Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/118/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6708203646 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Štefan Huljak ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6708203646.8 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd Banská Bystrica ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu Štefana Huljaka a členov JUDr. Márie Rišiaňovej a JUDr. Ferdinanda Zimmermanna v právnej veci žalobcu: Z.. P. C., narodený XX. XX. XXXX, bytom XXX XX T., N. XXXX/X, zastúpený splnomocneným advokátom: JUDr. Emil Vaňko, Advokátska kancelária 962 34 Tŕnie 134, miesto pre doručovanie: 960 01 Zvolen, Sládkovičova 2, proti žalovanému: Z.. Q. T., narodený XX. XX. XXXX, bytom XXX XX C., J. E. X., zastúpený splnomocneným advokátom: JUDr. Jozef Brázdil, Advokátska kancelária Brázdil & Brázdilová, 960 01 Zvolen, Trhová 1, na ochranu osobnosti spojenej s náhradou nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 33 000 eur, o odvolaní žalobcu zo dňa 24. 01. 2012 proti rozsudku Okresného súdu Zvolen číslo konania 6C/30/2008-672 zo dňa 08. 12. 2011, takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok okresného súdu v časti, v ktorej zamietol žalobu, uložil žalobcovi nahradiť žalovanému trovy konania v sume 2 721,90 eura a štátu v sume 37,60 eura, potvrdzuje; v časti, v ktorej uložil žalobcovi nahradiť žalovanému trovy konania v sume 355,32 eura a to k rukám jeho právneho zástupcu JUDr. Jozefa Brázdila, mení tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy právneho zastúpenia v sume 296,10 eura a to na účet právneho zástupcu žalovaného JUDr. Jozefa Brázdila číslo XX, do 15 dní. Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol v celom rozsahu a žalobcovi uložil nahradiť žalovanému a štátu trovy konania. Žalobu zamietol preto, že po vykonanom dokazovaní „dospel k názoru, že návrh nie je dôvodný“ a to „vzhľadom na okolnosti, za akých k nim (výrokom) došlo, spôsobom konania navrhovateľa a odporcu“. Žalobca v podanom odvolaní trval na podanej žalobe a pre prípad úspechu žiadal priznať náhradu trov konania. Má za to, že súd „dôkazy zle vyhodnotil“, lebo „vôbec nejde o záležitosť kameramana a navrhovateľa s odporcom, ale o široký okruh osôb, ktoré sú na zázname a čo videla aj verejnosť“; žalovaný ako verejný činiteľ tým, že odmietol rozhovor „pre novinára - navrhovateľa v parlamente, sa zachoval nielen neeticky, ale v rozpore s tlačovým zákonom“; išlo „o služobný rozhovor novinára s ministrom na pôde parlamentu“, nie súkromný; je „pravda, že výrok o malých, chudých a hlúpych bol pristrihnutý, ale len v takom zmysle, že celá nakrútená sekvencia od prvých invektív odporcu voči navrhovateľovi bola skrátená o minútu“; nakrútený „materiál je majetkom R.“ a jej vedenie rozhodlo, že materiál treba zverejniť; ospravedlnenie sa žalovaného prostredníctvom tlačovej agentúry „je absolútne neprimerané svojou formou a rozsahom k veľkosti ujmy“ a „znehodnotené ďalším ohováraním na adresu navrhovateľa“; žalovaný „nepoprel autenticitu článku“ v denníku E., ktorý bol „už v nadpise venovaný konfliktu navrhovateľa a odporcu v parlamente“. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadal rozsudok okresného súdu potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania bez ich súčasného vyčíslenia. Jeho vyjadrenia „odzneli v úplne inom kontexte, a len okrajovo“, neboli „spôsobilé privodiť ujmu na osobnosti žalobcu“; ide „o neprimeranú individuálnu psychickú reakciu“; žalobcom predložené „kópie novinových článkov vôbec nepotvrdzujú, že by došlo k zásahu do osobnostných práv žalobcu“; konflikt zverejnil žalobca. V dôsledku podaného odvolania krajský súd vec prejednal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 OSP a podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 OSP rozsudok okresného súdu vo veci samej potvrdil z týchto dôvodov. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a tento správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku vo veci samej a v podrobnostiach naň odkazuje. Dodáva, že k prvotnému tvrdenému neoprávnenému zásahu do osobnostných práv žalobcu došlo odvysielaním šotu dňa 21. 02. 2006 televíziou R. nie prejavom (slovami) žalovaného. Nie je rozhodujúce, či žalovaný bol alebo nebol povinný odpovedať na otázky žalobcu ako novinára, ale rozhodujúce je, že žalovaný dal jednoznačne najavo, že nechce viesť rozhovor so žalobcom, že mu žiadny rozhovor neposkytol. Ak potom žalobca napriek tomu dal televízii R. natočený materiál o tomto pokuse o rozhovor, musel si byť vedomý, že jeho zverejnením sa slová žalovaného na jeho adresu, ktoré chápe ako difamujúce, stanú verejne známymi. Potom žalovaný nemôže niesť zodpovednosť za to, čo zverejnila televízia R. a k čomu jej dal podklady samotný žalobca. Za konanie žalobcu a televízie R. žalovaný nemôže niesť právnu zodpovednosť. Pretože ďalšie inkriminované výroky žalovaného na adresu žalobcu (27. 02. 2006 a 24. 09. 2007) sa už len odvíjali (reagovali) od relácie v R. zo dňa 21. 02. 2006, nemohli byť spôsobilé zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu. Odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu v časti, v ktorej priznal náhradu trov konania žalovanému vo vzťahu k jeho právnemu zástupcovi JUDr. Jozefovi Brázdilovi. Okresný súd mal pri rozhodovaní za to, že právny zástupca osvedčil, že je platiteľom dane z pridanej hodnoty, čo sa ale nestalo. V spise nie je doložené „Osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty“, ale len „Osvedčenie o registrácii o pridelení daňového identifikačného čísla“ (číslo listu 668 spisu). Preto žalovanému za zastupovanie advokátom patrí náhrada trov za tri úkony právnej služby po 91,29 eura (čo je 273,87 eura) plus paušálna náhrada 3x7,41=22,23 eura, všetko spolu 296,10 eura. Žalobca nebol v konaní úspešný a keďže navrhol priznať náhradu trov, odvolaci súd rozhodol, že sa mu náhrada trov nepriznáva. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0. Poučenie: proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.