd podľa ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi sumu 37, 64 EUR. Proti uzneseniu vo výroku o trovách exekúcie podal v zákonnej 15 dňovej lehote ( § 204 ods. 1 veta prvá, OSP) odvolanie oprávnený. Poukázal na znenie ustanovenia § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého trovy exekúcie hradí povinný. V zmysle ust. § 203 Exekučného poriadku súd môže (avšak nemusí) uložiť povinnosť zaplatiť trovy exekúcie oprávnenému, a to v prípade, ak konanie bolo zastavené z dôvodu jeho procesného zavinenia. V danom prípade však oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie a jej zastavenie nemohol ani pri náležitej opatrnosti predvídať. Oprávnený podporne poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 351/07, v ktorom bolo konštatované, že súdny exekútor nesie isté riziko, ktoré je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Oprávnený uviedol, že návrh na vykonanie exekúcie podal dňa 14. 02. 2007 po tom, čo súdnym výkonom rozhodnutia Okresným súdom v Topoľčanoch bola v prospech oprávneného vymožená pohľadávka len do sumy 1 012,41 EUR ( 30 500,- Sk v pôvodnej mene) odpísaním z účtu povinného. Účet bol pre jeho mínusový zostatok následne zrušený. Súdny exekútor v exekúcii pohľadávku oprávneného nevymohol ani sčasti a oprávneného o jej vymáhaní od začatia exekúcie neinformoval. Preto oprávnený považuje uplatnený nárok súdneho exekútora ohľadom trov exekúcie ( a jeho následné priznanie súdom) za nedôvodný. Uznesenie okresného súdu v napadnutej časti navrhol zmeniť tak, že súd súdnemu exekútorovi trovy exekúcie neprizná. Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo. Krajský súd, ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 OSP), odvolanie prejednal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 OSP a uznesenie okresného súdu postupom podľa § 214 ods. 1, 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 219 ods. 1 OSP potvrdil ako vecne správne. Podľa ust. § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku, veta prvá, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Podľa ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný. Podľa ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 14. 10. 2008, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení platí všeobecná zásada, že trovy exekúcie znáša (platí) povinný. Z tejto zásady Exekučný poriadok pripúšťa výnimky v dvoch prípadoch vymedzených v ustanovení § 203 ods.1 a 2 . Ak k zastaveniu exekúcie dôjde zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie; a v prípade, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Z uvedeného vyplýva, že v prípade procesného zavinenia zastavenia exekúcie oprávneným súd (fakultatívne) môže uložiť povinnosť hradiť trovy oprávnenému, naopak, ak je v konaní preukázaná nemajetnosť subjektu, proti ktorému sa exekúcia vedie, trovy znáša oprávnený. V prejednávanej veci oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 19. 02. 2007 po tom, čo pohľadávku priznanú exekučným titulom oprávnený vymáhal súdnym výkonom rozhodnutia v konaní vedenom Okresným súdom v Topoľčanoch sp. zn. E/137/2000. Exekučným titulom - rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. k. Cb63/99 - 59 zo dňa 24. 05. 1999 bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému 1 566, 56 EUR ( 47 194,30 Sk). Súdnym výkonom rozhodnutia odpísaním pohľadávky z účtu povinného bola pohľadávka oprávneného vymožená do výšky 1 012,41 EUR ( 30 500,- Sk). Sám oprávnený uviedol, že „výkon rozhodnutia bol vo zvyšku neúčinný z dôvodu mínusového zostatku na účte povinného a jeho následného zrušenia“. Z uvedených skutočností možno konštatovať, že oprávnený podával návrh na vykonanie exekúcie pre vymoženie zostávajúcej časti pohľadávky priznanej exekučným titulom v čase, keď súdny výkon rozhodnutia odpísaním pohľadávky z účtu povinného nebolo možné realizovať z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. V čase začatia exekúcie tak bola daná odôvodnená pochybnosť o tom, či povinný disponuje takým majetkom (hnuteľným alebo nehnuteľným), z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného. V priebehu exekúcie bola následne súdnym exekútorom skutočne zistená a konštatovaná nemajetnosť povinného. V danom prípade je tak irelevantné, či oprávnený procesne zavinil alebo nezavinil zastavenie exekúcie, nakoľko pri rozhodnutí o trovách exekúcie zastavenej z dôvodu nemajetnosti je potrebné postupovať podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého súd povinnosť zaplatiť trovy exekúcie uloží oprávnenému. Pokiaľ sa týka výšky trov exekúcie tak, ako o nich rozhodol okresný súd, tieto odvolací súd považoval za primerané, účelné a riadne odôvodnené. S poukazom na uvedené dôvody odvolací súd uznesenie okresného súdu v napadnutej časti o trovách exekúcie podľa ust. § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil. Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým bola exekúcia zastavená, odvolaním napadnuté nebolo, preto zostáva v tejto časti nedotknuté ( § 206 ods. 3 OSP). Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.