Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15Co/184/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6707209511 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6707209511.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr. Oľgy Maľovej a Mgr. Jaroslava Galla, v právnej veci navrhovateľa E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. A. č.XXX, zast. JUDr. Renátou Endrödyovou, advokátkou so sídlom Dr. Herza č.26, 984 01 Lučenec, proti odporcovi AGRAVIA, s.r.o., IČO: 36 556 491, so sídlom Nám. M. R. Štefánika č.13, 945 01 Komárno, zast. JUDr. Vladimírom Mikušom, AK V.P. Tótha č.17, 960 01 Zvolen, o zaplatenie 8.167,03 eur istiny s príslušenstvom z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, na odvolanie navrhovateľa aj odporcu proti rozsudku Okresného súdu vo Zvolene č.k. 16C/108/2007-375, zo dňa 04.06.2012, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.857,24 eur spolu s 8 % úrokom z omeškania od 14. 11. 2007 až do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti istiny, ako aj uplatňovaného úroku z omeškania návrh zamietol. Vyslovil, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Okresný súd rozhodoval o návrhu navrhovateľa, ktorým sa domáhal od odporcu zaplatenia žalovanej istiny z titulu vydania bezdôvodného obohatenia za obdobie od augusta 2005 do augusta 2007 za odporcom užívanú výmeru vo výške 6.151 m2 podľa znaleckého posudku znalca O.. P. po 20,-- Sk ročne za 1 m2 (0,66 eur), čo ročne predstavuje sumu 123.020,-- Sk (4.083,52 eur), za dva roky sumu 8.167,04 eur s príslušenstvom. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd po právnom posúdení veci podľa § 451 ods.l, 2 ako aj § 456, § 458 ods.l Obč. zákonníka dospel k záveru, že je dôvodný návrh navrhovateľa na priznanie bezdôvodného obohatenia za užívanie parc. č. XXX a č.XXX/X, na ktorých sú evidované stavby so súp. č. XXX a XXX na základe listu vlastníctva vlastnícky patriace odporcovi. Bolo preukázané, že na strane odporcu došlo k bezdôvodnému obohateniu, pretože odporca užíva pozemky pod svojimi stavbami, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa bez dohody s navrhovateľom bezodplatne. Odporca uznal, že užíva nehnuteľnosti vlastnícky patriace navrhovateľovi bez právneho dôvodu, nesúhlasil však s ním tvrdenou výmerou užívaných nehnuteľností. Okresný súd vypočul vo veci ohľadne nehnuteľností svedkov a nariadil aj znalecké dokazovanie znalcom z odboru nehnuteľnosti O.. H. P.. Na základe vykonaného dokazovania potom zaujal záver, že odporca užíva len parcely č. XXX a XXX/X kat. úz. J. A., na ktorých sú evidované jeho stavby a priznal preto náhradu za užívanie pozemkov navrhovateľovi o celkovej výmere 1.407 m2 z titulu bezdôvodného obohatenia vo výške 0,66 eur za 1m2 (20,-- Sk/1m2 ročne). Pri ustálení výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal z vyjadrenia realitnej kancelárie IMMO Slovakia, s.r.o., Zvolenská Slatina, realitnej kancelárie Miloty Paučovej, Reality EU Zvolen, nájomnej zmluvy uzatvorenou medzi Slovenskou republikou - Krajským úradom v Banskej Bystrici, ako prenajímateľom a COOP Jednota Krupina, s.d. Krupina ako nájomcom a taktiež vychádzal z výsledkov konania, ktoré sa viedlo na tamojšom okresnom súde pod č. k. 14C/169/2007, kde súd rozhodoval o vydaní bezdôvodného obohatenia v tej istej lokalite J. Lazy od augusta 2005 do augusta 2007, teda za to isté obdobie, ako v danej veci, išlo na strane navrhovateľa o terajšieho navrhovateľa a obdobnú vec. Výšku bezdôvodného obohatenia považoval za primeranú a obvyklú cenu prenájmu pozemkov danej lokalite a v danom období. Navrhovateľovi preto priznal za odporcom užívanú výmeru 1.407 m2 x 0,60 eur / 1m2 ročne, čo predstavuje 928,62 eur bezdôvodné obohatenie za dva roky celkom v sume 1.857,24 eur a vo zvyšku návrh ako nedôvodný zamietol. Pri stanovení obvyklého nájomného neprihliadol na tú skutočnosť, že sa jedná o poľnohospodársku pôdu, pretože odporca neužíva pozemky na poľnohospodárske účely, ale má na nich postavenú stavbu. Pokiaľ ide o príslušenstvo z uplatnenej istiny, keďže sa nejedná o nárok titulom dohodnutého nájomného, kde by bola splatnosť nájomného dohodnutá mesačne, ale návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia bol uplatnený až podaním žaloby na súde, priznal navrhovateľovi úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby odporcovi, t.j. dňa 14.11.2007. Pri rozhodovaní vychádzal z ustanovenia § 517 ods. 2 OZ a vládneho nariadenia č. 87/95 Z. z. v platnom znení. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ aj odporca. Navrhovateľ sa domáhal zmeny napadnutého rozhodnutia tak, že odvolací súd uloží odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 8.167,03 eur spolu s príslušenstvom tak, ako sa toho domáhal podaným návrhom ako aj povinnosť nahradiť mu trovy konania pred súdom prvého aj druhého stupňa, alebo zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Opätovne poukazoval na to, že ako vlastník pozemku parcely č. XXX. trvalé trávne porasty o výmere 8.475 m2 nachádzajúceho sa v kat. úz. J. A., tento nemôže využívať ani brať z neho úžitky, pretože odporca má na tomto pozemku umiestnené stavby, spevnené plochy a prístupové komunikácie k týmto stavbám, pričom za užívanie pozemkov pod stavbami a priľahlých pozemkov mu neplatí nijakú odplatu. Výmera 1.407 m2 tak, ako ju ustálil prvostupňový súd zo žiadneho z dôkazov uvádzaných súdom nevyplýva ani z LV č. XXX ani z výpovedí svedkov ani z výpovede samotného štatutárneho zástupcu odporcu, ktorý na pojednávaní uviedol, že uznáva, že užíva výmeru 1.449 m2 zastavanej plochy vo vlastníctve navrhovateľa. Jediným dôkazom vykonaným za účelom zistenia skutočne užívanej výmery pozemkov bol znalecký posudok O.. P., ktorý ustálil výmeru pozemkov užívanú odporcom plochou 6.151 m2. S týmto znaleckým posudkom sa okresný súd nevysporiadal a neuviedol, prečo sa rozhodol nerešpektovať závery znaleckého posudku. Je nelogické, aby odporca v skutočnosti užíval len plochu pod stavbami, keďže všetky okolité pozemky patria navrhovateľovi. Znalec do výmery užívanej odporcom zahrnul aj výmeru prístupovej cesty. Je logické, že spolu so stavbami musí odporca užívať aj priľahlé pozemky, ktorých výmeru znalec ustálil. Opätovne poukazuje na výpoveď štatutárneho zástupcu odporcu, ktorý uviedol, že má záujem odkúpiť od navrhovateľa celý areál. Okresný súd mu preto mal priznať bezdôvodné obohatenie za výmeru 6.151 m2. Navrhovateľ si uplatnil náhradu trov konania, a to trov právneho zastúpenia advokátkou v sume 4.429,97 eur podľa priloženej špecifikácie. Odporca sa podaným odvolaním domáhal, aby odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, eventuálne ak napadnutý rozsudok potvrdí, aby proti tomuto pripustil podľa ustanovenia § 238 ods. 3 O.s.p. dovolanie, pretože pokiaľ ide o určovanie obvyklej výšky nájomného v takýchto prípadoch, ide po právnej stránke o vec zásadného významu. Poukázal na to, že toto konanie bolo zo strany navrhovateľa vyvolané len účelovo v snahe získať nájomné v neprimeranej výške, k čomu mal poslúžiť aj znalecký posudok vypracovaný znalcom O.. P., z ktorého závermi sa nedalo a nedá stotožniť, pretože odporujú skutočnému stavu užívania predmetných nehnuteľností. Nemožno vyčítať okresnému súdu, že vo veci nevykonal dostatočné dokazovanie, avšak má za to, že obvyklú výšku nájomného, resp. bezdôvodného obohatenia za predmetnú výmeru určil nesprávne, keď vychádzal len z dohodnutej výšky nájomného medzi jednotlivými prenajímateľmi a nájomcom COOP Jednota, Spotrebné družstvo, Krupina. Mal by určovaní obvyklého nájomného vychádzať aj z iných nájomných vzťahov, a to najmä tých, v ktorých vystupujú obecné úrady, konkrétne Obecný úrad v Slatinských Lazoch. Mal preto vyhovieť jeho návrhu a pristúpiť na vykonanie dopytu na Slovenský pozemkový fond, ktorý je prenajímateľom zastavaných pozemkov poľnohospodárskymi objektmi na celom území Slovenskej republiky, resp. sa mal vysporiadať s dôkazmi, ktoré zaslal súdu podaním zo dňa 30.08.2010, a to kúpnej zmluvy zavkladovanej Správou katastra v C. uzavretej dňa 25.02.2007 medzi odporcom a správkyňou konkurznej podstaty JUDr. Vlastou Olešákovou, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti v 1-tine v kat. úz. J. A. vedené na LV č. XXX, nájomnou zmluvou uzavretou 01.03.2010 medzi O.. D. B. ako prenajímateľom a Obcou J. A., ktorej predmetom je prenájom zastavanej poľnohospodárskej pôdy objektmi základnej školy a objektom autobusovej zastávky v centre obce mal sa oboznámiť s Doplnkom č. 1 k zmluve o nájme pozemkov na poľnohospodárske účely zo dňa 08.10.2008 uzavretou prenajímateľom D. B., bytom J. A., predmetom ktorej je prenájom poľnohospodárskej pôdy v obci za trvalý trávnatý porast nájomnou zmluvou z roku 2007 uzavretou medzi Agrosev, s.r.o., Detva ako nájomcom a odporcom ako prenajímateľom, predmetom ktorej sú aj zastavané plochy. Ďalej sa mal oboznámiť s nájomnou zmluvou uzavretou dňa 20.06.2005 v znení dodatku zo dňa 10.11.2009 uzavretou medzi prenajímateľom Slovenský pozemkový fond a nájomcom Agrodružstvo Devičie, v ktorej je nájom nezastavanej a zastavanej poľnohospodárskej pôdy. Navrhoval vykonať takéto zistenia aj u Obecného úradu P., R. U., P., Obce W., prostredníctvom Obecného úradu H.. Priemerná výška nájmu medzi prenajímateľom Slovenský pozemkový fond sa pohybuje za 1 m2 okolo 0,13 eur. Správaním navrhovateľa je mu upieraná možnosť užívať predmetné stavby akýmkoľvek spôsobom, pretože len s jeho súhlasom ich môže opraviť a rekonštruovať, aby ich mohol užívať. Nepovažuje preto za správne, aby mu bol priznaný nájom v takej výške, ako by stavby užíval. Mal by sa preto obvyklý nájom odvíjať od nájmu poľnohospodárskej pôdy v danom mieste a čase a nie od nájmu, ktorý platia ziskové prevádzky COOP Jednota, Krupina. K odvolaniu navrhovateľa uviedol, že výška obvyklého nájmu sa podľa zaužívanej judikatúry odvíja od toho, či ide o zastavané pozemky a či stavby na nich sa užívajú. Podľa jeho názoru je obvyklá výška nájmu určená súdnym rozhodnutím v obchodných priestoroch Jednota Krupina nízka, pretože nevychádza z tých kritérií, na ktoré poukázal. Navrhovateľ k odvolaniu odporcu uviedol, že nie je pravdou jeho tvrdenie, že celé konanie bolo ním vyvolané účelovo v snahe získať nájomné v neprimeranej výške, ale návrh podal preto, aby súd ustálil výšku nájomného, resp. bezdôvodného obohatenia, pretože odporca neprejavil ochotu dohodnúť sa na odplate za užívanie pozemkov. Nie je pravdou, že by bola odporcovi upieraná možnosť užívať jeho stavby. Nikdy sa na neho neobrátil so žiadosťou o udelenie súhlasu ku nejakým opravám. Čo sa týka vyjadrenia odporcu, že nájom za pozemky pod jeho stavbami nie je možné porovnávať s nájmom, aký platí COOP Jednota Krupina, s. d., pretože tento subjekt dosahuje sústavný zisk, ide o argument právne bezvýznamný a irelevantný. Tento podnikateľský subjekt totiž musí znášať podnikateľské riziko. Návrh na vykonanie dotazu na Slovenský pozemkový fond považuje za bezpredmetný. Stavby vo vlastníctve odporcu sa rozhodne nedajú posudzovať ako poľnohospodárske stavby, pretože ide o budovu bývalého kultúrneho domu, jedálne a administratívnu budovu nachádzajúcu sa v intraviláne obce. Krajský súd, ako súd odvolací, vec prejednal v medziach daných ustanovením § 212 ods.l O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O.s.p. vo výroku ako vecne správny potvrdil. Podľa ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia okresného súdu, preto sa v odôvodnení obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd po zhodnotení výsledkov dokazovania, ktoré vo veci vykonal okresný súd dospel k záveru, že okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil vo veci skutkový stav, správne vec právne posúdil za použitia ustanovenia § 451 a nasl. Obč. zákonníka. Odvolanie navrhovateľa, ktoré podal proti zamietajúcej časti rozsudku okresného súdu odvolací súd nepovažuje za dôvodné. Okresný súd po zaujatí správneho právneho záveru, že zo strany odporcu dochádza k bezdôvodnému obohateniu, a preto je potrebné, aby ho navrhovateľovi vydal, pri určení výšky bezdôvodného obohatenia správne vychádzal z tej skutočnosti, že odporca užíva len plochu vlastnícky patriacu navrhovateľovi, ktorá je zastavaná, a to parc. č. XXX o výmere 1094 m2 a parc. č. XXX/X o výmere 313 m2, ako to vyplýva z výpisu KN v danom katastrálnom území. V konaní bolo preukázané, že odporca vlastne nehnuteľnosti vôbec neužíva a väčšiu plochu z výmery 6.176 m2 užíva navrhovateľ. Prístupové cesty k nehnuteľnostiam - stavbám odporcu sú využívané aj inými občanmi obce, v ktorej sa nachádzajú. Výšku nájmu, teda bezdôvodného obohatenia, okresný súd správne určil vychádzajúc zo správ realitných kancelárií, ktoré sa nachádzajú v danej lokalite ako aj po oboznámení sa s nájomnou zmluvou uzavretou medzi Slovenskou republikou, Krajským úradom v Banskej Bystrici a Jednota Krupina, s.d., Krupina, ktorý je tiež nájomcom stavieb, kde vlastníkom pozemku pod nimi je navrhovateľ v danom katastrálnom území. Taktiež správne vychádzal zo zistení v obdobnom konaní, ktoré sa viedlo na okresnom súde, kde sa domáhal navrhovateľ nájomného tiež za nehnuteľnosti, na ktorých sa nachádzajú stavby, ktoré mu vlastnícky nepatria a domáhal sa bezdôvodného obohatenia za to isté obdobie, ako v danej veci. V zmysle ustanovenia § 125 O.s.p. za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci a okresný súd správne v zmysle tohto ustanovenia pri rozhodovaní postupoval. Pokiaľ ide o odvolanie odporcu týkajúce sa určenia výšky bezdôvodného obohatenia a jeho návrh na doplnenie dokazovania dotazom na slovenský pozemkový fond, krajský súd nepovažuje jeho návrh za dôvodný, pretože je toho názoru, že okresný súd pri rozhodovaní o výške bezdôvodného obohatenia vykonal dostatočné zistenia tak, ako už bolo vyššie uvedené a tieto zistenia považuje za postačujúce pre rozhodnutie v danej veci. Jeho námietku týkajúcu sa tej skutočnosti, že nájom za pozemky pod jeho stavbami nie je možné porovnávať s nájmom, ktorý hradí COOP Jednota Krupina, s. d., ktorý dosahuje sústavný zisk, je v tomto prípade právne irelevantný. V ostatnom odvolací súd odkazuje na skutkové zistenia a právne závery okresného súdu, s ktorými sa v plnej miere stotožňuje. Krajský súd proti tomuto rozsudku nepripustil dovolanie podľa ustanovenia § 238 ods.3 O.s.p., pretože je toho názoru, že nejde o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu v danej veci, kde sa rozhoduje o nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa ustanovenia § 451 a nasl. OZ. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne prvostupňový súd, vzhľadom na jeho rozhodnutie o trovách konania podľa § 151 ods. 3 O.s.p.. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.