Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16Co/195/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6708207248 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6708207248.10 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa Y.. T. R., narodeného XX. XX. XXXX, bytom H., M. XXXX/X, zastúpeného JUDr. Emilom Vaňkom, advokátom so sídlom Zvolen, Sládkovičova 2, proti odporcom 1/ AGROSEV, s. r. o., Detva, Bottova 1, IČO: 36 033 499, 2/ W. R., narodeného XX. XX. XXXX, bytom Q., I. XX, 3/ B. R., rod. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q., I. XX, 4/ W. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q., I. XXX, 5/ M. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q., C. B. XXXX/XX, 6/ B. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q., I. XX, 7/ B.. H. S., rod. R., narodenej XX. XX. XXXX, bytom I., V. XX, odporcovia zastúpení JUDr. Františkom Vavráčom, advokátom so sídlom 971 01 Banská Bystrica, Horná č. 51, o určenie neplatnosti kúpnych zmlúv a o nahradenie prejavu vôle odporcu 1/, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 11C/82/2008 - 341 zo dňa 05. 04. 2012, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu m e n í tak, že odporcovia 1/ až 7/ sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 2 134,18 EUR pozostávajúce zo súdneho poplatku vo výške 298, 50 EUR a trov právneho zastúpenia vo výške 1 835, 68 EUR, všetko na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Emila Vaňka, advokáta so sídlom Zvolen, Sládkovičova 2, vedený v R. L. S. a. s. pobočka H., číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, do troch dní. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol o trovách konania tak, že uložil odporcom 1/ až 7/ povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 2 045, 44 EUR s tým, že trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 298, 50 EUR sú povinní odporcovia zaplatiť navrhovateľovi a trovy právneho zastúpenia vo výške 1 746, 94 EUR uhradia na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Emila Vaňka. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa ust. § 142 ods. 3 OSP. Podľa záveru súdu mal navrhovateľ v konaní neúspech len v pomerne nepatrnej časti, preto mu vzniklo právo na náhradu trov konania. Navrhovateľovi vznikli trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku za odvolanie ( 2x 99, 50 EUR) a trovy právneho zastúpenia, keďže navrhovateľ bol zastúpený advokátom. Právny zástupca navrhovateľa si vyúčtoval trovy právneho zastúpenia vo výške 11 167, 13 EUR. Vychádzal z hodnoty veci - spoluvlastníckych podielov. Súd sa nestotožnil s takýmto výpočtom a náhradu trov právneho zastúpenia priznal podľa ust. § 11 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov, teda základná sadzba tarifnej odmeny za jeden právnej služby predstavovala jednu trinástinu výpočtového základu. Proti uzneseniu podal v zákonnej 15 dňovej lehote ( § 204 ods. 1 veta prvá OSP) odvolanie navrhovateľ. Podľa jeho názoru súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. f) OSP. Uviedol, že pri vyčíslení trov vychádzal z hodnoty veci ( § 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.) , o ktorú v dôsledku neplatných právnych úkonov prišiel a ktorá sa reštituovala do pôvodného stavu. Súd však priznal výšku odmeny za jeden právny úkon vo výške základne sadzby 1/13 výpočtového základu ( § 11 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.). Navrhol, aby trovy konania boli priznané vo výške kúpnych cien zrušených kúpnych zmlúv na nehnuteľnosti, kde hodnota úkonu právnej služby prestavuje 552, 69 EUR. Nesúhlasil s nepriznaním náhrady za podanie návrhu na vydanie predbežného opatrenia, ktoré bolo aj súdom prvého stupňa vydané, ale v odvolacom konaní bol návrh zamietnutý. Má za to, že ak bolo hlavnému návrhu vyhovené, tak všetky prostriedky právnej ochrany, na ktoré je advokát oprávnený za účastníka, podliehajú náhrade, lebo boli vykonané v záujme jeho veci, išlo o zákonný úkon smerujúci k ochrane práv účastníka, a preto by mal byť nahradený, ak v konečnom dôsledku bolo návrhu vyhovené. Ďalej namietal, že súd vo výroku napadnutého uznesenia nesprávne určil platobné miesto pre zaplatenie náhrady súdneho poplatku, Miestom plnenia je účet advokáta vedený v R. pre všetky náhrady a istiny klienta ako pravidelné a zaužívané miesto plnenia podľa mandátnej zmluvy o právnom zastúpení, a to aj v tomto prípade. Klient a advokát vykonajú podľa zmluvy po právoplatnom skončení mandátu na zastupovanie zúčtovanie vzájomných dlhov a pohľadávok, lebo mandant počas zastupovania môže zložiť i preddavky trov konania, peniaze na súdne poplatky advokátovi, alebo to ani nie je povinný, a potom advokát kupuje na vlastné náklady aj kolkové známky namiesto klienta, napr. v čase neprítomnosti a insolventnosti. Z toho dôvodu je platobným miestom číslo účtu kancelárie. Navrhovateľ ďalej poukázal na nesprávne určenie náhrady za stratu času - cestu do Košíc a späť, kedy súd priznal sumu za 12 začatých polhodín 55, 50 EUR, hoci náhrada za jednu polhodinu je 12, 02 EUR, čo znamená 144, 24 EUR . Keďže súd nesprávne priznal 55, 50 EUR, ide zrejme o nesprávny výpočet. Uznesenie okresného súdu navrhol zmeniť v zmysle vyššie uvedených odvolacích dôvodov. Proti uzneseniu podali v zákonnej 15 dňovej lehote ( § 204 ods. 1 veta prvá OSP) odvolanie aj odporcovia 1/ až 7/. Navrhli, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konania z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedli, že v konaní boli navrhovateľom uplatnené celkovo tri samostatné spôsoby ochrany vlastníckeho práva, pričom navrhovateľ nemal neúspech v nepatrnej časti, ale v zásadnej časti. Bolo potom potrebné porovnať mieru úspechu a neúspechu vypočítaným podľa predmetu konania. Podľa ich názoru bol navrhovateľ úspešný len v jednej tretine a pokiaľ bol úspešný len v takomto rozsahu, nejde o prípad podľa ust. § 142 ods. 3 OSP, ale správne mal súd postupovať podľa ust. § 142 ods. 2 OSP. Odporcovia 1/ až 7/ sa taktiež vyjadrili k odvolaniu navrhovateľa. K námietke navrhovateľa, ktorá sa týkala výšky odmeny za jeden úkon právnej pomoci spôsobom podľa hodnoty nehnuteľností, ktoré sú predmetom kúpnych zmlúv, uviedli, že dlhodobo ustálená judikatúra vychádza „z neurčitej hodnoty“, tak, ako to urobil súd prvého stupňa. K požiadavke navrhovateľa o priznanie náhrady trov konania aj za úkon „podanie návrhu na vydanie predbežného opatrenie“ uviedli, že vydanie predbežného opatrenia je procesne čiastočne samostatným konaním, pretože podmienky a právny základ jeho vydania sú stanovené osobitnou procesnou úpravou. Pokiaľ takýto návrh na predbežné opatrenie podaný bol a konanie o ňom sa skončilo neúspechom, tak táto relatívna samostatnosť nemôže zakladať právo na náhradu, lebo išlo o návrh zrejme nedôvodný. Aj na toto konanie sa vzťahuje princíp úspechu a za neúspech nemožno priznať náhradu proti účastníkovi, ktorý v tomto konaní úspešný bol. Napriek vyjadreniu k odvolaniu zotrvali na námietke obsiahnutej v odvolaní, že rozhodnutie o náhrade trov nevychádzalo zo správne určené pomeru úspechu a neúspechu vo veci. Krajský súd, ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 OSP), odvolanie prejednal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 OSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 1 2 OSP napadnuté uznesenie podľa ust. § 220 OSP zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Podľa ust. § 220 OSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie ( § 219), ani na jeho zrušenie ( § 221 ods. 1). Podľa ust. § 142 ods. 3 OSP, aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia. Podľa ust. § 9 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“), základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak. V zmysle ust. § 10 ods. 1 vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je stanovená výpočtom v závislosti od tarifnej hodnoty. Podľa odseku 2 uvedeného zákonného ustanovenia, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky a hodnota záväzku. Podľa ust. § 11 písm. a) vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami. Uvedená právna úprava rozlišuje situácie, kedy je predmet právnej služby, o ktorom prebieha súdne konanie v občianskoprávnej veci oceniteľný (vyjadriteľný) v peniazoch ( § 10 ods. 1 vyhlášky), a kedy tomu tak nie je ( § 11 ods. 1 vyhlášky). V zmysle § 9 ods. 1 vyhlášky je potrebné rozlišovať prípady, kedy sa výpočet tarifnej odmeny vzhľadom na predmet súdneho konania stanovuje na základe hodnoty veci alebo práva,, a kedy na základe druhu veci. Pokiaľ ide o určenie platnosti právneho úkonu, právna úprava takýto predmet konania nezaraďuje pod prípady, kedy sa tarifná odmena určuje podľa druhu veci. V spore o určenie platnosti právneho úkonu právna úprava ponecháva posúdenie, či ide o hodnotu veci oceniteľnú alebo neoceniteľnú, na úvahy orgánov aplikujúcich právo. Právna úprava v každom jednotlivom prípade umožňuje skúmať, či takýto predmet konania je možné oceniť peniazmi a v závislosti od toho stanoviť výšku odmeny. Pre ustálenie spôsobu výpočtu trov konania v prejednávanej veci je predovšetkým nutné poukázať na charakter sporu a predmet konania. Navrhovateľ sa svojím návrhom podaným na súd dňa 04. 07. 2008 domáhal určenia neplatnosti kúpnych zmlúv ( a neskôr nahradenie prejavuje vôle odporcu 1/; t. j. domáhal sa toho, aby súd určil, že v čase rozhodovania súdu neexistuje právny vzťah medzi odporcom 1/ a (pôvodne) odporcami 2/ až 4/. Predmetom konania bolo teda rozhodnutie o existencii, platnosti právneho úkonu (kúpnej zmluvy), určenie, či tu právo (právny vzťah) je alebo nie je. Predmetom konania nie je súhrn (kúpnou) zmluvou prevádzaného majetku, neurčuje sa jeho hodnota, preto kúpna cena dojednaná v zmluve je v danej veci irelevantná a nemožno z nej pri určení hodnoty sporu vychádzať. V prípade určenia neplatnosti zmluvy ako právneho úkonu ide o právo ( právnu možnosť hmotnoprávneho i procesného charakteru), t. j. taký predmet, ktorého hodnotu nemožno vyjadriť v peniazoch ( § 11 ods. 1 vyhlášky) a je tak potrebné prisvedčiť záveru súdu prvého stupňa o tom, že za základ sadzby tarifnej odmeny treba považovať 1/13 výpočtového základu. Záver odvolacieho súdu je konformný aj s rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 M Cdo 9/2010, 3 M Cdo 9/2009, 2 M Cdo 8/2009. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 1 M Obdo V 17/2006, v ktorom bolo konštatované, že ak ide o tzv. určovací spor, výška pohľadávky, ktorej pravosť sa určuje, je z hľadiska náhrady trov konania bezvýznamná, preto výšku tarifnej odmeny advokáta treba určiť podľa § 11 ods. 1 citovanej vyhlášky. Súd prvého stupňa správne posúdil aj trovy právneho zastúpenia vzniknuté v súvislosti s podaním návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Predbežným opatrením sa účastník konania, ktorý jeho nariadenie navrhuje, dožaduje dočasnej úpravy pomerov osobitným rozhodnutím. Takáto úprava pomerov je len prechodného charakteru a jej rozsah a trvanie sa v konaní posudzuje samostatne. Je preto namieste tiež osobitne skúmať i procesný úspech uplatnenia tohto procesného inštitútu. Pokiaľ v prejednávanej veci predbežné opatrenie právoplatne nariadené nebolo a návrh navrhovateľa bol v tejto časti zamietnutý, nemožno takýto úkon považovať za úspešnú procesnú obranu a trovy vzniknuté v tejto súvislosti za účelné. Záver okresného súdu o nepriznaní náhrady trov konania (právneho zastúpenia) za návrh na nariadenie predbežného opatrenia považuje odvolací súd za správny. Pokiaľ sa týka odvolacej námietky navrhovateľa ohľadom nesprávne určeného platobného miesta pre zaplatenie súdneho poplatku , túto odvolací súd považoval za dôvodnú a jej prisvedčil. Náhrada trov konania sa vždy prisudzuje účastníkovi konania aj v prípade, ak je tento zastúpený advokátom. Nie je možné priznať nárok na náhradu trov konania priamo právnemu zástupcovi účastníka, ale zároveň je treba mať na zreteli ust. § 149 ods. 1 OSP, ktoré určuje miesto plnenia trov priznaných účastníkovi konania. Toto miesto môže byť určené adresou advokáta alebo označením čísla účtu a banky, v ktorej je účet vedený. Zákonné ustanovenie pritom hovorí o zaplatení trov vo všeobecnosti. Znamená to, že sa vzťahuje na trovy konania bez ohľadu na to, či ich náhrada bola priznaná podľa zásady zodpovednosti za výsledok alebo podľa zásady zodpovednosti za zavinenie alebo náhodu. Súčasne to znamená, že sa neobmedzuje iba na trovy právneho zastúpenia. Z toho vyplýva, že všetky trovy konania ( § 137 OSP) priznané účastníkovi je účastník povinný zaplatiť advokátovi. Sumu zodpovedajúcu trovám, ktoré v priebehu konania platil účastník sám, je advokát povinný vrátiť účastníkovi, ktorého zastupoval, a to bezprostredne potom, čo mu ich účastník zaviazaný rozhodnutím zaplatil. V zmysle ust. 151 ods. 8 OSP účinnom od 01. 01. 2012, vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhradu sa účastníkov priznáva. Uvedené zákonné ustanovenie upravuje formálne znenie výroku o trovách tak, aby bolo zrejmé, čo zo sumy priznanej ako náhrada trov konania predstavuje súdny poplatok, čo trovy právneho zastúpenia a ostatné trovy (napr. trovy dôkazu, znalečné, a pod). Všetky takto uvedené a odlíšené trovy v konaní vzniknuté je však zaviazaný účastník bez rozdielu povinný zaplatiť na účet advokáta alebo k jeho rukám v prípade, ak je účastník konania zastúpený právnym zástupcom. Odvolací súd taktiež prisvedčil odvolacej námietke navrhovateľa ohľadom náhrady trov priznanej za stratu času za 12 začatých polhodín. Súd prvého stupňa uviedol, že túto náhradu priznáva, uviedol pritom aj v akom časovom rozsahu, avšak číselné vyjadrenie sumy priznanej náhrady je v rozpore s odôvodnením takéhoto rozhodnutia. Z ostatného obsahu rozhodnutia, ako zo všetkých okolností je zrejmé, že pri výpočte priznanej náhrady došlo na strane súdu k chybe v počítaní, ktorá však mala dopad i na vecnú správnosť výroku rozhodnutia. Pokiaľ súd priznal náhradu za dvanásť začatých polhodín ( pri náhrade 12, 02 EUR za jednu polhodinu), celkovo náhrada za stratu času predstavuje sumu 144, 24 EUR. Správne úvahy súdu, ale následná chyba v počítaní boli dôvodom, prečo odvolací súd uznesenie okresného súdu zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. Pokiaľ sa týka odvolania odporcov 1/ až 7/, odvolací súd sa stotožnil i so záverom súdu prvého stupňa o tom, že navrhovateľ mal v konaní neúspech len v nepatrnej časti a je preto dôvodné o trovách konania rozhodovať podľa ust. § 142 ods. 3 OSP. Navrhovateľ od začatia konania žaloval o určenie neplatnosti dvoch kúpnych zmlúv a v priebehu konania rozšíril svoj návrh o žalobný petit o nahradenie prejavu vôle odporcu 1/. Vo veci samej okresný súd (v spojení s potvrdzujúcim rozhodnutím odvolacieho súdu) rozhodol, že predmetné kúpne zmluvy sú neplatné a návrh v rozšírenej časti o nahradenie prejavu vôle odporcu 1/ zamietol. Pokiaľ sa navrhovateľ v konaní domohol právneho stavu, tak ako ho pôvodne žaloval (v prípade obidvoch kúpnych zmlúv), možno to hodnotiť ako procesný úspech a zamietnutie návrhu o nahradenie prejavu vôle odporcu 1/ ako neúspech nepatrný. Odvolací súd preto považoval rozhodnutie okresného súdu o trovách konania podľa ust. § 142 ods. 3 OSP za správne. O trovách druhostupňového konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 OSP v spojení s ustanovením § 224 ods. 1 OSP tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Navrhovateľ bol v odvolacom konaní čiastočne úspešný v časti nesprávne priznanej náhrady za stratu času a nesprávne určeného platobného miesta. Nedôvodné však boli jeho odvolacie námietky týkajúce sa spôsobu určenia odmeny za jeden úkon právnej služby z hodnoty veci a ohľadom nepriznania odmeny za úkon „návrh na nariadenie predbežného opatrenia“. Navrhovateľ bol tak v odvolacom konaní úspešný len čiastočne, odporcovia 1/ až 7/ v odvolacom konaní úspešní neboli, preto súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov konania právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. O veci rozhodol senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.