Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 2To/233/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6709010117 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Rudolf Ďurta ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6709010117.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici na verejnom zasadnutí konanom dňa 26. januára 2012 v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Rudolfa Ďurtu a sudcov JUDr. Jozefa Ryanta a Mgr. Jána Bednára prejednal odvolanie obžalovaných T. K. a Q. K. proti rozsudku Okresného súdu vo Zvolene , sp.zn. 1T 20/2009 zo dňa 04.03.2011 a takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr.por. odvolania obžalovaných T. K. a Q. K. sa z a m i e t a j ú. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu vo Zvolene, sp.zn. 1 T 20/2009 zo dňa 04.03.2011 bol obž. T. K. uznaný za vinného v bode 1 a 2 rozsudku z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Tr.zák. a v bodoch 3 a 4 z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr.zák., v bode 3 spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr.zák. Obžalovaný Q. K. bol uznaný za vinného v bode 3 rozsudku z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr.zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr.zák., obaja obžalovaní na tom skutkovom základe, že 1/ obžalovaný 1/ T. K. v presne nezistený deň koncom mesiaca júl 2005 vo D., okres D. na osobnej železničnej stanici oslovil poškodeného W. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. č. XXX, okres K., ktorému najskôr ponúkol na predaj motorové píly a následne bližšie nešpecifikované motorové vozidlo, pričom po tom, ako poškodený prejavil o uvedené veci záujem, v období od mesiaca august 2005 do mesiaca december 2005 ho postupne osobne viackrát vyhľadal v obci A., kde za účelom obstarania uvedených vecí od poškodeného postupne vylákal finančnú hotovosť vo výške spolu 186.500,- Sk, ktorú mu poškodený v uvedenom období postupne odovzdal na rôznych miestach vo D., v K., v A. A. a v A., pričom už v čase preberania peňazí vedel, že poškodenému požadované motorové píly a motorové vozidlo nezabezpečí, pričom takto získané peniaze použil pre svoju potrebu, ktorým konaním spôsobil poškodenému W. V., nar. XX. XX. XXXX, trvalé bytom A. č. XXX, okres K. škodu vo výške 186.500,- Sk ( 6.190,67 €), 2/ obžalovaný 1/ T. K. v presne nezistený deň v mesiaci máj 2005 v A. A., okres A. A. vylákal od poškodeného Q. H., nar. XX. XX. XXXX finančnú hotovosť vo výške 700,-Sk, pričom poškodenému povedal, že ju potrebuje na zaplatenie tovaru a že mu ju ihneď vráti, pričom následne z miesta odišiel a dlžnú sumu poškodenému napriek opakovaným prísľubom k dnešnému dňu nevrátil, čím týmto svojím konaním Q. H., nar. XX. XX. XXXX, trvalé bytom D., W. F. 6, spôsobil škodu vo výške 700,- Sk (23,24 €), 3/ obžalovaný 1/ T. K. a 2/ Q. K. po predchádzajúcej vzájomnej dohode s obžalovaným 2/ Q. K. dňa 23. augusta 2007 vo D., okres D., na ul. Q. v pohostinstve „U S." oslovili poškodeného T. A., nar. XX. XX. XXXX a ponúkli mu, že mu do 15 minút dodajú 3 ks motorové píly, pričom na tento účel im poškodený postupne v dňoch od 23. 08. 2007 do 11. 09. 2007 vo D. v uvedenom pohostinstve, ako aj pred OD V. odovzdal finančnú hotovosť vo výške 23.500,- Sk a tiež požičal mobilný telefón zn. Nokia 6070, doposiaľ neznámeho IMEI čísla za účelom upresnenia dodávky uvedených píl, pričom obaja obvinení už v čase preberania peňazí vedeli, že poškodenému požadované motorové píly nezabezpečia, pričom takto získané peniaze a mobilný telefón použili pre svoju potrebu, ktorým konaním spôsobili poškodenému T. A., nar. XX. XX. XXXX, trvalé bytom P. č. XX, okres C. škodu vo výške spolu 29.500,- Sk (979,22 €), 4/ obžalovaný 1/ T. K. v presne nezistených dňoch v mesiacoch september 2007 a január 2008 vo D., okres D. vylákal od poškodeného Q. H., nar. XX. XX. XXXX, finančnú hotovosť vo výške spolu 650,- Sk s tým, že mu peniaze ihneď vráti, pričom následne z miesta odišiel a dlžnú sumu poškodenému napriek opakovaným prísľubom k dnešnému dňu nevrátil, ktorým konaním spôsobil Q. H., nar. XX. XX. XXXX, trvalé bytom D., W. F. č. 6, škodu vo výške 650,- Sk (21,58 €). Za to okresný súd odsúdil obž. T. K. podľa § 221 ods. 2 Tr.zák. s použitím § 38 ods. 2, 4, 8 Tr.zák., § 37 písm.h, m, § 41 ods. 1 a § 46 Tr.zák. na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 roky a 10 mesiacov, pričom pre výkon trestu odňatia slobody ho zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Zároveň ho zaviazal uhradiť poškodenému W. V., nar. X.X.XXXX, škodu vo výške 6 190,-€ a poškodenému Q. H., nar. X.X.XXXX, škodu vo výške 44,82,-€. Obžalovaného Q. K. odsúdil podľa § 155 ods. 1 Tr.zák. s použitím § 38 ods. 7 , § 37 písm. h, m, § 41 ods. 2 Tr.zák. , § 42 ods. 1 Tr.zák. a § 39 ods. 1 ods. 3 písm.e / Tr.zák. na úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov , pričom na výkon trestu odňatia slobody ho zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Tr.zák. zrušil výrok o treste z rozsudku OS Zvolen, sp.zn,. 5 T 167/2009 zo dňa 16.10.2009 , právoplatným 16.10. 2009, ktorým bol obžalovanému uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 rokov , so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa § 287 ods. 1 Tr.zák. zaviazal obž. T. K. a obž. Q. K. spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenému T. A., nar. XX.X.XXXX, škodu vo výške 979,22,- €. Proti prvostupňovému rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie obaja obžalovaní, t.j. T. K. a Q. K.. T. K. zahlásil odvolanie do zápisnice o hlavnom pojednávaní po vyhlásení rozsudku a po poučení o opravnom prostriedku. Jeho odvolanie smerovalo proti skutkom , ktorých sa nedoznal na hlavnom pojednávaní, čo uviedol aj v zápisnici pokiaľ bol vypočúvaný na základe príkazu na jeho zatknutie. Je teda zrejmé, že jeho odvolanie smeruje proti skutkovým zisteniam okresného súdu pod bodom 2 a 4 prvostupňového rozsudku. Obžalovaný Q. K. v písomných dôvodoch svojho odvolania uviedol, že sa necíti byť vinný zo spáchania skutku, pre ktorý bol odsúdený. V celom rozsahu poukazuje na jeho obranu a výpoveď spoluobžalovaného T. K.. Okresný súd sa nevysporiadal ani s rozpormi v svedeckej výpovedi poškodeného A.. Za danej dôkaznej situácii je toho názoru, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že sa skutku pod bodom 3 rozsudku dopustil a preto žiada, aby odvolací súd v tomto smere zrušil napadnutý rozsudok a jeho spod obžaloby oslobodil v zmysle ust. § 285 písm.c/ Tr.por. , event. aby vec vrátil okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie. Na základe podaných odvolaní preskúmal krajský súd v zmysle ust. § 317 Tr.por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolania obžalovaných nie sú dôvodné. Po skutkovej stránke, z dôkazov, ktoré okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní bolo preukázané, že obaja obžalovaní sa skutkov dopustili tak, ako je to uvedené vo výroku o vine napadnutého rozsudku. Okresný súd v odôvodnení rozsudku jasne vyložil, ktoré skutočnosti mal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel. V tomto smere sa odvolací súd plne stotožňuje so závermi prvostupňového súdu. Považuje však za dôležité zdôrazniť, že vina obžalovaných bola preukázaná výpoveďami svedkov poškodených , ktorí už v prípravnom konaní v rámci rekognície jednoznačne opoznali a označili obžalovaných ako osoby , ktoré konali tak, ako je to uvedené vo výroku o vine. Na svojich výpovediach zotrvali aj na hlavnom pojednávaní. Tak isto listinnými dôkazmi bolo preukázané, že pokiaľ ide o poškodeného W. V., že 1. skutok spáchal obž. K.. Už samotné výbery poškodeného V. v bankách spolu s poskytnutými plneniami zo zrušeného poistného a poskytnutého miniúveru prevyšujú sumu , ktorú ako škodu tento poškodený požaduje od obžalovaného K.. Pokiaľ ide o napadnutý skutok pod bodom 3, obž. K. pri konfrontácii uviedol, že si pamätá , ako poškodený A. dal telefón obž. K. , avšak nevedel uviesť, či tento mu ho vrátil, čím takto sčasti spoluobžalovaného usvedčuje. Tak isto páchanie tohto skutku je preukázané výpoveďou samotného poškodeného T. A.. Ohľadom skutku 2 a 4 je vina obžalovaného K. preukázaná výpoveďami poškodeného Q. H.. Po právnej stránke, konanie obžalovaných okresný súd správne kvalifikoval ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 a tak isto ako prečin podvodu podľa § 221ods. 1 Tr.zák. v bode 3 spáchaného spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr.zák., u obž. T. K. a u obž. K. ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr.zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr.zák. Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu okresný súd prihliadol ku všetkým okolnostiam , z ktorých sa pri ukladaní trestu vychádza. Obž. T. K. nič nepoľahčovalo , teda nebola zistená žiadna poľahčujúca okolnosť, naopak priťažovalo mu, že spáchal viac trestných činov a bol už v minulosti súdom odsúdený. Pri prevahe priťažujúcich okolností bolo potrebné zvýšiť dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby u trestného činu z nich najprísnejšie trestaného a preto trest , ktorý mu bol uložený vo výmere 2 rokov a 10 mesiacov je zákonný, pretože spĺňa všetky zákonom stanovené skutočnosti , pre ktoré tak bolo potrebné urobiť. Pokiaľ ide o skutky pod bodom 3 a 4 rozsudku, týchto sa obžalovaný dopustil počas plynutia skúšobnej doby , pretože skúšobná doba v trvaní 20 mesiacov, ktorá mu bola stanovená pri treste vo výmere 7 rokov z rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp.zn. 3 T 3/03 , plynula do 16.12.2008. U obž. Q. K. tak isto pri ukladaní trestu bolo prihliadnuté na priťažujúce okolnosti a to že spáchal viac trestných činov a bol už v minulosti odsúdený. Žiadna poľahčujúca okolnosť u neho zistená nebola. Vzhľadom na odsúdenie OS Zvolen, sp.zn. 5T 167/09 bolo potrebné v zmysle asperačnej zásady určiť dolnú hranici zvýšenej trestnej sadzby, čo v danom prípade znamenalo ukladať trest od 8 do 12 rokov. Okresný súd v tomto prípade správne aplikoval ust. o mimoriadnom znížení trestu v zmysle § 39 ods. 1, 3 písm.e/ Tr.zák., s poukazom na ods. 2 písm.a/ Tr.zák. a preto mu správne uložil trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov, keď trest v zmysle asperačnej zásady je v danom prípade neprimerane prísny , vzhľadom na okolnosti prípadu, keď sa jednalo iba o prečin v zmysle ust. § 221 ods., 1 Tr.zák. a spôsobenej škody, ktorú boli zaviazaní obaja obžalovaní uhradiť spoločne a nerozdielne. Preto okresný súd správne uložil obžalovanému súhrnný trest pod zákonom stanovenú trestnú sadzbu v trvaní 5 rokov, za súčasného zrušenia trestu vo výmere 4 rokov , ktorý mu bol uložený rozsudkom OS Zvolen, sp.zn. 5 T 167/09. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.